Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

naraziť dok.

1. pri pohybe sa prudko dotknúť, udrieť, vraziť: autá n-li na seba, n. hlavou do stĺpa

2. nečakane, náhodou (sa) stretnúť, natrafiť, naďabiť: n. na priateľa, na odpor, na prekážky

3. nárazom umiestniť, nastoknúť: n. si čiapku, n. niečo, niekoho na kôl

4. vrazením čapu načať: n. sud (piva, vína)

5. urobiť narážku, dotknúť sa (v reči), zmieniť sa: nechcel na to ani len slovkom n.

6. hovor. stretnúť sa s odporom: bál sa, že n-í (na odpor)

7. upraviť do smeru, usmerniť: mlynár n-í vodu na mlyn;

nedok. narážať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naraziť ‑í ‑ia dok.; nárazníkový

naraziť si -zí si -zia si (ne)naraz si! -zil si -ziac si -zený -zenie si dok.


naraziť -zí -zia naraz! -zil -ziac -zený -zenie dok.

naraziť si -zí si -zia si (ne)naraz si! -zil si -ziac si -zený -zenie (si) dok. (čo (o čo)) ▶ nárazom si neúmyselne spôsobiť bolesť, zranenie, udrieť: n. si členok, koleno, malíček na ruke; n. si lakeť o roh stola; bolestivo narazený chrbát; skončila v nemocnici s narazenými rebrami


naraziť -zí -zia naraz! -zil -ziac -zený -zenie dok. 1. (do koho, do čoho (čím; ako); na čo (čím; ako); o čo) ▶ pri pohybe sa prudko stretnúť s niekým, s niečím, obyč. tvoriacim prekážku; syn. vraziť: hráč nebezpečne, tvrdo narazil do súpera; auto v plnej rýchlosti, čelne narazilo do stromu; loď narazila na plytčinu; n. nohou na kameň; n. o roh stola; Vozne sa pohli, narazili do seba nárazníkmi a zastali. [L. Ťažký]; Museli sa zohnúť, aby nenarazili hlavou do hrady. [P. Vilikovský]
2. (na koho, na čo) ▶ nečakane, náhodne al. neželane (sa) stretnúť; syn. natrafiť: n. na hliadku; v meste narazil na spolužiakov; narazili sme aj na dobrých ľudí; narazili na stádo zveri; cestou sme na nič nezvyčajné nenarazili; Kde len na tú Ingrid narazil? [V. F. Šikula]; Bolo vidieť, že na seba narazili dve mužstvá, ktoré hrajú o špicu tabuľky. [VNK 2002]
3. (na čo) ▶ náhodne niečo nájsť, objaviť; syn. natrafiť: n. na vodu; narazili sme na cudziu stopu; robotníci pri kopaní narazili na potrubie; n. na zaujímavý dokument, článok, fakt; po dlhom blúdení sme konečne narazili na cestu
4. (na čo) ▶ stretnúť sa, prísť do styku, obyč. s niečím negatívnym, nepríjemným: n. na vážny, technický problém; n. na ťažkosti, na celý rad prekážok; narazili na tvrdý odpor; Narazil na neprekonateľný múr nepochopenia. [LT 2000]
5. (čo, koho (na čo, kam)) ▶ prudkým pohybom umiestniť: n. si šiltovku na hlavu; narazil si čiapku hlbšie do čela; klobúk narazený až na uši; n. obruče na sud; nepriateľov dával n. na kôl
6. (čo) ▶ vrazením čapu al. narážacej hlavice načať: n. sud piva, vína
7. zried. (čo na čo) ▶ (o vodnom prúde) upraviť do smeru, usmerniť: Sliva vybehol von k stavu a narazil vodu na mlynicu. [A. Habovštiak]
nedok. k 1, 4 – 6narážať


narážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok. 1. (do koho, do čoho, na čo (čím); o čo) ▶ pri prudkom pohybe prichádzať do fyzického kontaktu, dotyku s niekým, s niečím, obyč. tvoriacim prekážku; syn. vrážať: n. do ľudí; n. hlavou do stropu; v tme, v panike sme do seba narážali; rozbúrené vlny narážali do boku lode, do skál, na breh; dážď prudko narážal do okien; Pri chôdzi mu [vedro] narážalo o koleno. [P. Jaroš]; Cvendžalo to, ako keď podkova naráža na kamennú dlažbu. [D. Pastirčák]
2. (na čo, na koho) ▶ stretávať sa s niečím, obyč. s niečím negatívnym, nepríjemným; prichádzať do styku s niekým: n. na odpor, nezáujem, ľahostajnosť, odmietavý postoj; n. na predsudky, spoločenské konvencie; na každom kroku narážame na prekážky, na nepochopenie; kam sa len pohnem, narážam na úspešných ľudí; Zakaždým som narážal na bariéru neochoty zodpovedných orgánov. [Sme 1997]
3. (čo, koho (na čo, kam)) ▶ prudkým pohybom umiestňovať: naráža si čiapku až na oči; pomocou kladiva narážal obruče na sud; n. ľudí na kôl
4. (čo) ▶ vrážaním čapu al. narážacej hlavice načínať: n. sud piva, vína
5. (na čo) ▶ krátko al. nepriamo sa o niečom zmieňovať, mať na mysli niečo, robiť narážky: neviem, na čo narážate; narážal tým na udalosti z konca minulého roka; Bol presvedčený, že kapitán naráža na jeho známosti s Romanicou. [L. Ťažký]; Ona vám to vari len neposlala, - pokračoval som ironicky, narážajúc na fakt, že je už tretí či štvrtý deň nezvestná. [J. Puškáš]
dok. k 1 – 4naraziť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličkyzavadiťzasiahnuťzačiahnuťobtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skáliehmatnúť: hmatol si rukou vlasyšport. tečovať: hráč tečoval loptou bránkukniž. tknúť sa: koláča sa ani netkolnár. týknuť sa

2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúťzmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresunaraziť: v prednáške narazil na viacero problémovurobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku

3. p. zasiahnuť 1, uraziť1


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


natrafiť 1. nečakane, náhodou nájsť al. zbadať • trafiťnaraziť: natrafil na veľké prekážky; trafil na známeho, na vodustretnúť saobjaviťprísťdôjsť: stretol sa so známym; prišiel na stopu zločinu; objavil chyby v prepiseexpr.: naďabiťnaďapiťnabŕdnuťpotknúť sa: nabŕdol na jeho meno v zozname; potkol sa o čudný prípadnár. expr.: naťapiťnapopáckať (Kukučín)

2. vhodne prísť • trafiť: zle (na)trafil, nikto nebol doma


navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

2. p. nastrojiť 1


objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitostivynájsť: vynájsť nový systém obranyodkryť: odkryli nové ložiská zlatazistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakovinyprísť na niečonaraziťnatrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincíprísť na stopu (niečoho) • vypátraťvystopovaťvysliediťexpr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátraliexpr.: vykutaťvykutiťvykutraťvyhrabaťvyštuchaťvyštúraťvyšpáraťvydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obrazzbadaťspozorovaťzazrieťzočiťzachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východnespis. vymáknuť (Balco)poobjavovať (potupne, viac vecí)


poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúťpodotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť saspomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať saohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

p. aj povedať

2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiťzaznamenaťzaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovaťregistrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

4. p. označiť 1


usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľavanapraviť: napraviť niekoho na cestuskorigovať (smer): skorigovať dráhu letu raketynastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smeromnaviesťnavodiťnasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténuupraviťnaraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlynorientovať: autá treba orientovať okolo mestazregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdiumzameraťzacieliťzried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na športorientovať: výrobu orientovať na potravinyobrátiť: obrátiť záujem na niečofraz.: priviesť na pravú/dobrú cestupriviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)


zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba)stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou

2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehlasprať sa: spraté nohaviceexpr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli

3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, seklazvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koagulujeskýšiť saskysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúťsadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadneskvapalniť saskvapalnieťskondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naraziť, -í, -ia dok.

1. (na čo, na koho) pri prudkom pohybe prísť s niečím (s niekým) do dotyku, vraziť do niečoho (do niekoho): auto narazilo na stĺp; n. hlavou do niečoho; Hlava dutá narazila na peň. (Hor.) Narazil na strom. (Urbk.) Môžem široko rozohnať sa lakťami, na nikoho nenarazím. (Vaj.)

2. (na koho, na čo) stretnúť sa s niekým (s niečím), natrafiť (často náhodou) na niekoho (na niečo): n. na známeho; Narazili sme na ulicu, ktorá nie je skvelá. (Kuk.); n. na odpor, na prekážky, na ťažkosti, n. na ľahostajnosť, na nepochopenie;

3. (čo, koho na čo) napichnúť, nastoknúť; nasadiť: n. niečo, niekoho na kôl; n. si klobúk na hlavu

hovor. n. niečo na nejaké kopyto násilne niečomu prispôsobiť, násilne podľa niečoho upraviť;

4. (čo) načať, otvoriť vrazením čapu: n. sud, súdok piva, vína;

5. zastar. (čo) začať: Jestli pôjdeš tou cestou ďalej, ktorú si narazil, boh ti pomáhaj! (Vans.)

