narušiť dok. trocha, čiastočne porušiť; pokaziť: n. ticho, disciplínu; n-ené zdravie;
nedok. narúšať -a, narušovať
narušiť sa -ší sa -šia sa (ne)naruš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.
narušiť -ší -šia naruš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
narúšať sa -ša sa -šajú sa -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa, narušovať sa -šuje sa -šujú sa -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. ▶ postupne, čiastočne podliehať negatívnym zmenám, meniť sa k horšiemu, kaziť sa: medziľudské vzťahy sa narušujú; narúša sa rovnováha organizmu; Ak je rodina dysfunkčná, narúša sa harmonický vývin dieťaťa. [Ses 2004] ▷ dok. ↗ narušiť sa
narúšať -ša -šajú (ne)narúšaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie, narušovať -šuje -šujú (ne)narušuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. (čo) ▶ čiastočne rušiť, negatívne, deštruktívne pôsobiť na niečo; rušivo, nepriaznivo zasahovať do priebehu niečoho: n. verejný poriadok porušovať; n. súkromie niekoho; n. stabilitu, činnosť vlády, chod domácnosti; priemysel narušuje životné prostredie; budovanie kariéry im narúša vzťah; svojím správaním narúšal, narušoval priebeh vyučovania; nič nenarúšalo pokoj a ticho; filmy narúšajúce duševný vývin detí; záplavami narúšaná pôda; narúšanie, narušovanie rovnováhy ekosystémov ▷ dok. ↗ narušiť
narušiť sa -ší sa -šia sa (ne)naruš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok. ▶ byť zasiahnutý niečím negatívnym, zmeniť sa k horšiemu, porušiť sa: po nadmernom užívaní liekov sa mu narušila črevná flóra; narušil sa pôvodný ráz krajiny; po hádke sa narušila súdržnosť tímu naštrbila sa; Zhorelo pri ňom [pri požiari] podkrovie, interiér prízemia a narušila sa i statika stavby. [VNK 2000] ▷ nedok. ↗ narúšať sa, narušovať sa
narušiť -ší -šia (ne)naruš! -šil -šiac -šený -šenie dok. (čo) ▶ čiastočne negatívne ovplyvniť normálny stav al. nepriaznivo zasiahnuť do priebehu niečoho: n. vzťahy v rodine, harmonický chod života naštrbiť; n. niekomu program; zlé počasie narušilo naše plány prekazilo; povodeň narušila statiku domov a múrov porušila; stres môže vážne n. zdravie človeka poškodiť; zdalo sa, že ich šťastie nemôže nič n. ohroziť; nechcú n. priebeh vyšetrovania; prechodom na zimný čas mám narušený biorytmus; skúmať mieru narušenia pôvodného ekosystému; Vniesol do nej akési napätie, narušil jej pokoj. [J. Tužinský] □ voj. narušiť vzdušný priestor bez povolenia preletieť nad územím al. časťou územia cudzieho štátu ▷ nedok. ↗ narúšať, narušovať
narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínu • naštrbiť • podkopať • podvrátiť • podryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegov • expr.: nabúrať • nahlodať: nahlodali jeho dôveru • poškodiť • pokaziť • porúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • otriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverou • rozvrátiť • rozložiť • rozrušiť • vyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov
porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečene • porúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykel • poškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravie • naštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbené • expr. rozryť: rozryť pokoj na pracovisku • rozrušiť: mráz rozrušil povrch cesty • rozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuch • expr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámok • zničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblek • pokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok
2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpis • prekročiť: prekročenie termínu, nariadenia • zastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub
zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliť • pokaliť • zamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskom • zmútiť • pomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútil • znečistiť • zašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničku • zahmliť: slzy jej zahmlili oči
2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliť • narušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správa • pokaziť • skaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť
3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať
narušiť, -í, -ia dok. (čo) spôsobiť zmenu (obyč. k horšiemu), trocha porušiť, poškodiť, pokaziť: n. ticho, n. ustálený poriadok; mať narušené zdravie, narušená duševná rovnováha; Prižmuroval Ivan narušené oko. (Šolt.) Nebolo myšlienky, ktorá by bola narušila belobu tvojho čela. (Karv.);
nedok. narúšať, -a, -ajú i narušovať, -uje, -ujú
|| narušiť sa zmeniť sa (obyč. k horšiemu), trocha sa porušiť, poškodiť, pokaziť;
nedok. narúšať sa i narušovať sa
rušiť, -í, -ia nedok.
1. (čo) zrušovať, mariť existenciu niečoho, robiť neplatným, odvolávať, nedodržiavať: r. sľub, r. slovo, r. zákony a nariadenia, r. ustanovenia, r. platnosť rozsudku;
2. (čo) nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, čiastočne mariť, kaziť, porušovať: r. mier, r. výstavbu; Nebudete jej vôľu rušiť? (Kuk.) Škoda mu rušiť šťastie. (Smrek) Ruším to dlhé mŕtve ticho. (Vlč.)
3. (koho) vytrhovať z myšlienok, vyrušovať v práci, v spánku, pri oddychu ap.: Mládenec priviera mihalnice, aby ho nerušila krásna noc. (Tat.);
dok. k 1 porušiť, zrušiť;
k 2 narušiť;
k 3 vyrušiť
narušiť sa dok. čiast. zsl i vsl dostať prietrž, pruh: Ten_e už dávno narušení (Bošáca TRČ); Jag dzvihal tote dreva, ta śe narušil (Dl. Lúka BAR); Jedno praśatko bulo narušene, pitňe tak, jag i chlop dachtori (Ratvaj SAB)
narušiť dk trochu, čiastočne poškodiť; pokaziť: destruere incipere: nakazyti, narussiti (PD 18. st); -ovať ndk 1. k 1: labefacio: narussugem, nakazugem (KS 1763) 2. robiť slabým, oslabovať: delumbo: oslabugem, narussugem, ochromugem; infirmo: oslabugem, onemocňugem, narussugem (KS 1763); narušiť sa dk ublížiť si na zdraví (dvíhaním ťažkého bremena): szem sze welicze narusil dwihagicze woza (BRATISLAVA 1699)