naplnenie -nia s.
naplnenie -nia s. ▶ dosiahnutá optimálna miera istého obsahu, zmyslu, náplne niečoho; syn. naplnenosť; op. nenaplnenosť: nájsť v práci svoje životné n.; spevák zažíva úplné umelecké n.; Nechcú mať [hrdinovia filmu] svoje vlastné, osudové a neopakovateľné naplnenie za cenu bolesti iných. [J. Lenčo]; Zaskočilo ma, že necítim naplnenie, radosť z materstva. [BŽ 2007] ▷ ↗ i naplniť
naplnenie [-í] s 1. vyplnenie, zaplnenie: Schmidelinus tuto knyhu toliko pro naplnenj messteka psal (PP 1734); explementum: naplnenj, wyplňenj; plenitas cibi humoris: z gjdlem naplneni nasýtenie (KS 1763); wčeli widice welki klat, zufagu o možnosti geho naplněny (PR 18. st) 2. náplň, obsah: mug gest okrsslek zeme a naplneni geho (MS 1758) 3. zatarasenie, uzavretie: obstructio: zacpáwani, naplneni (KS 1763) 4. dovŕšenie: naplnenj času puorodu (CS 18. st) 5. splnenie: naplnenj slibu (PRIEVIDZA 1577 E); wecy rozumu naplnenj gako predpowedene bily (HeT 1775); naplnenj zakona (CS 18. st)