napustiť -sť/-i! dok.
1. umožniť vniknutie (tekutiny, plynu ap.), vpustiť: n. vodu do umývadla, n. vzduch
2. tak naplniť: n. priehradu, bazén (vodou)
3. natrieť (tekutou látkou) a dať vsiaknuť na ochranu al. úpravu; impregnovať: n. drevo, kožu (olejom);
nedok. napúšťať -a
napustiť -tí -tia napusti/napusť! -til -tiac -tený -tenie dok.
napustiť -tí -tia napusti/napusť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo/čoho (do čoho)) ▶ umožniť vniknutie tekutiny, plynu a pod. do niečoho: n. vodu do fľaše, do drezu, do vane; napustila si vodu a vypila ju; Otvorím okno, napustím čerstvého vzduchu, no aj tak sa mi ťažko dýcha. [V. Šikula] 2. (čo (čím)) ▶ naplniť niečo tekutinou, plynom a pod.: n. bazén, cisternu; n. (si) vaňu horúcou vodou 3. (čo (čím)) ▶ naniesť na povrch materiálu ochranné látky na zvýšenie trvanlivosti, odolnosti, nepriepustnosti a pod.: n. drevo látkami proti plesniam; n. linoleum voskom; n. obuv ochranným krémom; šípy napustené jedom; Stromy sa jagali v slnku ako napustené olejom. [B. Poliaková] ▷ nedok. ↗ napúšťať
napúšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťaný -ťanie nedok. 1. (čo do čoho) ▶ umožňovať vnikanie tekutiny, plynu a pod. do niečoho: n. vodu do bazéna, do vane, do vedra 2. (čo (čím)) ▶ plniť niečo tekutinou, plynom a pod.: priekopa sa v čase nebezpečenstva napúšťala; kohútik na napúšťanie a vypúšťanie radiátora; Napúšťala si vaňu, prepočula, že som vošiel dnu. [B. Šikula]; Liečivou vodou je napúšťaný aj 61 metrov dlhý tobogan. [Cs 2003] 3. (čo (čím)) ▶ nanášať na povrch materiálu (ochranné) látky na zvýšenie trvanlivosti, odolnosti, nepriepustnosti a pod.: n. nábytok voskom; napúšťanie dreva fermežou; Bojujú ťažkými kyjakmi, oštepmi a vedia dobre strieľať z lukov. Šípy napúšťajú jedom. [V. Krupa] ▷ dok. ↗ napustiť
napustiť 1. umožniť vniknutie tekutiny al. plynu do nejakého priestoru • vpustiť • pustiť: napustili vodu do bazéna; vpustil čerstvý vzduch do izby
2. urobiť plným (tekutinou a pod.) • naplniť: napustila, naplnila vaňu vodou; naplnili nádrž odpadom • ponapĺňať • ponapúšťať (postupne, viac vecí)
3. nechať vsiaknuť látku, ktorá zvyšuje odolnosť proti vode, ohňu a pod. • impregnovať: napustili kožu proti plesni; impregnovaná tkanina • namoriť (namáčaním): namorili drevo v špeciálnom roztoku
napustiť, -í, -ia, rozk. -pusti/-pusť dok.
1. (čo, čoho kam, čo čím) vpustiť niečo (obyč. tekutinu al. plyn) do niečoho, do nejakého priestoru; naplniť niečím (obyč. tekutinou): n. vodu (vody) do vane, n. do izby čerstvého vzduchu; Spravíme jarky, napustíme vodu. (Ondr.); n. kúpalisko čerstvou vodou;
2. (čo, čím) nechať vsiaknuť tekutinu do niečoho; impregnovať: Smola by sa zišla, ktorou by sme člnok napustili. (Ondr.) Dosky, keď sa napustia olejom, zachovajú krásnu prirodzenú farbu. (Kuk.); dechtom napustený papier; šípy napustené jedom (Ondr.);
nedok. napúšťať, -a, -ajú
napustiť dok. strsl, zsl vpustiť niekam, naplniť (o vode, pare, teple ap.): Maheš aj do predné izbi napuščič kus teploti (Kameňany REV); Napuscili vodi na lúku (Bošáca TRČ); Napuscili ste nám pari s kuchine, jako budeme višívat?! (Brestovany TRN); napusťila vodu (Jásová HUR)
napustiť dk 1. čoho (o tekutej al. plynnej látke) vpustiť niekam, na niečo: wody nadostatek nedal napustit (SKALICA 1687); nech se skrze liewik do ussj dimu napustj (RT 17. st) 2. koho spôsobiť nasiaknutie niekoho niečím: ceratus: (ryba) smradem swogim napustila y tych (ľudí) (MS 1758); napúšťať ndk k 1: suffundo: napússťám (KS 1763); kral rozkazal musski do palacu napusstati (MK 18. st) pustiť ich väčšie množstvo; k 2: kobaltem napusstana med (KoB 1666); x. pren lydy po netrených cestách se tulagyci hnewem napússtagú (PP 1734) naplňujú hnevom; venenatus: gedem napússťany (KS 1763)