Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

narábať -a nedok. používať pri nejakej činnosti, zaobchádzať s niečím, manipulovať: n. (so) sekerou, (so) zbraňou, s peniazmi; vedieť n. s ľuďmi; n. perom, štetcom písať, maľovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
narábať ‑a ‑ajú nedok.; narábať sa

narábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -banie nedok.

narábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -banie nedok. 1. (s čím; čím) ▶ robiť s niečím isté úkony, používať niečo nejakým spôsobom, zaobchádzať, pracovať s niečím, manipulovať: vedieť n. s nožom, dlátom, kladivom; zručne, obratne, nešikovne narába so sekerou; správne n. s dychom pri speve; majstrovsky narába štetcom maľuje; zodpovedne, efektívne, hospodárne n. s peniazmi, s verejnými financiami; nezákonne n. s informáciami; umenie n. so slovami; tvorivo n. s jazykom; múdro n. s časom; mnohé deti vedia lepšie n. s počítačom a internetom ako ich rodičia; pri narábaní so zbraňou treba byť opatrný; Ruky mal stvrdnuté od roboty, preto v škole ťažko narábal perom. [K. Lászlová]
2. hovor. (s kým) ▶ istým spôsobom s niekým zaobchádzať, správať sa k niekomu: citlivo n. s ľuďmi; Peter nie je jej súkromným majetkom, nemôže s ním ľubovoľne n.

narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerouzaobchádzaťzaobchodiťzachádzaťnakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslupočínať sisprávať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakomdisponovať (zároveň mať k dispozícii)


narábať sa p. ukazovať sa 3


obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simulujehrať: futbalista zranenie iba hráhovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobufingovať: fingovať spoluúčasťfraz.: robiť len na oko/iba očistomrobiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre menohovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmujeimitovať: lásku iba imitovaltváriť sarobiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočujepretvarovať sapretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretváraťhovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravdaafektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom


tváriť sa správať sa istým spôsobom, ktorý obyč. nezodpovedá skutočnosti (najmä o výraze tváre) • robiť sa: tvári sa, robí sa, že to nevie, akoby to nevedel; tvári sa milo, prekvapene, vážnehovor. narábať sa (pridávať si obyč. kladné vlastnosti): iba sa narába ako odborníkstavať sa: stavia sa, že nepočuje; staval sa ako kamarátpredstieraťpretvarovať sapretvárať sa (najmä v konaní): predstiera, že spí; nevie sa pretvarovať, pretváraťafektovať (tváriť sa neprirodzene, strojene)


ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať saobjavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialkyexpr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienkyzračiť saodzrkadľovať sazrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strachvychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiachovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavovyjavovať saprejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládežipreukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

p. aj javiť sa 1

3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádzaexpr.: pretŕčať savytŕčať sapresúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom auterobiť sa: on sa iba tak robíhovor. expr.: producírovať saprodukovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovalihovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťamiexpr.: nadŕdať sanarábať sasubšt. machrovať

p. aj chváliť sa


zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzaťzachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodiasprávať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantnevychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádzanarábaťnakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmimanipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

narábať, -a, -ajú nedok. (čím, s čím, s kým) používať, využívať niečo, niekoho pri nejakej činnosti, manipulovať, zachádzať, zaobchádzať: Ako môže byť ruka, ktorá narába s čakanom pod zemou, taká nežná? (Krno) Keď budeme s nimi (s včelami) obidvaja narábať, skôr bude z nich niečo. (Kuk.) Ostatní v dielni začali zúrivo a horlivo narábať svojimi nástrojmi. (Gráf); vedieť dobre n. (so) sekerou, (s) kosou, (so) zbraňou, (s) puškou; Cáre, meče máme i my, a poznáš, že narábať dobre vieme nimi. (Chal.); slobodne, podľa vlastného uváženia n. s peniazmi, s majetkom; vedieť n. s ľuďmi; n. štetcom, perom maľovať, písať; n. s faktami (Urb.)

narábať nedok. (narobiac)
1. csl používať niečo pri nejakej činnosti; zaobchádzať, manipulovať s niečím, niekým: Šikovne narába zo sekerou (Bobrovec LM); Mara vie z ďeťmi narábať, tú poslúchajú (Návojovce TOP); Brad veďeu̯ dobre narábäd aj sekerou, aj kosou (Králiky BB); Potom zme uš s tima (konopami) narabiaľi (Závadka n. Hron. BRE); Já s tím aňi ňevén narábať, ňech ťi to ňepokazím (Lapáš NIT); Dobre ci hovorit, keď ňenarábáš s takími (volmi) mrchami (Bošáca TRČ); Aj s kožu treba vedzed narábat, abi bóti dĺž vidržali (Zavar TRN); Un śe do teho rozumi, un s tim narobia (Dl. Lúka BAR); Pret sudom śe škaržila, že z ňu muž bars plano narabial (Závadka SAB); Tkani pokrovci su ľeki a dobre še z ňima narabia (Brezina TRB); Ňezna z mlatkom narabiac (Vyš. Nemecké SOB)
F. z ľudzmi narabiac (Čičava VRN) - organizovať, viesť organizáciu
2. zried. pripravovať, zarábať, vyrábať (o víne, pálenke ap.): Narábali zme aj miadovo vínce, narobili zme toho za súdok (Čelovce MK); Co robim, narabiam paľenku (Markušovce SNV); To tiež bul živan žit, on z gasom nariabal (Spiš. Podhradie LVO)
3. neos. spôsobovať bolesti, vyčíňať: Mal padacu chorobu, to chockedi z ňim narabialo po źemi (Brezovica SAB)


narobiať p. narábať

narábať p. narobiť


narobiť dk
1. čoho spraviť, vyrobiť väčšie množstvo niečoho; zhotoviť: pan Ssupala kupil rudu a narobil centnarow 8 (BOCA 1596); dal som narobyty klynczow (MOŠOVCE 1647); ze ssalfyge prachu narob (KLe 1740); neminess starosti, gak sy olega nenarobiss z cnosti (GŠ 1758); s teg sameg režy cesto učinia a ssulkow z neho narobia (NN 18. st)
2. čo z čoho pretvoriť podľa istých požiadaviek, vytvoriť, sformovať: ga z was gako hrnčar z hliny narobim a spusobim nadobi krasne (MK 18. st)
3. čo, čoho spôsobiť niečo nepríjemné, napáchať: narobivsse dluhy, odal se na gine misto (MOŠOVCE 1629 E) zadlžiac sa; burka wssem obiwatelum hladu narobila (GŠ 1758); eg, už nam narobili, huncwuti (BELÁ (Ma) 1779) ale nám vyviedli, vyparatili; prosil ho, abi ta negissel, zeby zle narobely (P. BYSTRICA 18. st)
4. čoho dorobiť, dopestovať niečo: sena narobia wozuv 40 (BABÍN 1625 U2); z wynyce narobyl dwa okowy wyna (KRUPINA 1739); okrem owsa, sotwi čo ginsseho sobe narobiti mužeme (L. REVÚCE 1774); n. sa vykonať veľa práce, nalopotiť sa: robíme jako voly v jarme, vec sa narobíme rechtorowi darme (PV 18. st); pri ktereg (krčme) sem se mnoho mosela narobit (TURIEC 1770); narábať [-ba-, -bä-] ndk k 4: sena narábeji do 6 vozuv (JASENOVÁ 1625 U2); luka, na ktereg se sena narobya kopy 3 (K. N. MESTO 1690 E); na lukach circiter pet wozou sena sa narabalo (SOKOLČE 1770)

Zvukové nahrávky niektorých slov

narábať: →speex →vorbis
či vodič môže narábať si le conducteur peut manipuler

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu