Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nastrašiť dok. vyvolať strach, naľakať, prestrašiť: n-l deti, že ich potrestá

// nastrašiť sa: n-l sa, že stratil kľúče

nastrašiť sa -ší sa -šia sa (ne)nastraš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.

nastrašiť -ší -šia nastraš! -šil -šiac -šený -šenie dok.

nastrašiť sa -ší sa -šia sa (ne)nastraš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok. ▶ byť zachvátený nedobrým tiesnivým pocitom, strachom, dostať strach; syn. vystrašiť sa, naľakať sa, vyľakať sa: deti sa nedali n.; netreba mi veľa, aby som sa nastrašila; povzbudzoval chlapcov, nastrašených tým, čo videli; Čert zjajkal, nastrašil sa, ušiel. [Ľ. Ondrejov]

nastrašiť -ší -šia (ne)nastraš! -šil -šiac -šený -šenie dok. (koho (čím)) ▶ vyvolať v niekom nedobrý tiesnivý pocit, strach; syn. vystrašiť, naľakať, vyľakať: nechcel som vás n.; myslíš si, že ma nastrašíš?; ale si ma poriadne nastrašila!; bojovníci si maľovali tváre, aby nastrašili svojich protivníkov; raz ju nastrašil tým, že sa zahral na mŕtveho

nastrašiť, -í, -ia dok. (koho) spôsobiť, vyvolať v niekom strach, naľakať: Ja som ich nastrašila, že Červenčík odíde. (Tim.); dať sa (nedať sa) n.

strašiť, -í, -ia nedok.

1. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach ako strašidlo, ako mátoha, objavovať sa (v noci) ako strašidlo, mátať (v predstavách poverčivých ľudí): Polnoc dávno zmizla, ty chceš ešte strašiť ľudí? (Botto) Budem spávať pod nebom — azda ma nepríde strašiť nejaká prababa. (Vaj.); neos. Tam sa nikto neopováži chodiť, lebo sa boja, že tam straší. (Jégé)

● niž. hovor. s-í mu v hlave nemá zdravý rozum, blaznie;

2. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach, ľakať, desiť: s. deti; Straší ťa smrť? Ja necítim z nej strach. (Mih.) Zvesť o obesení sa rozniesla širokoďaleko a strašila ľudí. (Ondr.) Ja vás nechcem strašiť, ale vy nemáte dnes dobrú farbu. (Stod.) Ľudia strašia, že pochorieme. (Tat.) Teraz zase zima strašila (Tomašč.) začali sa ukazovať príznaky zimy; pren. expr. V jej nepokojnej mysli strašili ešte obrazy prežitého poníženia a hanby (Zgur.) znepokojovali ju. Nestraší v nej (vo filozofii) prehnaný pietizmus a mystika (Vlč.) nie je v nej.

3. (koho čím i bezpredm.) vyhrážať, hroziť niekomu niečím, zastrašovať niekoho niečím: Strašia ho hriechom, peklom a chorobami. (Ondr.) I žandári prídu a vyšetrujú, strašia. (Ráz.) Nadarmo vojnou strašia atómoví páni. (Fr. Kráľ) Strašil ňou (flóbertkou) vrabce (Šolt.) plašil, odháňal.

4. hovor. expr. byť, nachádzať sa pohodený niekde na zastrčenom mieste, stáť niekde ako zbytočný, nepotrebný, zabudnutý: Niekoľko kusov nábytku strašilo po kútoch. (Tat.) Hneď za dvermi strašil čierny železný sporák a biedna skrinka na riad. (Zúb.) Na vymretom dvore straší iba slamený klobúk pána Sečkára. (Al.);

opak. strašievať, -a, -ajú;

dok. k 2 nastrašiť, postrašiť

|| strašiť sa mať strach, ľakať sa, báť sa: Čo sa mám napred strašiť? (Kuk.) Nič na ňom nápadného, a ona sa tu straší! (Tim.)

nastrašiť dok. vyvolať strach, naľakať, prestrašiť niekoho: Príďem do maštale, trudovisko von, tag ako ma nastrašiu̯ (Kráľ. Lehota LM); Ras tag išou̯ bubnovaťi a chlapci sa podovrávaľi, že ho nastrašia (Lešť MK); Nastrašili smo džiavšetá eš prídemo vešer gu nim mátač (Kameňany REV); Viďeli, že je to strašidlo a to bil kamarát naposledi a išél nastrašit ich (Mokrý Háj SKA)

nastrašiť sa dok. naľakať sa, prestrašiť sa: A kod zme sťeli maťi čiernej barančience, tag zme vitrčili pred ouce po hoňeňí čiernej parazól, ľebo aj barzakú huňu čiernu, žebe sa nastrašile (Čelovce MK); Viďela son, že tan volagdo stojí, nastrašila son sa a pod ho v nohi! (Návojovce TOP)

nastrašiť dk koho vyvolať v niekom strach, naľakať: fatens swogu ženu k nemu poslal, abj ho nastrassila (KRUPINA 1741); a pretos nasztras a zazeny od nász sitkich nyepratzelov (RSP 1758); czudná wěc se táto widěla a wsseckjch nastrassyla (WP 1768); n. sa naľakať sa: Herod se nasztrasél (HPS 1752); musá se zasztidzitz, nasztrasitz vsitké nyepratzele mojo (RSP 1758)