Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

naplniť dok.

1. urobiť plným: n. vedro (vodou), vôňa n-la izbu

2. kniž. splniť, realizovať: n. predstavy

n. si vrecká (nečestne) získať peniaze; expr. n. si brucho najesť sa (veľa);

nedok. napĺňať -a, naplňovať

// naplniť sa

1. stať sa plným: priehrada sa n-la (vodou);

pren. srdce sa mu n-lo radosťou potešil sa

2. kniž. uskutočniť sa, vyplniť sa: jeho osud sa n-l

kniž. čas sa n-l prišiel, dovŕšil sa;

nedok. napĺňať sa, naplňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naplniť ‑í ‑ia dok.; naplniť sa

naplniť -ní -nia naplň! -nil -niac -nený -nenie dok.


naplniť sa -ní sa -nia sa naplň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

napĺňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie, naplňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ nalievať, sypať al. umiestňovať niečo do nádoby al. do väčšieho ohraničeného priestoru, robiť ho plným (až po okraj); syn. plniť: n. bazén, kotol, priehradu, rybník; n. hosťom poháre vínom; balóny sú naplňované héliom; dajte pozor pri napĺňaní fliaš; umývačku riadu naplňujte podľa návodu; Pozoroval ju, ako berie čajník, napĺňa ho vodou a kladie na sporák. [J. Krchňák]; Pri napĺňaní boxu batožinou treba dbať aj na maximálne zaťaženie strechy. [Pd 2008]
2. i kuch. (čo (čím)) ▶ pridávať nejakú náplň na zlepšenie chuti, zvýšenie výživovej hodnoty jedla al. tlačením, pchaním náplne do obalu pripravovať: n. kurča plnkou; formičky napĺňajte cestom len do dvoch tretín
3. (čo) ▶ (o rozličných javoch, vplyvoch) šíriť sa v istom uzavretom priestore, prenikať niekam, zapĺňať: hudba a spev napĺňali celú miestnosť; čerstvý vzduch naplňuje dom; vôňa kvetov napĺňajúca izbu; Kaplnku napĺňalo svetlo neskorého rána. [A. Lauček]; Vial na mňa umelý vietor, ktorý napĺňal pódium horúcimi závanmi. [M. Hvorecký]
4. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať, vzbudzovať rozličné pocity, často silné emócie: vaše slová nás napĺňajú dôverou, nádejou, radosťou; táto hudba ma napĺňa pokojom; práca s ľuďmi ho celkom naplňuje; zanechal povolanie, ktoré ho už nenapĺňalo; myšlienka na deti jej napĺňa srdce láskou; Podobné úkazy ma vždy napĺňajú rozochvením. [H. Ponická]; Cítil v sebe silu, schopnosti, toto ho naplňovalo odvahou a zlosťou a jedom ako hada. [L. Ťažký]
5. (čo) ▶ postupne premieňať isté zámery al. predstavy na skutočnosť; syn. plniť, uskutočňovať: n. svoje poslanie, sny, túžby, vízie; hodnotiť napĺňanie stanovených cieľov; doterajšie výsledky práce nenapĺňajú naše očakávania; Sú dnes na Slovensku muži a ženy, ktorí dokážu napĺňať úlohu slobodného spisovateľa. [V. Mikula]práv. napĺňať skutkovú podstatu trestného činu konať v rozpore so zákonom
dok.naplniť


napĺňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa, naplňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok. 1. (kým, čím; ø) ▶ postupne sa stávať plným, zapĺňať sa; syn. plniť sa: hľadisko, štadión sa napĺňa divákmi; autobus sa na zastávke napĺňa; sud pod odkvapom sa rýchlo naplňuje dažďovou vodou; kontrolovať naplňovanie štátnej pokladnice; Elegantné obchody sa začali napĺňať ľuďmi. [Š. Žáry]; Pľúca dostali, čo potrebovali, napĺňali sa novými a novými molekulami vzduchu. [InZ 2001]
2. (čím) ▶ stávať sa preniknutým, silne zasiahnutým rozličnými (vonkajšími) javmi, vplyvmi, emóciami a pod.: dvor sa napĺňa pachom spáleniny; záhrada napĺňajúca sa spevom vtáctva; Človek sám v sebe, stačí si, napĺňa sa svetom a svet napĺňa sebou. [H. Ponická]; Dávna pamäť, ešte tá, ktorá sa tu naplňovala vôňami rozkvitnutých agátových lesov. [L. Ballek]
3.meniť sa na skutočnosť, nadobúdať reálnu podobu, plniť sa; syn. uskutočňovať sa, realizovať sa: naše ciele, očakávania, predpoklady sa zatiaľ nenapĺňajú; napĺňa sa jej sen o cestovaní; ich predstavy sa úspešne naplňujú; Zlé tušenie sa napĺňalo. [I. Habaj]; Môj zámer sa čoskoro začal napĺňať. [E. Farkašová]
parem. keď v apríli hojne vietor duje, stodola sa naplňuje
dok.naplniť sa


