nariadenie -ia s. (úr.) príkaz, predpis, rozkaz: vydať n., podľa n-ia vlády
nariadenie -nia -ní s.
nariadenie -nia -ní s. 1. práv., admin. (i o čom) ▶ úradné rozhodnutie so všeobecnou platnosťou, podľa ktorého sa treba správať a konať, predpis: všeobecne záväzné n.; vládne, cirkevné nariadenia; n. o chove zvierat; návrh, znenie nariadenia Európskej únie; konať v rozpore s nariadeniami obce; postupovať presne podľa platných nariadení; rešpektovať, porušiť n.; schválené n. nadobúda účinnosť 1. januára 2. ▶ prejav vôle, ktorým sa niekomu ukladá istá úloha, príkaz: poslúchnuť n. rodičov; zachovávať Božie príkazy a nariadenia; nečakať na nariadenie zhora; Uhlík vydal toto nezmyselné nariadenie len preto, aby mu strpčil život. [J. Lenčo] ▷ ↗ i nariadiť
nariadenie p. rozhodnutie 1, rozkaz
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia
nariadenie, -ia str. príkaz, rozkaz, predpis (najmä úradný): vládne, ministerské n-ie; Strážnická sa postavila rozhodne proti nariadeniam Sabíniným. (Jégé)
nariadenie s. csl, miest. zried. príkaz, predpis, výnos úradov: Mau̯ som sa var na zadňie nohi stavieť, keť prišlo narídeňá?! (Dol. Lehota DK); Nariaďeňia o nástupe na vojančinu hňed vibubnovaľi (Králiky BB); Bolo také nariadenie z opce, že tedi a tedi budú ščepit psvóv (Brezová p. Brad. MYJ); Že to je narídzení, ked nemá splnení kontigent, nemóže zabíjat (Zavar TRN); Ňezname, jake naradzeňe pridze z okresu (Spiš. Štvrtok LVO); narídení (Lukáčovce HLO); narídzeňié (Bošáca TRČ)
nariadenie [-rí(d)z-, -ríde-; -ie, -í] s ustanovenie, rozhodnutie, príkaz; predpis: wedle narzyzeny dekretow vherskych hlas a wuolj k woleny wyczeisspana oznamugeme (BYTČA 1584); narizený towariske, totišto poradek (CA 1603 E) cechové artikuly; ragitarowi na den wedle naridenia masa lib 1 (ŽILINA 1710); rogitatio: narjzeni práwa, ustanoweni práwa; plebiscitum: narjzeni obecne (KS 1763); milostiwemu nariczeny kralowskemu proti se dege (S. ĽUPČA 1784)