naplakať -lače -lačú naplač! -lakal -lačúc -lakaný -lakanie dok.
naplakať sa -lače sa -lačú sa -lakal sa dok.
naplakať -lače -lačú naplač! -lakal -lačúc -lakanie dok. (čo; koľko) ▶ plačom zo žiaľu, od bolesti, z ľútosti a pod. vyroniť isté, obyč. veľké množstvo sĺz: v rozprávke mala dievčina n. sedem hrnčekov sĺz; Čo zo suda vytiahnem, hneď aj naspäť do neho naplačem - a tak je večne plný. [I. Kadlečík]; Neplač, Janko, neplač, kúpime ti plakáč, keď naplačeš plný, kúpime ti druhý. [detská riekanka]
naplakať sa -lače sa -lačú sa -lakal sa dok. expr. zried. (za kým, za čím; ø) obyč. s výrazom miery ▶ častým plačom vyjadriť svoju bolesť, žiaľ, ľútosť a pod., veľa, často plakať: koľko sa matka za synom naplače; prestaň plakať, ešte sa dosť naplačeš; veľa sa pri učení naplakal; nikdy sa toľko nenaplakala ako za posledné týždne; Čo sa človek nasmeje a naplače. [D. Dušek]; Dosť sa naplačete za starou domovinou. [DF 2001]
naplakať sa, -plače, -plačú dok. veľa plakať: Dievčatko sa veľa naplakalo. (Švant.) Azda sa nikdy dosť nenaplačem. (Taj.)
naplakať sa dok. csl veľa plakať, plakávať: Veť sa dozď naplakala (Bobrovec LM); Do_zme sa naplakali za života (Poniky BB); Son ja̋ tan bou̯ furton laśní, naplakau̯ son sä tan dos (Kokava n. Rim. RS); Aj naplakala son sa čo ňigdáj! (Bošáca TRČ); Jách sa naplakala na celí život (Myjava); Ešče sa praj doz naplačeme na staré kolená pri takén zatovi (Lovčice TRN); A ked me zahratku kopaľi, ta ja še teľo tam naplakala (Brezina TRB)
naplakávať frekv veľmi a často plakať, vyplakávať: diu multumque flere solere: naplakáwati (PD 18. st); naplakať sa dk veľmi plakať: sedláci naplakali se té noci (ASL 1676); dost sa ga naplačem (v) mogho pana dvore (KC 1791)