Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

napísať -še -šu dok.

1. písaním vyjadriť, zaznačiť: n. vetu, adresu

2. byť autorom textu, (písomne) zostaviť, spísať: n. žiadosť, báseň, článok

3. písomne oznámiť: n. domov; n-l, kedy príde

● mať niečo na → čele n-né

napísať -píše -píšu napíš! -písal -píšuc -písaný -písanie dok.

napísať -píše -píšu napíš! -písal -píšuc -písaný -písanie dok. 1. (čo (na čo, na koho; čím; na čom)) ▶ písmom, grafickými znakmi niečo vyjadriť, zaznačiť, zaznamenať, zapísať: n. na tabuľu vetu, vzorec; n. odkaz ceruzkou, perom, na počítači; n. si výsledky zápasov; opraviť chybne napísané slovo; napíš mi odchody vlaku; adresu treba n. veľkými písmenami; na dverách je niečo napísané; Ledva sa zdržiava, aby si na čelo prstom nenapísala koliesko pomätenosti. [K. Jarunková]; Čísla spočítali, a keď si výsledok napísali na papier, vlasy im vstali dupkom. [Slo 2002]
2. (čo) ▶ stať sa autorom textu, (písomne) zostaviť, vyjadriť, zložiť, vytvoriť: n. si životopis; n. sťažnosť, žiadosť skoncipovať; n. báseň, román, scenár; n. operu skomponovať; je to dobre napísaný článok; Jeho literárne pokusy vyústili do napísania päťdielneho historického románu. [L. Kvasnička]; Chcela by som, aby si pre mňa napísal pieseň. [M. Hvorecký]
3. ((komu; odkiaľ) s vedľajšou vetou/čo/ø) ▶ písomne (listom) dať vedieť, oznámiť: napísal, že nepríde; mal by si už n. rodičom; Z Matice napísali, aby som niekedy prišla, že sa treba porozprávať o jej [korešpondencie] ďalšom osude. [H. Ponická]; Dva razy z Talianska napísal; najprv list, potom už len karta, a potom vôbec nič. [V. Šikula]; Myslíš si, že neprišli na to, kto ten list napísal? [S. Háber]; Zbrane nepoužijú a uložia ich do skladov, napísal včera britský denník. [Sme 1998]
4. hovor. (čo na koho) ▶ písomne previesť majetok na iného, prepísať: napísal majetok na manželku; dom je napísaný na syna podľa zmluvy je vlastníkom syn
◘ fraz. mať niečo napísané na čele/na nose výrazom tváre prezrádzať niečo; iron. napísať niečo čiernou kriedou do komína uznať niečo za zaujímavé, nezvyčajné, ale málo dôležité; kde je napísané, že... al. nikde nie je napísané, že... nemusí sa niečo uskutočniť, ako sa predpokladá, očakáva, môže to byť aj inak
▷ nedok. k 1 – 3 ↗ písať

písať píše píšu píš! písal píšuc píšuci písaný písanie nedok. 1. (čo (kam); ø) ▶ zaznačovať, zachytávať reč, myšlienky písmenami, sústavou grafických znakov: p. perom, ceruzkou; p. písmená do písanky; p. noty na notový papier; p. na počítači; na stroji písala všetkými desiatimi prstami; dodržiavať pravidlá písania a úpravy listov; učil deti čítať, p. a počítať; nepíš takým drobným písmom; lekári často píšu nečitateľne; na konci vety sa píše bodka; ako sa to píše?; Mal iba štyri roky, keď vedel plynulo čítať a písať vo worde. [M. E. Matkin]; Pokúsim sa písať v angličtine, tak mi prepáč, prosím, všetky gramatické a významové chyby. [LT 1998] □ písal sa rok (1989) bol rok (1989); byť písaný na niekoho, na niečo (o majetku) byť na úradnej listine zapísaný ako predmet vlastníctva niekoho, niečoho; patriť niekomu, niečomu podľa listu vlastníctva
2. (čo) ▶ písomne vyhotovovať; dodržiavať pravidlá písania a úpravy listov: p. zápisnicu; p. domácu úlohu; p. si denník; študenti v posluchárni si písali poznámky; p. písomku z fyziky
3. (čo (komu); komu (o čom/s vedľajšou vetou); kam) ▶ podávať niekomu písomnú správu; písomne kontaktovať niekoho: p. list, mail; o všetkom píše rodičom; mala som priateľa, ale prestal mi p.; píšem v mene svojho syna; mnohým v dedine písal žiadosti na úrady; z domu mi píšu, že poslali balík; Každý večer som držala v ruke telefón a písala mu esemesku. [L. Sasková]
4. (čo (o čom); ø) ▶ byť autorom literárneho textu al. vedeckého diela, publikovať: p. básne, poviedky, romány; p. knihy; p. filmové scenáre; p. úvodníky, recenzie; p. piesne, texty piesní; prečo si vlastne začal p.?; písal odborné články a štúdie uverejňované v periodikách; Naši profesori a historici skúmajú, píšu o svojich výskumoch a objavoch bachanty, veľmi potrebné aj užitočné. [Pn 2006]
5. hovor. (o čom/s vedľajšou vetou) ▶ poskytovať informácie, oboznamovať tlačou, v tlači: je to veľká udalosť, píšu o tom v novinách; deväťdesiat percent novín píše proti vláde; Všade píšu, že do roka bude nová vojna. [P. Jaroš]
◘ fraz. písať ako český žandár (zbytočne) veľa písať; písať ako doktor/lekár nečitateľne písať; písať ako kocúr písať nečitateľne, škaredo, mať nečitateľné písmo; píš, ako počuješ! podľa výslovnosti, foneticky (zásada fonetického pravopisu); to si píš! to je isté!
▷ opak. písavať -va -vajú -val: písavala, ako žije a čo robí; dok. k 1 – 4 ↗ napísať

napísať, -píše, -píšu dok.

1. (čo) zaznačiť niečo písmom: n. písmeno, slovo, vetu, číslicu, číslo na tabuľu, na papier; pekne, krasopisne niečo n.; Tuto máte napísané, koľko musíte vyrobiť tehly mesačne. (Hor.)

● hovor. niekto má niečo napísané na čele, na nose, na tvári vidieť to na ňom, veľmi sa to na ňom prejavuje; žart. n. niečo čiernou kriedou do komína o niečom zriedkavom, ale bezvýznamnom, nedôležitom;

2. (čo) byť pôvodcom, autorom písaného textu, zostaviť, zložiť, spísať: n. list, žiadosť, účet, n. novelu, knihu, operu; n. zprávu, reportáž, článok o stavbe priehrady; dobre napísaný román;

3. (komu čo i bezpredm.) podať písomnú zprávu; písomne oznámiť (listom al. kartou): n. rodičom, priateľovi (list, pozdrav); Maroš napíše domov, aby ho nečakali. (Ráz.) Jedujem sa, že mi tí Veselovci nenapísali, kedy príde Milka. (Stod.)

písať, -še, -šu, rozk. píš nedok.

1. pomocou pera, ceruzy al. stroja zachytávať, zaznamenávať zvuky reči písmom, písmenami: pekne, krasopisne p., p. ozdobným, tlačeným, paličkovým písmom, p. slovo s veľkým, s malým začiatočným písmenom; p. latinkou, švabachom, azbukou; p. perom, ceruzou; p. strojom, na stroji; p. na papier, na blanu; Nevedela ani čítať, ani písať. (Taj.); pren. písaný vlastnou krvou hlboko prežitý, vybojovaný

● kniž. písal sa rok 1848 bolo to v roku 1848;

2. (čo) písmom zaznamenávať ústne prejavy, písmom vyjadrovať myšlienky: p. list, úlohu, p. zápisnicu, p. článok do novín;

3. hovor (čo i bezpredm.) literárne tvoriť: p. básne, verše, romány, poviedky;

4. (čo, o čom i bezpredm.) podávať písomnú zprávu: p. domov, prestal p., brat mu (to) písal; Noviny píšu o volebnom práve. (Taj.);

opak. písavať, -a, -ajú;

dok. napísať

|| písať sa hovor. zastar. volať sa, menovať sa (priezviskom): píše sa Kačanová

|| písať si byť v písomnom styku, korešpondovať: denne si p. (listy);

opak. písavať si

napísať dok.
1. csl zaznačiť, vyjadriť písaním, písmom: Prosím ích, tam bolo tag napísanuo (Kráľ. Lehota LM); Tag mu potom daľi papier, abi to napísau̯ (Stožok ZVO); Zretedelne napíš ten atrest, abi lizd neblúdzev po celéj Amerike! (Brestovany TRN); Paňi vecka mňe vivolaľi, žebi som prečitala, co som napisala (Sokoľ KOŠ); Ta coška tam napisaľi na papir, daľi tam das tri pečatki (Brezina TRB)
F. maď napísanuo na čele (Dlhá n. Or. DK) - zračiť sa už z tváre; de to napísat, že si aj ti ras k nám došóv! (Lukáčovce HLO) - na počudovanie, zriedkavá skutočnosť; na chrpťe mu napísau̯ obľigátor (Stožok ZVO) - zmlátil ho
2. csl byť autorom knižného, úradného spisu ap., zostaviť, spísať: Istí doktor napísav do jedného kalendára, že v dobrovockom chotári má bit štiriccačest pramenóv (Dobrá Voda PIE); Šak ši ňenakladla ohňa do mašini! No šak toto u kňiški ňenapisane! (Brezina TRB); Ja za śidzem koruni robila na drustve, a mňe ňit chto napisadz na starobnu (Porúbka SOB)
L. napísaď ohláške (Trnie ZVO), napisadz ohlaški (Sedlice PRE) - potvrdiť na fare dohodu o uzavretí manželstva
3. csl písomne, listovne niečo oznámiť: Už ľen preci mala napísať (Benice MAR); Brat mi už dávno niž nenapísal (Rochovce ROŽ); Poslenném liste napísav, že prinde na olláp, ale doščúlka nedošóv, ada sa mu volačo nestalo (Malženice HLO); Napísal jennu kartu a potom už ništ (V. Rovné BYT); Muśim napisadz domu (Čemerné VRN)
4. predpísať (o lieku): A mi napisal pirulu (Senné VK)

napísať sa dok.
1. veľa, často písať: Napísali sme sa toho dost s griflom aj s glajbasom, les sme sa naučili s perom (Radošina NIT)
2. podpísať sa, pripísať sa, zapísať sa: Napís sa aj ti tan do žádosci, abi si dostal ládeg na vinohrat (Brestovany TRN)

napísať, čes napsat dk
1. čo písomne niečo zaznamenať: testament w knihy kazalj sme napsaty slowo od slowa (ŽK 1518); to sme uczinily a napisati do knih dali (TURIEC 1591); že by ste len tisic a čtyristo napisali latowych klincov (ORAVA 1614 E); na rozkaz comisarky tento napisaly sme kelčik (ŠARIŠ 1699); napjss 7 pod líniu k prawicy pod 9 (LU 1775)
F. pobožny Ydiota slzawim atramentom napisal (MS 1758) žalostnými slovami: napiss slowa má w srdcy swém (KO 1782) zapamätaj si
2. čo písaním niečo vytvoriť, zostaviť, spísať, byť autorom nej. textu: W. M. pansku prosim, žeby ste mi raczyly poruczity dat quitanciu napsaty (BYTČA 1605); neb gest tak včil Krystus Pán, yakž o tom napsal swatý Jan (CC 1655); dobre o tom wedel, co napisal ostrowtipny Jan Klimakus (MS 1758); my tuto nektere prjkladečki takych modlitbeček napisseme (BlR 18. st)
3. čo komu písomne oznámiť niekomu niečo: mne czedulku napiste, tzo za to bude (M. KAMEŇ 1652); napiste mi, jako jest s tym železom (BOJNICE 1614 E)
F. n. na čelo prezradiť svojím výzorom: žaden na čele nemame napsane, kedj ze sweta zegdeme (KT 1753); nenapsal ti Pan Buh na čele, wssecky weku častky, že prežijess cele (PoV 18. st); napisovať ndk
1. k 1: napisugj na kartu hrjchy svoge bez podpisu svého gména (BT 1758); inscribo: zapisugem, napisugem (KS 1763); mečowé miwagu na sobe rozličné pekné napjsy, má li tento co takowého, nepodjwal sem se, gestljže nemá, gá wám naň napisugem této slowá: práca a modlenj dáwa wssecko dobré lidskému pokolenj (SlK 1766-80)
2. (o liste) opatrovať nadpisom, adresou ap.: epistola complicatur, inscribitur et obsignatur: list se skladá, napisuge a pečetuge (OP 1685)

napsat p. napísať