naplnenie -nia s. ▶ dosiahnutá optimálna miera istého obsahu, zmyslu, náplne niečoho; syn. naplnenosť; op. nenaplnenosť: nájsť v práci svoje životné n.; spevák zažíva úplné umelecké n.; Nechcú mať [hrdinovia filmu] svoje vlastné, osudové a neopakovateľné naplnenie za cenu bolesti iných. [J. Lenčo]; Zaskočilo ma, že necítim naplnenie, radosť z materstva. [BŽ 2007] ▷ ↗ i naplniť


naplniť -ní -nia naplň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo (čím)) ▶ naliať, nasypať al. umiestniť niečo do nádoby al. do väčšieho ohraničeného priestoru, urobiť ho plným (až po okraj): n. pohár, vedro; n. fľaše sirupom; naplnili vrecia pieskom; n. skrine, zásuvky šatstvom; sýpky sú už naplnené obilím; Našli výdatný prameň a hneď naplnili dva súdky. [V. Krupa]; Keď ide na hríby, vezme so sebou ruksak, a dokiaľ ho nenaplní, nepôjde vám z hory ani za svet. [V. Šikula]; Raz neodolám, kúpim nábytok, naplním ním prázdnu miestnosť. [D. Mitana]; pren. n. príjmovú časť štátneho rozpočtu
2. i kuch. (čo (čím)) ▶ pridať nejakú náplň na zlepšenie chuti, zvýšenie výživovej hodnoty jedla; tlačením náplne do obalu pripraviť: n. tortu krémom; rajčiny môžete n. pomletým mäsom; ochutenými hubami naplňte pripravené cesto; n. klobásy, jaternice; Naplnené koláčiky preložíme na plech vystlaný papierom. [Šarm 2010]
3. (čo) ▶ (o rozličných javoch, vplyvoch) rozšíriť sa v istom uzavretom priestore, preniknúť niekam, zaplniť: vôňa kvetov naplnila dvor; jasné svetlo čoskoro naplní celú izbu; dom je naplnený rozličnými zvukmi; Zápach vosku naplnil malú miestnosť. [P. Karvaš]; Drevenú búdku s plechovou strieškou naplnil krik. [J. Váh]
4. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolať, vzbudiť v niekom rozličné pocity, často silné emócie: nové správy nás naplnili obavami, znepokojením, neistotou; pohľad do doliny nás naplnil obdivom, nadšením, úžasom; srdce jej naplnila úzkosť; Zakaždým, keď začula tento mumraj, naplnilo ju to trochu sviatočnosťou. [E. Čepčeková]; Akou radosťou ťa v dnešnom svete vedia naplniť takíto ľudia. [J. Zambor]
5. (čo) ▶ zmeniť na skutočnosť niečo zamýšľané, sľúbené, očakávané a pod.; syn. splniť, uskutočniť: n. svoje ambície, ciele, predstavy, vízie; syn nenaplnil dôveru, očakávania rodičov; namiesto naplnenia túžob ho čaká sklamanie; Potrebujem niečo, čo dokáže naplniť moje sny. [M. Hvorecký]; Koncepciu sa, žiaľ, nepodarilo vždy naplniť. [LT 2000]práv. naplniť skutkovú podstatu trestného činu spáchať trestný čin
fraz. expr. naplniť si brucho/žalúdok veľa, do sýtosti sa najesť; naplniť si vrecká nečestným spôsobom zbohatnúť, získať veľa peňazí
nedok.napĺňať, naplňovať


naplniť sa -ní sa -nia sa -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (kým, čím; ø) ▶ dosiahnuť mieru zodpovedajúcu objemu, celkovej kapacite, stať sa plným, zaplniť sa: obchod sa naplnil kupujúcimi; internáty sa vždy rýchlo naplnia; vaňa sa za chvíľu naplní vodou; divadelná sála sa naplnila do posledného miesta; ulice sa dnes naplnia hokejovými fanúšikmi; Náruč sa mu naplnila kvetmi. [I. Izakovič]; Šofér čaká, kým sa mu mikrobus naplní. [Slo 2002]
2. (čím) ▶ stať sa preniknutým, silne zasiahnutým rozličnými (vonkajšími) javmi, vplyvmi, zaplniť sa: byt sa naplnil vôňou kvetov; srdce sa jej naplní radosťou; prežiť šťastný, láskou naplnený život; Mladíkova tvár sa naplnila strachom. [A. Hykisch]; Hora sa naplnila spevom vtákov a našimi hlasmi. [L. Ťažký]; Izba sa naplnila pološerom a hlukom. [As 2002]
3.zmeniť sa na skutočnosť, nadobudnúť reálnu podobu; syn. splniť sa, vyplniť sa: jeho predstavy, predpoklady sa vždy naplnia; hrozby, veštby, zlé predtuchy, katastrofické scenáre sa, našťastie, nenaplnili; dočkal sa naplnenia svojich túžob; predvolebné sľuby sa zase nenaplnia; Z nekonečných možností sa vždy naplní len jedna. [E. Farkašová]; Nech sa naplní vôľa priateľa, ak chce prísť a vyrušiť ma v mojej samote. [P. Macsovszky]
fraz. kniž. čas sa naplnil nastala vhodná chvíľa; jeho čas sa naplnil a) uplynul mu (stanovený) čas na niečo b) blíži sa ku koncu života, zomiera; naplnený sen situácia v živote človeka, ktorá sa v najvyššej možnej miere blíži jeho predstave o želanom ideálnom stave
nedok.napĺňať sa, naplňovať sa


nenaplnenie -nia s. ▶ neuskutočnenie istého očakávania, nerealizovanie, nenaplnenosť; op. naplnenie: emocionálne, vnútorné n.; prežíva vo vzťahu n. a sklamanie; zmocnil sa jej zlý a trpký pocit nenaplnenia; A keďže v jeho filme pôsobí všetko veľmi cudzo, akékoľvek očakávania divákov sú odsúdené na nenaplnenie. [DF 2002] ▷ ↗ i naplniť


nenaplnený -ná -né príd.ktorý sa neuskutočnil podľa istého očakávania, predpokladu, nerealizovaný; op. plný, naplnený: n. citový život; nenaplnené sny, ambície, priania; utiecť z nenaplneného vzťahu; Ja nie som príčinou jej nešťastia, myslím jej sklamania a nenaplnenej lásky. [L. Ťažký]; Svoju nenaplnenú túžbu po materinskej láske premenila na lásku k blížnym, na dobročinnosť. [Š. Hanuščin] ▷ ↗ i naplniť


plniť -ní -nia plň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. cez otvor robiť nejaký uzavretý objemový priestor plným; syn. napĺňať: p. fľaše mliekom; p. vrecia pieskom; p. vankúš perím; prevádzka, kde sa plnia fľaše; bazény plníme riedenou geotermálnou vodou; balóny sa plnia héliom; trochu expr. p. si bruchá (dobrotami) výdatne jesť, kŕmiť sa, ↗ i fraz.; Je slnečný deň a my sa kocháme výhľadom na okolité vrchy, plniac pľúca čerstvým horským vzduchom. [Cs 2012]; pren. škandály, senzácie plnia titulné stránky bulvárnych časopisov
2. (čo do čoho) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. dávať niečo cez otvor do uzavretého objemového priestoru: uvarený džem plníme do čistých pohárov; plnia piesok do vriec; mäso mleli, miesili, korenili a plnili do pripravených čriev; jemné syrové cesto sa plní do foriem; okrem fliaš a sudov sa pivo plní i do plechoviek s objemom 0‚33 l a 0‚5 l; ukazovatele kvality pitnej vody plnenej do spotrebiteľského balenia
3. i kuch. (čo (čím)) ▶ dávaním, vkladaním, natieraním náplne do niečoho pripravovať ako pokrm: p. klobásy, jaternice; p. kurča, papriky (plnkou); pirohy plnené varenými zemiakmi; oblátky plnené grilážou; hotové palacinky plníme podľa vlastnej chuti; pripravenou zmesou plníme cesto na spôsob, ako sa plnia buchty alebo šatôčky [ŽVč 2009]
4. (čo) ▶ premieňať isté zámery, predstavy, sľuby na skutočnosť; uskutočňovať niečo žiadané, určené, potrebné a pod.; syn. napĺňať, spĺňať, vypĺňať: p. sľuby; p. želania, túžby, sny detí; p. svoje poslanie; p. poslednú vôľu milovaného človeka; dobre, riadne si p. povinnosti; neplní podmienky zmluvy, svoje záväzky; vyžadovať plnenie rozkazov, úloh, plánu, pracovnej normy
5. (čo) ▶ byť (typickým) predstaviteľom niečoho, predstavovať, fungovať ako niečo, mať (platnosť niečoho), vykonávať, zastávať, spĺňať: p. rolu sprostredkovateľa, mediátora; rys ostrovid plní v prírode úlohu sanitára; izba plnila funkciu obývačky i spálne; jazyk okrem komunikatívnej funkcie plní aj dôležitú národnoreprezentatívnu a národnointegračnú funkciu; detskú prilbu treba pri kupovaní vyskúšať, aby dobre sedela, inak neplní svoj účel
fraz. plniť si vrecká al. expr. plniť si bruchá obohacovať sa; plniť [všetko] do [poslednej] bodky a) vykonávať niečo dôsledne b) vykonávať úplne všetko a obyč. aj poslušne
opak. plnievať -va -vajú -val: mama plnieva pirohy slanou i sladkou plnkou; povinnosti si vždy plnieval svedomite; dok. 1 4naplniť, k 4, 5 splniť

