nastúpiť -i dok.
1. vojsť, vstúpiť (do dopr. prostriedku), nasadnúť: n. do vlaku, auta, na loď
2. zaujať miesto v útvare, zoradiť sa: n. do radu, cvičenci n-li
3. začať (činnosť): n. do zamestnania, n. cestu, n. na dovolenku
4. začať sa, nastať, prísť, dostaviť sa: čoskoro n-i zima;
nedok. nastupovať
1. k 1 – 4
2. našľapovať, došľapovať: opatrne n-je chorou nohou
nastupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povanie nedok.
nastúpiť -pi -pia nastúp! -pil -piac -pený -penie dok. 1. (do čoho; na čo; ø) ▶ vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku, nasadnúť; op. vystúpiť: n. do autobusu, do vlaku, na vlak; n. na loď; nastúpte si, o chvíľu odchádzame!; cestujúci nastúpení v rýchliku do Košíc musia počítať s miernym meškaním 2. (ako; ø) ▶ zoradiť sa v istom útvare a zaujať nejaké miesto pred začatím istej činnosti: n. si do radu; major dal n. celú rotu; hokejisti nastúpili na ľad; žiaci boli nastúpení pred školou; vojaci nastúpení pri pomníku vzdávajú poctu padlým; stál nastúpený v pozore □ voj., tel. v rad nastúpiť! povel na zoradenie sa do radu 3. (do čoho; na čo; čo; ø) ▶ začať nejakú činnosť, ujať sa nejakej funkcie: n. do zamestnania, do práce; n. na trón, na post veľvyslanca; n. na materskú dovolenku; n. na liečenie; o rok nastúpi do školy; po štúdiách nastúpil na miesto asistenta; nastúpil službu, do služby; na štart nastúpilo 20 pretekárov; na zápas by sme mali n. v kompletnej zostave; po jeho nastúpení do funkcie primára sa situácia na oddelení zlepšila; Súhlasil, aby žena nastúpila výkon trestu aj s dieťaťom. [L. Ťažký]; Odkedy nastúpilo nové vedenie, architekti tu ťahajú za kratší koniec. [L. Ballek] 4. ▶ začať byť, nastať: nastúpila jar, jeseň; nastúpilo obdobie veľkých zmien; pokračovať v nastúpenom trende; Potešil sa, keď si predstavil, že táto dlhánska nedeľa sa už končí a nastúpi všedný, jednoduchý pondelok. [R. Sloboda] ◘ fraz. nastúpiť do rozbehnutého vlaku zaradiť sa, zapojiť sa do niečoho, čo už funguje; nastúpiť cestu niečoho (napr. rozvoja, spravodlivosti, lásky, pokánia) rozhodnúť sa pre niečo ▷ nedok. ↗ nastupovať
nastupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povanie nedok. 1. (do čoho; na čo; ø) ▶ vchádzať, vstupovať do dopravného prostriedku, nasadať; op. vystupovať: n. do auta, do električky, do výťahu; n. do autobusu prednými dverami; n. na palubu lode; n., ide sa!; bezbariérové nastupovanie cestujúcich cez nízkopodlažné vstupy 2. (ako; ø) ▶ zaujímať miesto v rade, zoraďovať sa v istom útvare: n. do radu; n. na pódium 3. (na čo; do čoho; ø) ▶ začínať istú činnosť, ujímať sa nejakej funkcie: n. na vojenskú službu; n. na materskú dovolenku; n. do školy, do zamestnania; n. na zápas s odhodlaním vyhrať; n. do boja; nastupuje nové vedenie, nová generácia; do steny horolezci nastupujú skoro ráno; Tak približne vyzerala situácia, keď na cisársky trón nastupoval Otto III. [DF 2001] 4. ▶ začínať byť, nastávať: nastupuje apatia; rodivosť stromu nastupuje v treťom roku po výsadbe; nikto by mu nehádal nastupujúcu šesťdesiatku; vo veľkej časti sveta nastupovala priemyselná revolúcia; v 17. storočí nastupuje obdobie klasicizmu ◘ fraz. nastupovať do rozbehnutého vlaku vstupovať do niečoho, čo už funguje, beží ▷ dok. ↗ nastúpiť
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
nastupovať 1. porov. nastúpiť 1, 2 2. p. našľapovať
našľapovať klásť chodidlo nohy na zem • nastupovať: ťažko našľapoval, nastupoval na pravú nohu • došľapovať • dostupovať
nastúpiť, -i, -ia dok.
1. vstúpiť, vojsť, nasadnúť (do nejakého dopravného prostriedku): n. do vlaku, n. do električky; pren. Potom do vedomia oboch nastúpila tma. (Ondr.)
2. zoradiť sa, zhromaždiť sa, zaujať miesto v nejakom útvare (obyč. do pochodu, na cvičenie, na prehliadku ap.): n. do radu, n. do trojstupu; Nastúpila ľudová milícia. (Heč.)
3. (čo, do čoho, na čo) začať nejakú činnosť, začať účinkovať: n. úrad, službu; n. do úradu, do práce; n. na trón; n. cestu, dovolenku, n. na dlhý pochod; n. vojenskú službu; n. cestu k socializmu;
4. prísť, nastať, začať sa: nastúpila jeseň, nastúpil nový život; Minie mesiac, nastúpi i druhý. (Ráz.) Nastúpila pekná noc. (Kuk.);
nastupovať, -uje, -ujú nedok.
1-4. p. nastúpiť;
5. zried. prišľapovať, pristupovať, došľapovať: Vstal spoza stola, ťažko nastupujúc na drevenú nohu. (Jil.)
nastupovať nedok. 1. csl nasadať, vchádzať do dopravného prostriedku: Aj ostatní nastupovali do vagona (Rev. Lehota REV); Učíčko nastupujú na vlak (Vaďovce MYJ); A tak poobedze me maľi nastupovadz na šifu, aľe fše prišol nalet (Brezina TRB) 2. začínať vykonávať nejakú činnosť (prácu ap.): Kerí otchádzau̯ do duochotku, tomu nahali len máličko a zas to dali takimu, čo nastupuvau̯ (Kľak NB); Ke_com prví ráz nastupuvav Ňitre pivovare do roboti, mav son seďemnázď rokóv (Golianovo NIT) 3. zaujímať miesto v útvare: Pri asentírke smo nastupovali podle víški (Kameňany REV); Nastupovaľi me i s kuframi, i u plaśčoch, i u gačoch (Brezina TRB) 4. zried. byť proti niekomu, so zlým úmyslom naňho naliehať: Ta so na mňe teľo nastupuješ?! (Udavské HUM)
nastúpiť dk 1. (o osobách) prísť niekam, vstúpiť: zase potomne nastupylj dwa panj wogacj, kterj bolj as do 3ho 9bra (L. MIKULÁŠ 1767) 2. (o javoch) vzniknúť, nastať: radug se ma dusse mila, že hodinka nastupila, bys’ k Bohu giž ssla s tela (PoP 1723-24); protož skrzeva (nesprávnu) klasifikaciu gruntuov našich velika sila ral nastupila (PEKELNÍK 1775 LP) 3. koho čím napadnúť niekoho niečím, oboriť sa na niekoho: kdibi nekdo z towarissúw mistra neslussnyma slowj nabiehl a nastupil (CA 18. st) 4. na koho (o nežiadúcich javoch) doľahnúť na niekoho: když nastupa na neho pokussenj (ZP 1716); nastupovať ndk 1. stúpať, našľapovať: insisto: na nětčem stogjm, nastupugi (CL 1777) F. n. do šľapají koho konať rovnako, nasledovať niekoho: nastupowal sem y ga mnoho razu do sslepegj Saulowjch, v njchz sem mnohjch od ewangelitskeg prawdi odwratil (WO 1670) 2. na koho naliehať: Marcionilla znowu nastupowala na syna a od precewzety geho odwésty chtela (PeP 1771) 3. prenasledovať: inseqvor: honjm, za ňekym gidem, nastupugem (KS 1763) 4. nasledovať po niekom, prichádzať na rad po niečom: succenturlatus: húff nastupugjcy, nahrázdny, pomožny (KS 1763)