nasledovať nedok.
1. pohybovať sa za niekým, niečím, sledovať (význ. 1): n-je ho na každom kroku, za nami n-la kolóna áut
2. prichádzať po niekom, po niečom predchádzajúcom, nastávať: po práci n-je odpočinok
3. spravovať sa podľa istého príkladu, napodobňovať: n. príklad učiteľa, čin hodný n-nia
4. kniž. vyplývať: z toho n-je, že ...
nasledovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok.
nasledovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. 1. (koho) ▶ kráčať, ísť, pohybovať sa za niekým: n. svojho hostiteľa; naznačil mi, aby som ho nasledoval; Jedna z nich sa skrútla a celý kŕdeľ ju poslušne nasledoval. [R. Dobiáš] 2. (po čom; ø) ▶ byť (bezprostredne) v poradí za niečím predchádzajúcim, objavovať sa v istom poradí: po prednáške nasledovala živá diskusia, krátka prestávka; zápas sa skončil nerozhodne, nasledovalo predĺženie; dobre vie, čo bude n.; po prvom údere nasledovali ďalšie; Na každom kroku treba dávať pozor. Stačí malé pošmyknutie a nasledoval by hrozný pád. [Sme 1995] 3. (koho, čo) ▶ konať, správať sa podľa vzoru niekoho, ísť za niekým, napodobňovať niekoho: slepo, poslušne n. vodcu; verne n. Krista; n. príklad svojich priateľov
napodobňovať, napodobovať robiť tak, aby vznikla podobnosť • imitovať: napodob(ň)oval, imitoval hlas speváka • kopírovať (bezducho napodobňovať): kopíroval cudziu tvorbu • expr. opičiť sa: opičila sa po známej herečke • plagizovať (napodobňovať diela bez udania predlohy): nečestne plagizoval básnika • predstierať (napodobňovať ako pravdivé): predstieral, že je chorý • nasledovať (podľa istého príkladu): nasledovali otcov príklad • hovor. odkukávať (napodobňovať pozorovaním): odkukával spôsoby od starších • odb.: simulovať • zobrazovať: napodobňovať, zobrazovať situáciu v iných podmienkach; simulovať niečo počítačom
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt
2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)
3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2
vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzať • vychodiť • kniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučenie • kniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniaze • kniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosť • kniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že… • zakladať sa • mať základ • byť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska
nasledovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho) pohybovať sa za niekým, ísť, kráčať za niekým, sledovať: (Človek) nasledoval ju ako tôňa. (Tim.) (Chlapci) nasledovali starého z dverí do dverí. (Tomašč.) Ledva stačíme ho nasledovať. (Hviezd.)
2. (bezpredm. i za kým, za čím, po kom, po čom) nastávať, prichádzať, objavovať sa v istom poradí (po niečom predchádzajúcom): Nasledovali dni plné vzrušenia. (Urb.) Zaviedli kone do stajne, nasledoval odpočinok. (Ondr.); nasleduje druhý bod programu; Ona nasleduje po Ili. (Tim.) Ten, čo za ním nasledoval, ten nemá rovného. (Tim.)
3. (čo, koho v čom) správať sa podľa niečoho predchádzajúceho, podľa príkladu; napodobňovať: n. dobrý príklad; vzor, čin hodný nasledovania; Žeby Smetana Wagnera bol nalsedoval, je výčitka smiešna. (Vlč.) Ale ho nechcel nasledovať v cynizme. (Jégé)
4. kniž. trochu zastar. (z čoho) vyplývať: z toho nasleduje, že...
nasledovať nedok. 1. strsl, zsl ísť za niekým: Dobrá žena misí muža šade nasleduvat (Likavka RUŽ); Bude ho nasleduvat (Lukáčovce HLO) 2. prichádzať po niečom predchádzajúcom: Kón sa potkuval a bolo hotové, potom už nasleduvala flaška (Brestovany TRN) 3. strsl, zsl správať sa podľa príkladu niekoho iného, napodobňovať: Nasleduj me f skutkoch! (Kameňany REV); F šetkém svójho occa nasleduje (Bošáca TRČ) 4. trápiť, sužovať, prenasledovať niekoho: No čil náz už bude zima nasleduvat (Lukáčovce HLO)
nasledovať ndk 1. koho pohybovať sa za niekým; sprevádzať niekoho: Nasledug mňa. A wstanúcy, nasledowal ho (KB 1757); comito: nasledugem, sprowáďám, za ňekým gidem (KS 1763); gaknáhle do egiptské kragini wstupiss, bude te nasledowat milosrdenstwi božj (VP 1764) L. n. pút, šľapaje koho ísť v stopách niekoho, byť niekoho nasledovníkom: pocztywich lydj sslepegy nasledowati (s. l. 1584); Panye, nyech tvú pútz naslyedujeme (HPS 1752) 2. prenasledovať niekoho; (prosbami, žiadosťami) unúvať: psota nas nasleduje (DEVIČIE 1628 LP); rada, kdy nekoho zimnica nasleduge (LR1 17. st); slavnu stolicu nasledujeme a unuvame (NEMČIŇANY 1727 LP); nasledowal fatensa, že bi ho pod curu wzal (KRUPINA 1739); perseqvor: honjm ňekoho, nasledugem ňekoho (KS 1763); zasek sme slavne panstvi nasleduvali o te seče (NAHÁČ 1786 LP) 3. po kom, po čom (časovo) nastávať, prichádzať, nastupovať po niečom, niekom: nasledugy Zalmy (CC 1655); sudy, ssati a ginssie, czo bude nasledowati (KRUPINA 1692); čzuo wiczeg nasledowalo, swedek newje (DRAŽKOVCE 1729); succedo: na mjsto ňekoho stawám se, po ňekem nasledugem (KS 1763); po zime nasleduge jar (MC 18. st) 4. čo riadiť sa podľa niečoho, napodobňovať niečo; dodržiavať, zachovávať niečo: tuto spowed nasledowal a cžinil Dawid (BAg 1585); tyto artykule mame držety a nasledowaty (CA 1698); prikazuge se wssem poddanim, abi wiru katoliczku nasledowali (TRENČÍN 1713); artem exercere: remeslo nasledowati (WU 1750) vykonávať; servire rei familiari: hospodárstwi nasledowati (KS 1763) starať sa oň; chameleon wssecky barwy nasleduge (MC 18. st) 5. z čoho vyplývať z niečoho: z toho podilu geho gemu nasledowati bude, abi dluhi, ktere pozustawagi po nebohem, wiplatil (ŽILINA 1618); nebil staly w sweg wjre, ergo tedi nasleduge (WO 1670) z toho vyplýva; odtud nasleduge, že sme povinni poslusznosti (SS 18. st); -ávať frekv k 4: Kristus P. posílal Židuw k písmám, gakž k dúwodu, kterímu silne werili, čo i mi nasleduwáwame w hádkách z nekatolíkmi (BN 1789)