naplatiť sa -tí sa -tia sa -til sa dok.
naplatiť sa -tí sa -tia sa -til sa dok. expr. zried. (čoho; komu, čomu; za čo; ø) obyč. s výrazom miery ▶ často za niečo (veľa) zaplatiť: koľko sa ten naplatí pokút!; čo sme sa už naplatili za rozličné remeselnícke práce; naplatili sa im už dosť odškodného za úraz; Ešte sa vaši naplatia, pokým ťa prijmú! [V. Handzová]; Ja som sa naplatil štátu dosť, teraz nech štát platí mne. [Sme 2010]
naplatiť sa, -í, -ia dok. (čoho i bezpredm.) veľa platiť: n. sa poplatkov, daní
naplatiť sa dok. strsl, zsl veľa, dlho platiť, splácať: Šlovek se nevia ag naplačič tíh daní (Kameňany REV); Já son sa uš čosi živoťe interesóv naplacil (Bošáca TRČ); Naplaťili sa tí advokátom, len abi ín to prisúďili (Lapáš NIT); Naplacili sa zanho dost, les sa viučil a začal zarábat (Lovčice TRN)
naplatiť sa dk veľa peňazí vyplatiť: radďili sa ustavičňe, kterák bi móhli za mňa najbezpečnéj hojnú u bašši mzdu obdržat, aj nalézli spósob, z kterím taťík jsíce mohel sa naplatiť a mňa predce ňikdi ňemať (BR 1785)