Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

nastražiť -í, nastrážiť -i dok.

1. nachystať (nástrahu), pripraviť: n. úklady, prekážky, n. pascu na myši

2. nastaviť (význ. 1), nadstaviť: pes n-l uši

n. niekomu → pascu; n. uši, oči zbystriť pozornosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nastražiť ‑í ‑ia, nastrážiť ‑i ‑ia dok.

nastražiť -ží -žia nastraž! -žil -žiac -žený -ženie, nastrážiť -ži -žia nastráž! -žil -žiac -žený -ženie dok.

nastražiť sa -ží sa -žia sa nastraž sa! -žil sa -žiac sa -ženie sa dok. zried. ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) zvýšiť svoju vnímavosť, pozornosť, stať sa obozretným, ostražitým, spozornieť: pes sa nastražil; keď niekto z nás spozornel, ostatní sa tiež nastražili


nastražiť -ží -žia nastraž! -žil -žiac -žený -ženie, zried. nastrážiť -ži -žia nastráž! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (čo) ▶ použiť niečo ako nástrahu, návnadu na chytanie najmä rýb: n. návnadu; n. na háčik kukuricu, živú rybku
2. iba v spojení nastražiť, nastrážiť uši (čo) ▶ (o zvieratách) začať sústredene vnímať, nastaviac uši do vzpriamenej polohy, ↗ i fraz.: pes hneď nastražil uši; naša mačička vždy nastraží uši, keď počuje sprchu
3. obyč. v spojení nastražiť, nastrážiť pascu (čo) ▶ umiestniť prostriedok al. nástroj na hubenie al. chytanie zvierat, ↗ i fraz.: n. mechanické pasce na myši, potkany; pastieri nastrážili šelme pascu; pytliaci nastražili slučky na daniele; Niekto nastražil klepec pred bránou jednej z bytoviek. [MY 2008]
4. (čo (kam)) ▶ tajne, skryto umiestniť niečo niekam, často s úmyslom niekoho zabiť al. niečo poškodiť, zničiť: n. mínu, bombu; aktivovať nálož nastraženú v aute; pyrotechnici na vyhľadávanie nastrážených výbušných systémov; Vypožičané auto nastražila londýnska polícia ako návnadu zlodejovi motoriek. [Sme 1995]; pren. zvládnuť prekážky, ktoré nám nastražil život
fraz. nastražiť niekomu/na niekoho pascu zámerne dostať niekoho do zlej situácie; nastražiť uši (o človeku) začať pozorne počúvať, zbystriť pozornosť
nedok.nastražovať


nastražovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok. 1. (čo) ▶ používať niečo ako nástrahu, návnadu na chytanie najmä rýb: n. malé ryby; na začiatku sezóny sa nastražujú najmä červy; na nastražovanie sa osvedčila aj cestovinová ryža
2. iba v spojení nastražovať uši (čo) ▶ (o zvieratách) začínať sústredene vnímať, nastaviac uši do vzpriamenej polohy, ↗ i fraz.: pes nastražoval uši
3. obyč. v spojení nastražovať pascu, pasce (čo) ▶ umiestňovať prostriedok al. nástroj na hubenie al. chytanie zvierat: n. pasce na myši; n. jedy
4. (čo (kde)) ▶ tajne, skryto umiestňovať niečo niekam, obyč. s úmyslom niekoho zabiť al. niečo poškodiť, zničiť: n. výbušniny, bomby; skupina povstalcov nastražovala míny v blízkosti osídlení
fraz. nastražovať uši (o človeku) usilovať sa rozoznať slová, zvuky, zbystrovať pozornosť
dok.nastražiť, nastrážiť

nastražiť, nastrážiť p. nastrojiť 1


nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


zbystriť 1. zvýšiť vnímavosť, reakciu • zaostriťzostriť: zbystriť, z(a)ostriť zrak, pozornosťnastražiťnastrážiťnastaviť (sluch, uši)

2. zväčšiť rýchlosť, bystrosť (pohybu) (op. spomaliť) • zrýchliť: zbystrili, zrýchlili krok, tempozried. znáhliť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nastražiť, -í, -ia i nastrážiť, -i, -ia dok.

1. (čo, zried. i koho) pripraviť, nachystať nástrahu, lákadlo, úklady ap.: n. pascu; vykĺznuť z nastražených sietí (Urb.); Najväčšie nebezpečenstvo hrozí od nastražených agentov. (Tat.)

2. (čo) napnúť, zbystriť (o zmysloch): n. uši

|| nastražiť sa i nastrážiť sa zried. spozornieť, zbystrieť, stať sa ostražitým: Obyčajne som sa v takých chvíľach nastražil, cítiac nebezpečenstvo. (Jesn-á)

nastražiť_1 nastražiť nastražiť_2 nastražiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu