nariadiť -i dok. dať príkaz, prikázať, rozkázať: n. evakuáciu, n-l mu, aby odišiel
nariadiť -di -dia nariaď! -dil -diac -dený -denie dok.
nariadenie -nia -ní s. 1. práv., admin. (i o čom) ▶ úradné rozhodnutie so všeobecnou platnosťou, podľa ktorého sa treba správať a konať, predpis: všeobecne záväzné n.; vládne, cirkevné nariadenia; n. o chove zvierat; návrh, znenie nariadenia Európskej únie; konať v rozpore s nariadeniami obce; postupovať presne podľa platných nariadení; rešpektovať, porušiť n.; schválené n. nadobúda účinnosť 1. januára 2. ▶ prejav vôle, ktorým sa niekomu ukladá istá úloha, príkaz: poslúchnuť n. rodičov; zachovávať Božie príkazy a nariadenia; nečakať na nariadenie zhora; Uhlík vydal toto nezmyselné nariadenie len preto, aby mu strpčil život. [J. Lenčo] ▷ ↗ i nariadiť
nariadiť -di -dia nariaď! -dil -diac -dený -denie dok. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ z úradnej moci dať príkaz na vykonanie niečoho, prikázať: n. previerku, mimoriadne opatrenie; rozhodca nariadil pokutový kop; lekár mi nariadil prísnu diétu; vyšetrovateľ pravdepodobne nariadi súdnu pitvu; inšpekcia nariadila stiahnuť výrobok z trhu; polícia nariadila, aby sa vodič podrobil psychologickým vyšetreniam; Robili ste to, čo vám nariadili z vyšších miest. [J. Šimulčík] ▷ nedok. ↗ nariaďovať
nariaďovať -ďuje -ďujú -ďuj! -ďoval -ďujúc -ďujúci -ďovaný -ďovanie nedok. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou (komu, čomu); ø) ▶ z úradnej moci dávať príkazy na vykonanie, vykonávanie niečoho, prikazovať: n. opatrenia pri epidémii; n. zamestnancovi prácu nadčas; zákon nariaďuje používanie detských autosedačiek; komisia nariaďuje odohrať nový zápas; Tvrdo mu povedali, že áno, nariaďujú mu to, a keď na to príde, donútia ho, aby zaprel aj nos medzi očami. [A. Baláž]; Nastúpil ako diktátor, nariaďoval, nestrpel nijaké pripomienky a už vôbec nie námietky. [K. Lászlová]; Rozhodnutím súdu sa nariaďuje, aby sa starostlivosť o dieťa presunula z manželky na manžela. [As 2002] ▷ dok. ↗ nariadiť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiť • prikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákony • predpísať (písomne): predpísať nové pravidlá • nanútiť • vnútiť • natisnúť • naoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľu • obyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výroby • zried. vdiktovať
nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohu • natisnúť • vtisnúť: natisla synovi obed • nariadiť • nadiktovať • vdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisy • naimputovať • naoktrojovať • pejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názor • nasugerovať • vsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísť • fraz. expr.: nabiť • natĺcť do hlavy (niekomu niečo)
nariadiť p. prikázať 1
poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniť • dať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníka • práv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkon • dipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupca • uložiť • dať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmať • nariadiť • prikázať • naložiť • naručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných
predpísať predpisom dať pokyn, príkaz na niečo: predpísať žiakom učivo; dodržať predpísaný termín • nariadiť • prikázať: lekár nariadil, prikázal pacientovi pokoj • určiť • ustanoviť • admin. stanoviť (úradne): určiť, ustanoviť výšku poplatkov; presné stanovenie daní • admin. vyrubiť (predpísať výšku poplatku): vyrubiť daň • obyč. pejor. nadekrétovať (úradne predpísať): láska sa nedá nadekrétovať • admin. reglementovať (podrobiť osobitným predpisom)
prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôdu • vydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné
2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o deti • naložiť • nariadiť • nakázať • prikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súdu • expr. navaliť: navalili mi povinností • poprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)
3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliť • zaradiť: prideliť zamestnanca k stroju • začleniť: začlenili ma do iného oddelenia • vymedziť • vykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu
prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včas • nakázať: nakázať účastníkom, aby boli presní • nariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanie • naručiť: naručili nám okamžitý odchod • zastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručili • uložiť • naložiť • dať • dať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnosti • prideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohu • nadiktovať • kniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojuje • obyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchu • poprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)
p. aj poveriť
2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiť • prideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu
uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice • položiť (na krátky čas): vrece položili na zem • odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto! • schovať • uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore • upratať • odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?
2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu • usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole • urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini • poukladať • poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny
3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižku • schovať • uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni • deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke
4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet • poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou • naložiť • prikázať • nariadiť • naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť • prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu • expr. naklásť • hovor. expr.: navaliť • naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť • odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady
5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trest • admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku • hovor. expr.: napariť • nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok • položiť: položiť si podmienku platiť vopred
nariadiť1, -i, -ia dok. (čo komu, s neurč. i so spoj. aby) dať príkaz, rozkaz, prikázať, rozkázať: Zorkovićovi som nariadil pijavice. (Kuk.) Dnes nariadil súd exhumovať mŕtvolu. (Stod.); n. niekomu, aby niečo urobil; práv. n. dokazovacie pojednávanie, väzbu;
nedok. nariaďovať1, -uje, -ujú
nariadiť2, -i, -ia dok. (čo): n. hodiny, hodinky, n. si hodinky postaviť, posunúť ručičky tak, aby ukazovali správny čas;
tech. zried. nastaviť;
nedok. nariaďovať2, -uje, -ujú
nariadiť1 dok. csl rozhodnúť, rozkázať, prikázať: Ftedi vrchnosť naríďila, že sa ňesmú statki do hoľe viháňať (Dol. Lehota DK); Tolko nám narídzili odezdad zbožá, že nám neostalo ani na semeno, ani na krmu pre lichvu (Brestovany TRN); Richtár nariadel, že sa pójde na rínek prehadzovat snach (Brezová p. Brad. MYJ); Mama mi naridzila, žebi som pasla husi (Torysa SAB); Preceda naridzil zbiradz bandurki na Hure (Petrovany PRE); Naridzili žeňe, žebi zavolala kuri (Čemerné VRN)
nariadiť2 dok. 1. strsl nahotoviť, pripraviť: Ke_dzme uš to (priadzu) maľi nariaďenuo, vipralo sa to (Jarabá BRE); Tak som psovi nariaďila žraťi (Šuľa MK); Veďeu̯ son si narejďiťi kosu (Ozdín LUČ) 2. napraviť, usmerniť: Janek si koňa k ňemu narídziu̯ (Jablonové MAL)
nariadiť1 [-ríd-, -rí(d)z-] dk 1. čo (o deji) dať príkaz k niečomu, prikázať; ustanoviť, určiť niečo: buh ceremoniu pri tomto sacramentu naridil (SP 1696); dedina obecznu nahradu naridzila (TRENČÍN 1712); spowed Krystus ustanowil a naridil (MS 1758) 2. koho určiť na niečo, ustanoviť do funkcie: hajni jsou k stavnym horam narizeni v Červenem Kameni šest (VRŠATEC 1683 U2); prigjmati penjze skrze ginu osobu gest swu mocý giného narjditi (PrV 1767); nariaďovať ndk k 1: w mocy cyrkwi pozustáwa prigjmanj těla neb pod gednú neb pod obogí narizowati (IA 1708); constituo: ustanowugem, narjďugem (KS 1763); k 2: substituo: na ginssého mjsto posaďugem, narjďugem, námestnjka wybjrám (KS 1763)
nariadiť2 [-ríd-] dk pripraviť, prichystať, zariadiť (si): (muži) tak ručne veďeli i pod oblečeňím pištole naríďiť, že služebníci v jedném okamžeňí sa vivráťili namieriť; a kterák (Fatima) prácu svú naríďila a čím skoršej začať mislila, po ňemnoho dňuch všecko usilovaňí dím malo zustať (BR 1785)