Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
narodiť sa ‑í ‑ia dok.

narodiť sa -dí sa -dia sa -dil sa -diac sa -dený -denie (sa) dok.

narodenie -nia -ní s. ▶ príchod človeka na svet (z tela matky): obdobie pred narodením; počatie a n.; očakávať n. prvého dieťaťa; uviesť dátum a miesto narodenia; byť od narodenia slepýi fraz.; pripomenúť si sté výročie narodenia významnej osobnosti; evidencia, štatistika narodení a úmrtíBožie narodenie, Narodenie Pána prvý vianočný sviatok (25. december) ◘ fraz. od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od narodenia do smrti/po smrť (po) celý život ◘ parem. na Božie narodenie o blšie prevalenie o nepatrnom predĺžení dňa v porovnaní s 21. decembrom ▷ ↗ i narodiť sa


narodiť sa -dí sa -dia sa -dil sa -diac sa -dený -denie (sa) dok. (komu; kedy; kde; ø) ▶ (obyč. o človeku) pôrodom prísť na svet, byť porodený: narodil sa jej chlapec; dieťa sa narodilo predčasne; kedy, kde si sa narodil?; dievčatko sa narodilo na palube lietadla; narodilo sa nám 7 šteniatokfraz. druhý raz/znovu/opäť sa narodiť šťastne, bez ujmy prežiť nejaké nebezpečenstvo, uniknúť smrti; narodiť sa v čepčeku a) so zvyškom lôžka na hlave b) mať v živote šťastie (aj nezaslúžené, náhodné), ľahko, bez problémov žiť; zjemn. al. žart. [] skôr narodení starší ľudia, ľudia vyššieho veku, nie najmladší; [] neskôr narodení mladí ľudia

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

narodiť sa byť porodený (o človeku) • zrodiť sa: narodili sa jej dvojčatá; z manželstva sa zrodil synprísť na svetkniž. uzrieť svetlo sveta: prišiel na svet v malej dedinke


uliahnuť sa 1. prísť na svet (o mláďatách živočíchov, expr. aj o dieťati): Ryšani sa uliahlo pekné teliatko; baranča sa uliahlo jednooké; expr.: Kde si sa uliahol?vyliahnuť sazried. zliahnuť sa (najmä o mláďatách vtákov): kuriatka sa vyliahnu o týždeňvykotiť sa: nedávno vykotené mačavykotúliť savykľuť sa (z vajca): húsatká sa už vykotúlili, vykľulivyďobať sa (z vajca, vajíčka) • vykukliť sa (vyliahnuť sa z kukly): motýľ sa vykuklilnarodiť sa (o ľudských mláďatách)

2. p. vzniknúť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

narodiť sa, -í, -ia dok. byť narodený, prísť na svet (obyč. o človeku): Tichý narodil sa v Bystrici z remeselníckych rodičov. (Taj.) Krem Dory narodila sa Žofe ešte Hana. (Heč.) Darmodaj umrel, narodil sa kúpsi (Kuk.) pripomienka, výzva, že za niečo treba zaplatiť, že sa to nedáva zadarmo; register, matrika narodených; predčasne narodené dieťa; Ján Hlavaj, narodený 14. VIII. 1918;

pren. vzniknúť, zrodiť sa: (pieseň), ktorá sa narodila v srdci (Urb.)


rodiť, -í, -ia nedok.

1. privádzať, prinášať na svet deti al. (živé) mláďatá (o ženách, zried. i o niektorých samiciach zvierat), prekonávať pôrod: Kľakli na kolená k posteli ženy, ktorá rodila. (Fig.) Byť poduškou tým matkám, ktoré rodia. (Smrek) Ty budeš rodiť v bolestiach. (Jes.) Do tej nemocnice nepôjdu rodiť. (Tat.)

2. (koho, čo) dávať život niekomu, privádzať na svet pôrodom (o ženách, zried. i o samiciach zvierat): r. deti; Slovenské matere neprestali rodiť schopných synov. (Škult.); myš rodí živé mláďatá;

pren. bás. plodiť: Prečo jar rodí kvet, prečo smrť zimou vanie? (Len.)

3. prinášať, dávať úrodu, plody, plodiť, byť plodný, úrodný (o rastlinách, o živej pôde): rodiaci strom; Natieral cestom stromy, aby dobre rodili. (Taj.) A zem rodí prebohato. (Tat.) Zachránila roľu na Brezovci, ktorá vždy rodila do úmoru. (Fig.) Tešila sa, ako rodia jeho nivy. (Vaj.); rodiaca záhrada (Vaj.) s rodiacimi stromami;

4. (čo) dávať, prinášať niečo ako plod, úrodu: r. dobré, zlé ovocie; Dobré zrno rodí dobrý klas. (Gab.); jabloň rodí sladké jablká; zem rodiaca víno (Štítn.);

5. kniž. (čo) tvoriť, utvárať, dávať niečomu vznik, spôsobovať vznik niečoho; plodiť: Myšlienka rodila myšlienku. (Hor.) Dopyt rodí ponuku. (Urb.) Ty z moci svojej večné divy rodíš. (Kuzm.); pren. bás. Tisíce žriedel búrne nebe rodí (Kras.) prší;

opak. rodievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 porodiť, k 3 zarodiť, obrodiť;

k 5 zrodiť

|| rodiť sa

1. prichádzať na svet pôrodom (o človekovi, zried. i o zvieratách): Deti sa im rodili každé dva, tri roky. (Taj.) My chudobní sme sa z lásky rodili, z lásky sme sa brali. (Min.) Bol to muž a zať, akých sa veľmi málo rodí (Tomašč.) akých je málo. V zrubových domoch začali sa rodiť dcéry a synovia, ktorí mali žiť z roboty v lese. (Ondr.); niektorý hmyz rodí sa z vajíčok liahne sa;

2. rásť, vyrastať do plodov, prinášajúc úrodu (o plodoch rastlín): Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. (Jes.) Trnky sa tu rodia a hlohyne. (Ráz.) Tu rodí sa hojne najmä hrozno. (Kuk.) Nám sa tuto po dolinách víno nerodí. (Bedn.) Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. (ľud. pieseň)

3. hovor. rásť, vyrastať: Huby za jednu mokrú noc navidomoči sa rodia. (J. Kráľ) Pod plotmi, v javorovom lístí tráva sa rodila nová. (Urb.)

4. expr. vznikať, povstávať, nastávať, začínať sa, tvoriť sa, skŕsať: Začalo sa v ňom rodiť smelé odhodlanie. (Urb.) Vycítila, že sa tu čosi rodí, čomu sama svojou vtieravosťou zabŕdla do cesty. (Gab.); rodí sa nový deň, nové ráno; rodí sa nové dielo; Vysoké dumy rodia sa pod jeho perom. (Vaj.) Smelé myšlienky sa rodili v tej hlave. (Zúb.) Vtedy sa vo mne začali rodiť pochybnosti. (Fel.) Rodil sa skutočne nový svet. (Krčm.);

opak. rodievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 narodiť sa, k 2, 3 urodiť sa, k 4 zrodiť sa

narodiť sa dok.
1. csl byť porodený (o človeku), prísť na svet: Chlape_cä hej naroďiu̯ na jär, nu_veru šetko robila z ďeckom na chrpťe (Žaškov DK); A ke_ca mi naroďilo ďieťa, tag ma vihnau̯ (Kráľ. Lehota LM); Ja som ftodi ešťe ňebou̯ na sveťe, lebo som sa naroďiu̯ v ďeväďesiatom siedmom (Podkonice BB); Ke_ca naroďí ďiéťa, dávajú sa (kamilky) do čaju (Chocholná TRČ); Narodziu̯ sen sa v domečku su̯ámieném (Kúty SKA); I v jednim roku i v jednim meśacu śme buľi narodzene (Sokoľ KOŠ); Narodzilo śe jej u_śidzme dzecko (Medzany SAB)
F. kto sa naroďí s čepcom, buďe múdri, aľebo buďe mať šťasťa̋ (Párnica DK), naroďi_ca f šepcu (Rim. Píla RS), f čepcu śe narodzic (Baldovce LVO) - ak malo dieťa pri narodení na hlave blanu, verilo sa že bude mať v živote šťastie; naroďi_ca zo zúpkom (Kňažia DK) - dieťa narodené so zúbkom má mať predpoklady veštiť; naroďil sa, ket sa hnoje vozili (Kátov SKA) - nevedno kedy, neurčité určenie času, lebo hnoj sa na pole vyvážal počas celého roka; ket sa dzivča narodzí, to jak kebi dom ot zatku začav horet (Červeník HLO) - gazdovstvo utrpí škodu, lebo treba chystať veno; ešče sa takí človeg ňenarodzel, čo bi sa šetkím lúbel (Bošáca TRČ) - nikdy nemožno ulahodiť každému; ked vipiju, ta jag bi śe narodziľi (Fintice PRE) - hneď ožijú
2. čiast. jstrsl urodiť sa (o plodinách): Adaj sä tomu narodželo rošne višo pädesa̋d hektó_vína (Rybník REV); Tam pot tem orechom, tam sa nenaroďí ňič (Selce RS); Orťe a čakajťe, kím sa naroďí (Šuľa MK)

narodiť dk koho priviesť na svet, zrodiť, porodiť: z pokolenj Dawidoweho narozený byl (MP 1718) pochádzal; všetko, čvo je narodenuo, na prach bude obratenuo (Pie 18. st)
L. znovu n. náb (krstom) znovuzrodiť: Pane Bože, ktery tebe znowu narodyl z wody a z Ducha swateho (BAg 1585); Duch sveti znovu nász narodzi (MCa 1750)


narodiť sa dk
1. na čo, komu, od koho, z čoho, z koho (o živých tvoroch) prísť na svet, zrodiť sa: wass spolumiesczenyn manzensky (!) narodil sie (ŽK 1457); kazdy czlowek, kteri se na swet narody, musi take vmrity (PARÍŽOVCE 1564 E); naboženstwy, w kterem gsme se narodili (VYHNE 1686); dzétze nám se narodzilo (HPS 1752); tak mnoho gych bude, že newiďeli otcowé twogi y ďedowé, gak sa na zem narodili (KB 1757) odkedy žijú; od gedneg matki misšj ag wiše sto se narodi (PR 18. st)
L. znovu sa n. náb (krstom) sa znovuzrodiť: člowek musí se duchowne znowu narodity skrze krst swaty; narodi-ly se kdo znowu z wody a Ducha swateho (AgS 1708) o krste; gakoby se znowu narodil (SiN 1678); nenarodil se človek ten, ktery by se libil vssem (KC 1791); kdo se narodil k babce, nedocházy grosse (PD 18. st)
2. (o kult. rastlinách) urodiť sa, vyrásť: žito a wsseczko gine obily, ktere se kolwek tohoto roku narodilo (ZVOLEN 1594); introitus obylny: z magorssaghu meskeho narodylo se tohoto roku drev. n 48 (JELŠAVA 1688); nebyl by (Boh) ani zimu narjdil, w ktere za pul roka nic se nenarodi (LKa 1736); gačmen se preto nedal, že se my nenarodil (KALINOVO 1789); -ovať sa [-ďo-, -zo-], -ievať sa [-ív-] ndk
1. k 1: hřjch Adama, w kterem wssecý lyde se narozugj (RW 1702); nascor: rodjm sa, naroďugem sa (KS 1763)
2. k 2: zahrady chmelnične, v kterých narodiva se chmela čtvrtien 117 (BOJNICE 1614 U2)
3. (o abstraktných javoch) vznikať: narozuge se w lyďech bezbožná sloboda (RW 1702)

naroďiť sa naroďiť sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

ktoré sa narodia v chudobe nés dans la pauvreté
ktorom si sa narodil tu es
ktorou sme sa narodili laquelle nous sommes nés
narodil sa na zámku est au château de
otrokyňu, ktorá sa narodila v močaristej esclave marronne, née dans
pretože ste sa narodili puisque vous êtes nés
sa narodil na mori était sur mer
stromu, ktorý sa narodil d'un arbre
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu