naschvál prísl. náročky, úmyselne, schválne: urobil to n.
● ako n. (začalo pršať ap.) na zlosť
naschvál prísl.
naschvál prísl. ▶ konajúc zámerne a obyč. proti vôli niekoho al. nie celkom vhod, úmyselne; syn. schválne, náročky: n. hovoriť hlasno; n. sa robila hlúpa; neurobil som to n.; n. zaparkoval tak, aby autá nemohli vyjsť; Vedela, že buď sa nafučí, alebo naschvál rozbije krehký porcelán. [M. Brnčal] ◘ fraz. ako naschvál (z hľadiska hovoriaceho) veľmi nevhodne, spôsobujúc hovoriacemu problémy, zlostiac ho: ako naschvál začalo pršať
naschvál p. úmyselne
úmyselne s uvedomením si niečoho (op. mimovoľne, nevdojak) • vedome • vedomky • uvedomene: úmyselne, vedome do neho narazil; vedome, uvedomene konal proti vôli rodičov • zámerne • naschvál • schválne: zámerne, naschvál prišiel neskoro; urobil to schválne • náročky • zried. nárokom: náročky, nárokom si pomýlil dvere • zried. zámyselne • nár.: nápoky (F. Hečko) • nápočne (Zguriška)
porov. aj úmyselný
naschvál prísl. úmyselne, náročky, schválne: urobiť niečo n., n. niekomu ublížiť; Timotej zaostal naschvál. (Gab.)
naschvál prísl. strsl, zsl náročky, úmyselne: Aľe kuoň človeka merkuje, to zrietka sa staňe, žebi kuoň naschvál ubľižovau̯ (Habovka TRS); Naschvál si to spravid nemusel (Rochovce ROŽ); Jak kebi to urobiu̯ naschváu̯ (Kúty SKA)