-niť/155386 3.46: verbá inf. dok. 127419 zmeniť/13699 zabrániť/6580 zachrániť/5859 uskutočniť/5629 odstrániť/5123 ovplyvniť/4538 splniť/4416 zúčastniť/4392 uplatniť/3816 upozorniť/3604 naplniť/3183 zdôrazniť/2954 vymeniť/2803 posilniť/2483 premeniť/2383 uvoľniť/2301 doplniť/2299 umožniť/2166 umiestniť/2016 ospravedlniť/1976 oceniť/1750 oženiť/1735 zmierniť/1583 objasniť/1545 ochrániť/1480 zverejniť/1388 vyplniť/1205 (260/34513)

naplniť 1. p. zaplniť, napustiť 2 2. p. uskutočniť


napustiť 1. umožniť vniknutie tekutiny al. plynu do nejakého priestoru • vpustiťpustiť: napustili vodu do bazéna; vpustil čerstvý vzduch do izby

2. urobiť plným (tekutinou a pod.) • naplniť: napustila, naplnila vaňu vodou; naplnili nádrž odpadomponapĺňaťponapúšťať (postupne, viac vecí)

3. nechať vsiaknuť látku, ktorá zvyšuje odolnosť proti vode, ohňu a pod. • impregnovať: napustili kožu proti plesni; impregnovaná tkaninanamoriť (namáčaním): namorili drevo v špeciálnom roztoku


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


uskutočniť urobiť skutkom, skutočnosťou • realizovať: uskutočniť plány do budúcnosti; teóriu nevedeli realizovať v praxiurobiťvykonať (nejaký čin): plánovanú cestu urobíme, vykonáme čím skôrkonkretizovaťskonkretizovaťskonkrétniť (urobiť konkrétnym): požiadavky pracovníkov treba (s)konkretizovať; svoju predstavu skonkrétnil v umeleckom dielesplniť (uskutočniť niečo sľúbené): svoje záväzky sme vždy splnilikniž. naplniť: želania detí rodičia čoskoro naplnilikniž. zhmotniť (urobiť hmotným, reálnym): zhmotniť túžbu po šťastípreniesť do života: podarilo sa mu svoje zámery preniesť do života


vyplniť 1. urobiť celkom plným (priestor al. čas) • zaplniťnaplniť: diery vyplniť, zaplniť maltou; nevie, čím si má vyplniť, naplniť časpovypĺňaťpozapĺňaťponapĺňať (postupne)

2. doplniť predznačené údaje • vypísať: dôkladne vyplní, vypíše prihláškupovypĺňaťpovypisovať (postupne, viac tlačív)

3. urobiť skutkom niečo sľúbené, žiadané a pod. • splniť: vyplní, splní každé synovo želanievyhovieť (niečomu): nechce vyhovieť ženiným rozmaromuskutočniťrealizovaťpreniesť do života: všetky plány, zámery z mladosti uskutočnil, realizoval, preniesol do života


zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným • naplniťvyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť časobsadiťzaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujatézaložiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihamihovor. zaprataťprepchaťpreplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobuspozapĺňaťpozakladať (postupne zaplniť, založiť)


zbohatnúť stať sa bohatým, hospodársky zosilnieť • vzmôcť sazmôcť sa: mesto na turistike zbohatlo, (v)zmohlo saobohatiť sa (stať sa bohatším, bohatým): obohatili sa rozličnými špekuláciamihovor. expr.: zaperiť saoperiť sa: po vojne sa rodine podarilo zaperiť, operiťfraz. expr. naplniť si/namastiť si vrecká/vačky (nečestne zbohatnúť) • pomôcť si: pomohli si reštitúciamizried. zagazdovať sa (Kukučín)zried. zmajetnieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naplniť, -í, -ia dok.

1. (čo, pren. i koho čím) urobiť plným: n. pohár, vedro, sud (vodou), n. fľašu vínom, n. fajku tabakom, n. stodolu obilím, n. mäso plnkou; pren. n. niekomu srdce, dušu odvahou, radosťou; niečo ho naplnilo smútkom, žiaľom, obavami ap.; n. pamäť vedomosťami (Urb.)

hovor. n. si vrecká získať veľa peňazí; zbohatnúť (obyč. nečestným spôsobom); expr. n. si brucho (žalúdok) najesť sa;

2. arch. (čo) uskutočniť, vyplniť: n. dlhý sen vojny o vôni a chuti pšeničného chleba (Ondr.);

nedok. napĺňať, -a, -ajú i naplňovať, -uje, -ujú

|| naplniť sa

1. (čím i bezpredm.) stať sa plným: Podvečer sa rieka naplnila vodou. (Heč.) Čakal, kým sa kotol nenaplní. (Hor.); pren. srdce (duša, hruď) sa mu naplnilo (-a) radosťou, potešením ap.

bibl. naplnil sa čas, naplnili sa dni prišiel čas (vhodný, súci na niečo), dovŕšiť sa;

2. arch. stať sa skutkom, uskutočniť sa, splniť sa: bibl. Naplnili sa slová Písma. — Osud sa naplní a bude po práve. (Karv.);

nedok. napĺňať sa i naplňovať sa


plniť1, -í, -ia, rozk. plň nedok.

1. (čo, čo čím) nasýpať, sypať, liať al. pchať dačo do dutého predmetu po samý okraj, napĺňať: p. klobásy, jaternice, p. vrecia obilím, p. perinu páperím, perím, p. fľaše pivom, vínom, ovocnou šťavou, p. komoru zásobami na zimu, p. silážnu jamu, p. balón vzduchom (plynom); kuch. p. tortu krémom, p. rezy džemom dávať vrstvu plnky

expr. p. si vačky obohacovať sa;

2. (koho čím) vyvolávať v dakom určité psychické pocity: Teší nás, keď môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní. (Jes.) Niet výkrikov, ktoré ho plnili zúfalou odvahou. (Jil.) Údivom plní ma odpoveď tvoja. (Karv.);

opak. plnievať, -a, -ajú;

dok. naplniť

|| plniť sa (bezpredm. i čím) naberať do seba dačo, stávať sa plným, zapĺňať sa, napĺňať sa: Izba sa začala plniť. (Kuk.) Tváre sa nadúvajú a bruchá plnia a predsa ešte vždy je dosť chuti prijímať nové jedlá. (Jil.) Poobede začal sa park plniť ľuďmi. (Tomašč.);

pren. (čím) napĺňať sa: Nenávisťou sa plnilo jeho srce. (Jégé) Moje srdce znovu sa plní odvahou. (Fig.);

dok. naplniť sa

naplniť dok. (napovňic) csl urobiť plným: A ke_ca to (míľa) naplňelo, tak sa to drevon dookola viloželo (Kľak NB); Kapseľku zme si naplňiľi a ešťe hríbe bole šaďe, ďe zme sa obzreľi (V. Lom MK); Založil som do rúri naplnení patron (Kameňany REV); Naplňené a zaviazané poháre z ovocín sa dajú dinstuvaťi (Návojovce TOP); Perki som naplnila z višnovím lekvarom a boli velice dobré (Brestovany TRN); Moc té vrecá ňenaplnťe, len pól metra tam má biť! (Lapáš NIT); Máš aj bečárku? Daj sem, nech sa ťi naplní! (Mokrý Háj SKA); Musím ozdaj calu fľašku napolňic a ňe ľem do polovici (Spiš. Podhradie LVO); Napolňila jej dinerku (Žakarovce GEL); Ked bulo dajake meso, napovňiľi me kapusti z riskašu abo z geršľami (Brezina TRB)