6. (na čo) zmieniť sa o niečom, dotknúť sa niečoho v reči, rečou: Ona sa vystríha i len slovkom naraziť na vec. (Fr. Kráľ)

7. (čo) usmerniť, upraviť smer, upraviť do istého smeru (najmä o vodnom prúde, toku): Mlynár vytiahne stavidlo a narazí vodu na mlyn. (Kuk.) Potôčik narazili do žľabu. (Ondr.) Veľká bola robota naraziť ju (loď) zasa na cestu. (Kuk.)

hovor. n. niekomu vodu na mlyn vytvoriť priaznivé podmienky pre niečiu činnosť, pre niečie zámery;

8. hovor. (komu koho) privábiť, získať, nahovoriť: Pôjde na jarmok, narazí Janovi kupcov. (Kuk.) Ja nemám žiadneho (šuhaja), ja si ešte len musím dajakého naraziť. (Urbk.);

nedok. narážať, -a, -ajú

naraziť dok. (narazeť)
1. csl prudko sa dotknúť, udrieť, vraziť: Oňi naraziľi potom na šinu (Vavrečka NÁM); Čelom narazeu̯ na stuol (Návojovce TOP); Uvidíž, jak sa uďeríš, keď narazíž do tej vrbi (Lapáš NIT); Mali zavreté oči a narás to narazilo do ních (Ružindol TRN); Tam naraźila na plot (Vyš. Remety SOB)
2. čiast. strsl, zsl nečakane sa stretnúť; natrafiť na niečo, na niekoho: Naraziľi na žilu vodi (Sučany MAR); Ke_dzme kopali stuňňu, na prameň zme narazili hĺpke troh metrou (Návojovce TOP); Taktok son nánho narazil, čo mi bral daťelinu (Dol. Súča TRČ); Bola velice rada, ked na jarmeku na kmotru hned narazila a šecko jéj rospovedala (Šípkové PIE); Pri kopání základóv narazili na volákú gedru, praj to bola skríša pret Turkámi (Brestovany TRN)
3. strsl, zsl nastoknúť, napichnúť, nasadiť, vraziť: Zvarená obruč sa misí naraziď na koľeso (Malatiná DK); Kosu hňed naraziu̯ na kosisko (Králiky BB); Obruče na ďiežu sa musia narazeť (Prochot NB); To moseli vitáhnút, ceu̯í zámek a tam narazit druhí (Dojč SEN); Švec narazil čižmu na kopito (Bošáca TRČ); narazit porisko do sekeri (St. Turá NMV)
4. jstrsl, jzsl, miest. už vrazením čapu, točky načať (o víne, pive): Pret stáčaňin narazeu̯ hendľíg do suda, abi sa mu víno ňezbúrelo (Pukanec LVI); Hibaj súdok piva naraziť! (Muráň REV); Gdo mav vádz vína, potom ho mosev ešťe rás sťáhnut, narazili točku a fertálom prelívali (Nitra); Pŕveči kec ctáčali víno s kvasní, narazili točku, ščúl to robíme ze šlauchom (Brestovany TRN); narazit čep (Vajnory BRA); naraźic pipu (Priekopa SOB); naraziť sut (Dol. Strehová MK)
5. strsl, trenč usmerniť, nahnať, napustiť (o vode): Rozmisleli si, že na Potkoňice narazia bau̯ážovskí potok a tag ďeďinu zaleju vodou (Podkonice BB); Naraz vodu do mlinskiho ja̋rku! (Revúca); naraziď vodu na mľin (Mošovce MAR); naraziď vodu (Predmier BYT)


naraziť sa dok. expr. vyparádiť sa, obliecť sa: Naraziu̯a sa do novich šatú (Brodské SKA)

naraziť dk
1. čo komu (prudko) nasadiť, nastrčiť: naraz mu (plece) hnet w richlosti a sekeg mu pustadlem (RG 18. st)
2. čo kam, koho k čomu dať niečomu, niekomu smer, usmerniť, obrátiť: Mategowy, čzo na četernu wodu narazil (ŠTÍTNIK 1659); Krystus smrtu smrt nam skazil, tak wssech k nadegi narazil; ktereho (zločinec dobrodinca) za dobrodini rozpustňe obrazil a twar geho z newdečnostu ku hnewu narazil (GŠ 1758); Petranga drgek wjkopaly a wodu narazily (DOVALOVO 1766)
3. na čo prísť k niečomu, doraziť niekam: co narazily pany na dolinu, daly sme na to f 3 (ŠTÍTNIK 1690); narážať ndk
1. k 2: Wranowy, czo narazel wodu do yarkuw (ŽILINA 1699); woda od pily nan (na mlyn) naražaty se nedopustga (DIAKOVÁ 1769)
2. proti komu rečami na niekoho mieriť, útočiť: toto protiwnyka nasseho swedectstwy smele proti pohanum naraža (PP 1734); zdališ ginym zlu radu umislňe dawass a zlostňe naražass (CDu 18. st)
3. na čo podobať sa niečomu: kaput na nebesku barwu naražagicy (S. ĽUBOVŇA 1791); n. sa ndk na koho napádať niekoho: Anna Kern naražala se na pana Höfflingra (S. ĽUPČA 1689)

naraziť naraziť

Zvukové nahrávky niektorých slov

narazila do nášho ľadovca de heurter notre iceberg
narazil na uši enfoncé jusqu'aux oreilles
narazil som na medzeru je rencontre une lacune

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu