Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

napadnúť -e -ú -dol dok.

1. nahromadiť sa padaním, napadať: n-l sneh; n-lo lístia

2. zaútočiť, prepadnúť: nepriateľ n-l krajinu, n. niekoho na verejnosti, od chrbta, hmyz n-l úrodu; práv. n. zmluvu podať námietky proti nej

3. hovor. (náhle) prísť na um, vhupnúť do hlavy: n-la mu smelá myšlienka; ani mu nenapadne vrátiť sa

biely ako čerstvo n-tý sneh čisto biely;

nedok. k 2 napádať2 -a, k 3 napadať2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
napadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

napadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

napádať1 -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ často, opakovane robiť fyzický, vojenský, slovný al. iný útok s cieľom násilne získať al. zničiť niečo, poškodiť niekoho, niečo; syn. útočiť: n. soka hrubo, vulgárne; n. protivníka v polemike; demonštranti napádali policajtov kameňmi; držať psa napádajúceho iné psy; začali jeden druhého urážať a n. strkaním; hráči mali súpera viac n. mali hrať útočnejšie; partizáni napádali vojenské transporty; Doma napádaný a opľúvaný [spisovateľ]. Zomrel viac na rezignáciu ako na chorobu. [G. Murín]; Vedel byť prchký, provokoval cudzích, napádal nevinných chodcov. [Š. Žáry]šach. napádať pole pôsobiť na pole, na ktorom stojí al. na ktoré sa môže premiestniť súperov kameň
2. (koho, čo) ▶ náhle, prudko postihovať, zasahovať niečím negatívnym, škodlivým: nový vírus napáda zväčša mladých ľudí; choroba napáda mozgové bunky; plesne, škodce napádajúce ovocné stromy; Programy, ktoré sa samy šíria, replikujú a napádajú cudzie systémy. [PCR 2003]
3. práv. (čo) ▶ podávať námietky al. opravné prostriedky a tak obmedzovať al. rušiť platnosť istého právneho úkonu, rozhodnutia, namietať: veritelia si budú môcť v konkurze n. svoje pohľadávky
dok.napadnúť3


napadať2 -dá -dajú -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. iba v 3. os. hovor. (komu) ▶ (o nejakej myšlienke) prichádzať na um, na myseľ: nenapadá mu nič nové; teraz mi napadá jedno riešenie; v tejto súvislosti nám napadajú viaceré otázky; Tak mi napadá, či som ti aspoň raz spôsobila aj radosť. [E. Farkašová]; V horách jej napadajú mierumilovné myšlienky. [Š. Luby]dok.napadnúť2


napadnúť1 -dne -dnú -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. ▶ postupne, padaním z výšky, často v drobných čiastočkách sa nahromadiť; syn. napadať1: za deň napadlo veľké množstvo zrážok; brodia sa čerstvo napadnutým snehom; Zajac je zajac, mrcha hosť, keď napadnú vysoké snehy. [R. Jašík]; Nezostaneš bosá, kúpim ti ja čižmičky, až napadne rosa. [L. Vadkerti-Gavorníková]; Napadlo asi 20 centimetrov bielej pokrývky. [Sme 1995]fraz. biely ako čerstvo napadnutý sneh čisto, žiarivo biely


napadnúť2 -dne -dnú -dol -dla -dnúc -dnutie dok. iba v 3. os. hovor. (komu) ▶ objaviť sa v mysli ako nápad, náhla myšlienka, zrazu prísť na um: povedal, urobil prvé, čo mu napadlo; čo ti to napadlo?; napadla mi čudná myšlienka; že mi to hneď nenapadlo; Zatiaľ však nikomu nenapadlo, aby strom vyťal. [M. Bútora]; Také jednoduché riešenie napadlo asi naozaj všetkým. [G. Murín]fraz. to mi ani nenapadne neurobím to v nijakom prípade; to nech ti ani nenapadne! neopováž sa to urobiť; ani vo sne by mi to nenapadlo nezdalo sa mi to reálne, v žiadnom prípade by som to nečakal ani neurobil ▷ nedok.napadať2


napadnúť3 -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ podniknúť fyzický, vojenský, slovný al. iný útok s cieľom násilne získať al. zničiť niečo, poškodiť niekoho, niečo; syn. zaútočiť: bezdôvodne, brutálne, nečakane, zákerne n. neznámeho okoloidúceho; fyzicky, hrubo, ostro, vulgárne n. suseda; napadnutá žena sa vôbec nebránila; plavec napadnutý žralokom prežil; zákazník napadol nožom taxikára; hráč bol vylúčený za napadnutie rozhodcu; Ovce nečakane napadla svorka vlkov. [J. Lenčo] Ako roj divých včiel, tak teraz hučalo napadnuté mesto. [V. Zamarovský]
2. (koho, čo) ▶ vo väčšej miere niečím postihnúť, negatívne, nepriaznivo zasiahnuť: ovocie je napadnuté hnilobou; pleseň napadla bobule hrozna; stromy napadol lykožrút; nechránený počítač ľahko napadne vírus; označiť napadnutý súbor poškodený počítačovým vírusom al. iným malvérom; Pozoruje listy kvetov, pozdalo sa mu, že ich napadla nejaká choroba. [P. Jaroš]; Keby ma v puberte napadla tubera, tak je po mne. [K. Jarunková] Ovadmi napadnuté svaly sa zachvievali. [Ľ. Ondrejov]
3. práv. (čo) ▶ podať sťažnosť proti uzneseniu al. odvolanie proti rozsudku, a tým vyvolať odklad právoplatnosti rozhodnutia, namietnuť: n. rozhodnutie súdu; n. darovaciu zmluvu; neplatnú výpoveď hneď napadnite!; sťažnosťou možno n. každé uznesenie vyšetrovacieho orgánu; právoplatný rozsudok môže účastník n. dovolaním alebo návrhom na obnovu konania; pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Zákonníka práce
fraz. napadnúť niekoho od chrbta zaútočiť na niekoho odzadu, zákerne
nedok.napádať1

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


nahrnúť sa 1. vo veľkom množstve prísť, objaviť sa • expr.: navaliť sanaváľať sa: ľudia sa nahrnuli, navalili do autobusu; snehu sa naváľalonapadnúťexpr. nakydať (sa): napadlo, nakydalo sa veľa snehuexpr. zosypať sa: všetko sa na ňu zosypaloexpr. narútiť saexpr. zried. pohrnúť sa (Kukučín)

2. p. nahromadiť sa


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť al. zrazu postihnúť (o niečom živelnom al. o citoch) • zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnilazasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúcexpr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpenímprejsťpremôcťpreniknúťopanovaťovládnuťzried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnevnadísť: nadišiel ma strachpojaťprejať: náhle ho prejal chladpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ma smiechpochytiťvychytiťschytiť: pochytil, vychytil ma kašeľpostihnúťnapadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol víruszastar. prichvátiť: tma ho prichvátila


zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod. • nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačkyznečistiť: znečistiť kraj dymomexpr.: zanešváriťzaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril domhovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivánapadnúť: polia napadli kobylky

2. p. zabiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

napádať1, -a, -ajú nedok. (koho, čo) útočiť, robiť útok na niekoho, na niečo: Turci napádali mestá i dediny. (Hor.) Ukazovali noviny, napádajúce Kalnického. (Urb.);

práv. podávať námietky proti niečomu: n. rozhodnutie, zmluvu;

dok. napadnúť3


napadať2, -á, -ajú nedok. (komu, zried. i koho) prichádzať na um: Tribelovcom ani nenapadá vrátiť sa na zámok. (Ráz.) Tak ma dvojaká túžba napadá. (Sládk.);

dok. napadnúť2


napadnúť1, -ne, -nú, -dol dok. často neos. nahromadiť sa padaním, napadať: Cez noc napadlo snehu. (Urb.) Napadol nocou svieži sneh. (Vaj.); čerstvo napadnutý sneh


napadnúť2, -ne, -nú, -dol dok. často neos. (komu, zried. i koho) prísť na um: napadla mu dobrá myšlienka; A máte soli? — napadne Ilčíkovi. (Ráz.) Napadlo mu hneď, že to budútraja blázni. (Jes.) Napadla mu šťastná myšlienka. (Tim.);

nedok. napadať2


napadnúť3, -ne, -nú, -dol dok. (koho, čo zastar. i na koho, na čo) zaútočiť, urobiť útok na niekoho, na niečo, prepadnúť: Nemci napadli sovietske Rusko. (Ondr.) Ctibora od chrbta napadol. (Jégé); hmyz napadol rastlinu, choroba napadla organizmus; strmo napadnúť na Lutišiča;

práv. podať námietky proti niečomu: n. rozhodnutie, skutkový stav, zmluvu;