napovniť p. naplniť

napĺňať p. naplniť


naplniť [-p(e)l-, -pol-, -pil-] dk
1. čo čím urobiť plným, zaplniť niečo niečím: Regina z blatem gegj usta naplnila a zaczpala, potom hruby kamen na hlawu hodila (PEZINOK 1650); wykrog dobre šmekugicy gablko, napln ho z medem a upeč ho na meko (RTA 17. st); implere: napelniti (ML 1779); howado čo dobrého má, krome abg naplnilo brucho, spalo, weselilo se, zdrawe bylo, plodilo (BlR 18. st);
x. pren mne zarmutkem naplnil Hospodin w den prchliwosti hnewu sweho (SP 1696) veľmi, celkom ma zarmútil; tsom jich z márnim svetszkim bohasztvom tu na tem svetze napólnyis (DŽ 1752) urobíš ich bohatými; známe sy my učinil césti žiwota y naplnjss mňa poťessenjm (KB 1757) veľmi ma potešíš
2. (o žiadosti ap.) čo splniť, vyplniť, uskutočniť niečo: muožeme li mi lide naplniti toho prykazany (božieho) (BAg 1585); prosim W. M., ze raczite zadost mu napilnity a ti listy i zapis mug mi nawratity (TRENČÍN 1606); uffame, ze nasse predsewzetj za dobre uznagj a nassu žadost naplnja (BOCA 1762) vybavia; wssecko, čož sljbjl, naplni (ST 1797)
L. (Kristus) musel wssecka pisma naplniti (KK 1709) splniť predpovede proroctiev; napĺňať, naplňovať ndk k 1: množte se a naplniugte zemu (BAg 1585); (bohatí) žaludek kuracynu naplnugi (SP 1696); lesi a hori naplnowala z horekowánym (PT 1778);
x. pren hoc caelum gravat caput: s ťažobu naplňuge člowek hlawu (KS 1763) robí si starosti
F. čerwen stodoli naplňa (PR 18. st) je rozhodujúci pre úrodu; k 2: (Kristus) proroky naplňowal (CC 1655) uskutočňoval proroctvá; exubero: plodnost ďelám, činjm, naplňugem (KS 1763); naplniť sa dk
1. zaplniť sa: fercire: naplnil sem se, nacpal sem se (KS 1763) najedol som sa do sýtosti; mesto z lydem se naplnilo (SJ 18. st) zaľudnilo sa; tak se naplnila zem s mnostwim wody (MK 18. st);
x. pren naplnili se (ľudia) strachem a diwem s toho, čo se gemu (Petrovi) bylo stalo (KB 1756) vyľakali sa
2. splniť sa, vyplniť sa, uskutočniť sa: aby se naplnila wule Fabriciusowa (KRUPINA 1690); aby se zadost gegjch naplnila (HT 1760)
F. kdiž by se naplnilo dňúw padesát uplynulo 50 dní; mosy se naplniti pjsmo bibl musí sa splniť proroctvo z Písma svätého (KB 1756); naplnili sa dňe geho y zemrel (KB 1757) uplynul jeho život; naplnil sa jej čas prišiel čas jej pôrodu: naplnil se čas Elizabethi, aby porodila (SP 1696); naplňovať sa ndk k 1: papulo: z osypkama se naplňugem (KS 1763) vysypávam sa;
x. náb člowek z duchem swatym naplňowat sa bude (KB 1756) pretvorí sa k lepšiemu; k 2: naplnuge se to, co Bernhardus mluwj (WO 1670); somnium de argento: nic se s ňeho nenaplňuge (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ktorý naplní tvoj dom qui remplit ta maison
naplnia a loď sa remplissent, et le bateau s'
po francúzsky, ma naplnili en français, me causèrent
postupne ťa naplnil túžbami te remplit successivement de désirs
práci, ktorá naplní čas travail qui remplit le temps
sa mu naplnili slzami se voilèrent de larmes
sa naplnia a loď se remplissent, et le bateau
sa obloha naplní pieskom le sable remplira le ciel
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu