Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nasýtiť -i dok.

1. urobiť sýtym, nakŕmiť, nachovať: n. deti, n. hladného (chlebom), n. si žalúdok

2. uspokojiť (potrebu, túžbu): n. potreby; n. trh (tovarom)

3. (hojne) naplniť, prestúpiť (význ. 6): n. pôdu vodou;

nedok. nasycovať

// nasýtiť sa

1. zahnať hlad, najesť sa, nakŕmiť sa: n. sa chlebom; dieťa sa n-i a zaspí

2. užiť niečo do vôle, nabažiť sa: n. sa zábavy, nemôže sa n. dobrého vzduchu;

nedok. k 1 nasycovať sa

nasýtiť sa -ti sa -tia sa nasýť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

nasýtiť -ti -tia nasýť! -til -tiac -tený -tenie dok.

nasycovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ robiť sýtym, dávať, poskytovať jedlo, pokrm, starať sa o živobytie niekoho, sýtiť, živiť: n. hladných; n. deti; n. si žalúdok; nasycovanie rodiny, obyvateľstva
2. (čo) ▶ vyhovovať požiadavkám, uspokojovať, napĺňať: n. svoje potreby; n. hladnú dušu, srdce; n. smäd po pravde; duchovné nasycovanie ľudí
3. (čo) ▶ plne uspokojovať, zapĺňať; napĺňať do potrebnej miery: nasycovanie dopytu po tomto výrobku
4. chem. (čo (čím)) ▶ rozpúšťať nejakú látku v roztoku; dodávať nejakú látku do roztoku: nasycovanie roztoku; n. nápoje oxidom uhličitým
▷ dok. k 1 – 3 ↗ nasýtiť

nasycovať sa -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok. (čím) 1. ▶ stávať sa sýtym, prijímať ako pokrm niečo nemateriálne, sýtiť sa: n. sa vzťahmi s inými ľuďmi; n. sa informáciami, kultúrou; n. sa Božím slovom
2. ▶ postupne sa zapĺňať, plniť, sýtiť sa: ovzdušie sa nasycuje vodnými parami; vzduch sa nasycoval sladkou vôňou obschnutého sena
▷ dok. k 1 ↗ nasýtiť sa

nasýtenie -nia s. 1. ▶ stav, pocit plnosti po najedení, nepociťovanie hladu, nasýtenosť: krátkodobé n.; nikdy nejedzme do úplného nasýtenia □ bibl. zázračné nasýtenie zástupov udalosť, keď podľa Biblie Ježiš Kristus rozmnožením niekoľkých chlebov a rýb nasýtil niekoľkotisícový zástup
2. i psych. ▶ pocit dostatku, duševného uspokojenia, naplnenia, nasýtenosť: emocionálne n.; nedostatočné citové n.
▷ ↗ i nasýtiť, nasýtiť sa

nasýtený -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý je po najedení sýty, nepociťuje už hlad, najedený; op. hladný, lačný: nasýtené dieťa; pridaním syra do jedla sa budete cítiť nasýtenejší; S nasýteným žalúdkom a mierom v duši vykročil k včelínu. [P. Jaroš]
2. ▶ ktorý je v dostatočnej miere naplnený, zásobený, realizovaný: n. lízingový trh; informačne nasýtená veta; sémanticky nasýtenejší prejav je náročnejší na vnímanie □ chem. nasýtený roztok roztok, v ktorom sa daná látka už ďalej nerozpúšťa; nasýtené uhľovodíky, nasýtené mastné kyseliny uhľovodíky, kysliny obsahujúce vo svojom reťazci iba jednoduché väzby; fyz. nasýtená vodná para vodná para, ktorá je v rovnovážnom stave so svojou kvapalinou
▷ ↗ i nasýtiť, nasýtiť sa

nasýtiť sa -ti sa -tia sa nasýť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (čím; ø) ▶ prijatím potravy zahnať hlad, najesť sa, zasýtiť sa: výdatne, dovôle sa n.; n. sa klobásou, chlebom; koľko musí zjesť, aby sa nasýtil!; nech sa najprv nasýtia deti; Tu sme našli dostatok diviny a po dlhom čase sme sa poriadne nasýtili. [V. Krupa]; [Kone] schýlili hlavy a pili, akoby sa nemali nikdy nasýtiť. [H. Zelinová]
2. (ø; čoho, koho; čím) ▶ plne uspokojiť svoju túžbu po niečom, naplniť určitú potrebu: duchovne sa n.; n. sa krásou, pohľadom na svet; nevedel sa n. jej spevu, spoločných chvíľ; aj lásky sa možno n.; deti sa už nasýtili hračiek; nemôže sa n. moci, peňazí, bohatstva; mladí sa dokážu veľmi rýchlo nadchnúť niečím novým, ale aj rýchlo n.
3. expr. (čoho) ▶ byť omrzený z niečoho: n. sa sľubov, klamstiev; vojny sa už nasýtil každý; No po čase sa jej drevorubač nasýtil a zo samoty zdupkal. [J. Podhradský]
▷ nedok. k 2 ↗ nasycovať sa

nasýtiť -ti -tia nasýť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (koho, čo) ▶ poskytnutím potravy zbaviť pocitu hladu, urobiť sýtym, nepociťujúcim hlad; zabezpečiť potravu, nachovať, nakŕmiť: n. deti, rodinu; n. svoj žalúdok; n. hladné krky sedem detí; Lebo kto im dá dnes strechu nad hlavu, kto ich nasýti, ak nie ja? [M. Urban]; pren. Ale či miazga, ktorá nemohla nasýtiť odlomenú haluz, nezašumela v mladom lístí tých neodlomených, živých? [A. Devečková] nemohla dodať potrebné živiny?
2. (čo (čím)) ▶ naplniť istú potrebu, plne uspokojiť: n. svoju dušu; n. zvedavosť; n. ľudské potreby, túžby; n. svoje oči okolitou krásou; n. hlad po zážitkoch
3. (čo) ▶ hojne naplniť; dostatočne zásobiť: n. dopyt; n. trh tabletmi
▷ nedok. ↗ nasycovať

nenasýtený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ pociťujúci hlad, nenajedený, lačný; op. nasýtený, sýty: chúlili sa tam nenasýtení a uzimení ľudia; Konzumujeme viac jedla, sme nenasýtenejší, vyrábame viac potravín, rastie obezita. [Slo 2002]
2. odb. ▶ ktorý nie je v dostatočnej miere naplnený, zásobený, realizovaný (s ohľadom na množstvo, kvalitu, rozsah, sortiment a pod.); op. nasýtený: n. trh, dopyt; n. štátny rozpočet; nenasýtené osobné potreby; informačne nenasýtení ľudia
3. chem. ▶ obsahujúci zlúčeniny s dvojitou al. s trojitou väzbou (napr. alkény, alkíny): n. uhľovodík; n. roztok; nenasýtené mastné kyseliny prijíma človek v potrave
4. poľnohosp. nenasýtená pôda ▶ pôda na plochách s chudobným pôdotvorným substrátom (obyč. vo vyšších polohách)
▷ ↗ i nasýtiť, nasýtiť sa

nasýtiť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) poskytnutím potravy zbaviť pocitu hladu, uspokojiť hlad, nachovať, nakŕmiť, dať jesť v dostatočnej miere: n. niekoho chlebom; Nasýtil svoj žalúdok. (Fel.);

pren. uspokojiť: n. potreby, požiadavky niekoho, n. svoju zvedavosť, svoj záujem o niečo;

2. (čo) napustiť, naplniť niečím: kvety nasýtili vzduch vôňou, n. zem vodou; chem. n. zlúčeninu spôsobiť, aby všetky jej valenčné jednotky boli navzájom vyrovnané;

nedok. nasycovať, -uje, -ujú

|| nasýtiť sa

1. (čím, čoho i bezpredm.) požitím potravy sa zbaviť pocitu hladu, zahnať hlad, najesť sa: n. sa mäsom, dobre sa n.; Keď sa (chlapi) nasýtia, pijú dlhými dúškami. (Chrob.);

pren. byť uspokojený niečím, mať dosť niečoho: Nevedia sa nasýtiť zábavky. (Šolt.) Zlého muža a už Zuza nasýtila. (Tim.) Spal a spal, nevediac sa nasýtiť spánkom. (Tat.)

2. byť preniknutý, nasiaknuť, naplniť sa niečím: horúčava, nasýtená výparmi ľudí (Kuk.); chem. zlúčenina sa nasýtila vznikla rovnováha všetkých jej valenčných jednotiek; fyz. roztok sa nasýtil rozpúšťaná látka sa už v ňom nerozpúšťa;

nedok. nasycovať sa

sýtiť, -i, -ia nedok. (koho, pren. i čo čím) poskytovať, dávať niekomu jedlo, pokrm, kŕmiť, nasycovať: Vše ma i prenocoval, sýtil. (Taj.) Ľudia tušili, že vojaci opravujúci telefón hľadajú partizánov nie ako nepriatelia. Preto nás vďačne sýtili. (Tomašč.); pren. expr.: Nové dojmy sýtia mu dušu (Zúb.) pôsobia naňho. Sýti ilúziu, že je ešte leto (Štítn.) namýšľa si. Olejom sýti lampy majákové (Vaj.) napĺňa;

dok. nasýtiť

|| sýtiť sa (čím i bezpredm.)

1. prijímať potravu, kŕmiť sa, nasycovať sa, jesť niečo: s. sa chlebom, koláčom; Hlavenkovie deti sa tu zhromaždia a sýtia aspoň vôňou (chleba). (Zúb.) Chalupa sama ani čo by pohybovala neviditeľnými ústami, ktoré sa sýtili k budúcej práci. (Jil.)

2. expr. ukájať sa: Planým snom sa sýti zbabelý dezertér. (Bedn.) [Oko] prekĺzlo sa ponad tieto veci a sýtilo sa len tou zvláštnou červeňou. (Zúb.) Týmto bojom prekliesnite si cestu do nebeskej ríše, kde sa budete sýtiť večnou blaženosťou. (Fig.);

dok. nasýtiť sa

nasýtiť dok. (nasicit) csl (niekomu) zahnať hlad: Nuš tak som sa já nasíťiu̯! (Pucov DK); Medom se lefko nasíčíš (Kameňany REV); Mala son čo robiť, abi so_nasíťila osen krkou (Návojovce TOP); Biu̯o nachistané masa, vína, chleba, nasicili sa (Brodské SKA); Nasícel šetkích dobre, koňečňe sa najedľi (Prosné PB); S tengeričnej muki śe nasicidz ňedalo (Sobrance)
F. nasícili sa jeden druhého (Bošáca TRČ) - manželstvo im už zovšednelo

nasycovať, nasycovať sa p. nasýtiť

nasýtiť dk
1. koho, čo zahnať hlad niekomu, spôsobiť sýtosť niekoho, niečoho; nakŕmiť, zasýtiť: neni možne, aby (pán) swe poddane chlebem nasititi mohol (HRONSEK 1639); any slušy žaludek nasitity pytym any mnoho gesty (KLe 1740);
x. pren kdo mv zabranj, byt zetrel twe kostj, byt by telo dvssj nasitil bolestj (LK 1690) naplnil
L. n. telom a krvou náb o prijímaní tela Kristovho: ku potwrzeny wiery mogeg mdleg tielem a krwi geho swatu dussi mau nasytili (BAg 1585); byť n-ý byť sýty, nabažený niečoho: ssatan nassymy zlými wěcmi njkdy nenj nasicený (MP 1718); contentus est parvo: z nemnohym gest nasyceň (KS 1763)
F. když nemaž penez w sskatuly, nenasyti te tytuly (Se 18. st)
2. čo, koho čím, v čom (o žiadosti, lakomosti a pod.) uspokojiť, ukojiť: wždy gen za tymi wecmy tužyme, ktere ňe žeby docela zahasiť vel nasýtiť mohli, ale any uťyssyť nemúžu žadosty nasse (PP 1734); alicui argento satisfacere: ňekoho s penjzama nasytiti (KS 1763); nemohel se dosti načudowat, nemohel ocy swe z hledenim dosti nasitit (SPr 1783) vynadívať sa; lakomstwy potrestane bity zaslaužilo, ktere aby kupeckau nasjtilo (PT 1796); nasycovať ndk k 1: Krystus pan lid skrze aposstoly samim chlebem krmity a nasicowaty račil (ŠV 1675); obed nasicuge pokrmem čloweka (GŠ 1758); prazny swug zaludek z tu poliewku nasicowal (MS 1758);
x. pren gini messteki a truhli swe z nesprawedliwimi penezmi, z užerami, z lichwami nasicugu a naplnugu (MS 1758); k 2: penize nenasicugu lakomstwy, ale ponukagu (MC 18. st); nasýtiť sa dk
1. zahnať hlad, najesť sa: s prazneg tež kuchine, lechka para winde, newim, yak se nasitjss (BV 1652); gedli ste a nenasytili ste sa (KB 1756); podáwag gednomu každýmu (volovi) dokud se nenasjtj, po kusku sena (PL 1787);
2. čoho, čím naplniť sa niečím; uspokojiť sa: ya ze sem giz nasityl toho sweta bezbozneho, zadostiwe gj (smrť) na kazdi den oczekawam (PREŠOV 1666); lydska žadost stworenymi wecmy nykdi se nasytiť nemuže (PP 1734); helluo: prilissný milownjk učenj, který se nemůže čtěnjm nasytiti (WU 1750); ješťe sa objímaňím společním ňebili nasíťili (BR 1785); nasycovať sa ndk k 1: trikrat wedne se nasjczowaty mnoho gest a sskodj (KoB 1666); ráno nasycowat sa budete chlebama (KB 1757); saturor: nasycugem sa, obgjdám sa (KS 1763); k 2: (diabol) s nassymy zlými njkdy se nenasicuge (MP 1718); nasycowal se s poznánjm wúli twég; že w tomto žiwote sa nenasycugeme, odkláda sa tá sytost na budúcy žiwot (BlR 18. st)