nedok. napádať1

napadnúť dok. (napádnuť)
1. často neos. strsl, zsl nahromadiť sa padaním, napadať: Toľí sňeh napádou̯, čuo po koľená choďiľi voli po sňehu (Krivá DK); Čez nodz napadlo sňehu (Bobrovec LM); Ko_cňeh napadňe, tag móžmo od hladu aj podochnúťi (Málinec LUČ); Šva listu napadlo cez noc! (Kameňany REV); Zorme, čo sa ešče scihne, napanne snahu a je po robote! (Brestovany TRN); Napallo modz madovca, čeli budú dobre nosit (Trakovice HLO)
2. csl prepadnúť, ohroziť, zaútočiť: A jako išla po tej hore, napadnul ju meďveť (Medvedzie TRS); Čeli sa veľmo rosrďeli a tag ma napadli, že som po zahraďe behau̯ (Žarnovica NB); Plúcá má napadnúťa (Roštár ROŽ); Napadél naňho, abi mu zaplacil (Bošáca TRČ); Napalli nám stromi husenice, nemóšme ích vikantrit (Červeník HLO); Chlé_predávali ludom po místách - já so_mala aj strach, že náz voladze napadnú, keď máme penáze (Ružindol TRN); Ked bolo mokré počasí, perenospóra to (vinič) napadla (Pezinok MOD); Vracaľi me še nazad, aľe vecka už naz ňenapadlo ľetadlo (ruská rata), bo už odľecelo (Brezina TRB)
3. často neos. miest. strsl, zsl prísť na um: Koho bej takuo napadlo, starejho človeka takto na posmech obracaťi (Lešť MK); Šag volačo ma len napaňňe (Chocholná TRČ); Čo ta to napallo neská ict do kostola! (Lukáčovce HLO); Mňe to aňi ňenapallo, abi som_éj dala voláké peňáze (Lapáš NIT)

napádať p. napadnúť


napadnúť dk
1. koho, na koho, na čo zaútočiť na niekoho, na niečo (obyč. zbraňou): kteryz geden druheho napadne a ochromi (ŽK 1493); nepratel nass napadl (ŠTÍTNIK 1610); kapitány napadnuwsse na nu, že mu drwa pobrala ((BYTČA) 1769) oboriac sa na ňu; wlcy na stado napadly (PeP 1771)
2. na koho, na čo náhle sa stretnúť s niekým, natrafiť na niekoho: strássnicy napadnúcze na mrtwé tyelo (PeP 1771); kde jsi hu (Fatimu) našél, kde jsi na ňú napadél (BR 1785)
3. koho, komu (o myšlienke al. pocite) náhle prísť na um: gak nejprwe tobe spusob rozkosse negake napadne, tehdy yhned dwogi čas powažug (Le 1730); necessitas me subegit: potreba mňa napadla (KS 1763); cýtil sem, že mne cosy neobyčegného napadlo (StN 1786)
4. (na) koho, na čo (obyč. o chorobe) zachvátiť niekoho: než te zimnica napadne (MT 17. st); když te krčz napadne (KLe 1740); execror: zlorečjm, žádám, aby ňekoho wsse zle napadlo (WU 1750); když nemoc na statek napadne (VOv 1779)
5. padaním sa nahromadiť, napadať: snech zasa napadne (LISKOVÁ 16. st LP); snech napadol (RADVAŇ 1714); napádať, napadovať ndk
1. k 1: invado: napadam (VT 1648); incesso: napádám (KS 1763)
2. k 2: pes zbesnelj wssade beha a na co napaduge, rozsapuge (KoB 1666); posel snadno na zlodegow napada (MS 1758)
3. k 3: hnew ťa znáhla napaduge (GV 1755); potupowánj a bez prjčiny posuzowánj ginssých často nábožných napadá (MPS 1777)
4. k 4: spasticus: koho krč často napáda (KS 1763)
5. (o počasí) prichádzať, nastávať: v aprili napada mirne powjetri; zima skoro napada (Kal 18. st)
6. krívať: Petro na prawu nohu napadagjcy (Kur 1784)

napadnúť napadnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

napadnúť: →speex →vorbis
a napadlo ich zákonnosť et a contesté leur légalité
a rozhodol sa napadnúť et résolut d'envahir
niekoľko kilometrov, aby napadli plusieurs kilomètres pour infester
možno napadnúť žalobouPrípustnosťPovinnosť odôvodneniaJazyk konania recoursRecevabilitéObligation de motivationLangue de procédure
napadnúť právo duševného vlastníctva contester un droit de propriété intellectuelle
strana môže napadnúť rozhodnutie partie peut contester la décision
určite napadol akékoľvek rozhodnutie certainement contesté toute décision

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu