naopak
I. prísl. opačným smerom al. spôsobom, opačne, obrátene: ísť n., prišiť rukáv n.; ide mu to n. nedarí sa
II. čast. vyj. protikladný postoj k vete: neteší sa, n., zúri; koniec? – n., začiatok!
naopak prísl.
naopak čast.
naopak1 prísl. 1. ▶ opačným smerom, na opačnú stranu; v obrátenom poradí; syn. obrátene, opačne: zavesiť obraz n. dolu hlavou; do centra mesta sa ide n.; obliekol si tričko n. opačnou stranou dovnútra al. prednou časťou na chrbte; Vtedy tu bol starobinec a potom domov mládeže alebo naopak, najprv domov mládeže. [E. Farkašová] 2. ▶ iným spôsobom, obyč. v protiklade s niekým, s niečím; syn. obrátene, opačne; op. rovnako, zhodne: robí všetko presne n.; Dodnes neviem, či mám byť rád, alebo naopak. [P. Janík]
naopak2 čast. ▶ vyjadruje protikladný postoj, opak toho, čo by sme očakávali: je ti zima? - skôr n.; Ak by aj bol mal nedostatky, mne by to neprekážalo, naopak, práve takého by som mala ešte radšej. [E. Farkašová]; Dnes pred známosťami už neutekáme, naopak, vyhľadávame ich. [V. Mikula]
naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačne • obrátene • prevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevrátene • inverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodou • naruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, naruby • fraz.: dolu hlavou • hore nohami
opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlo • náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body • obrátene • odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne • protismerne: autá vyšli opačne, protismerne
2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inak • naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní • protikladne • protichodne • kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása • nesúhlasne • opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične
1. prísl. opačne, obrátene, opačným smerom al. spôsobom: Všetko robí naopak. (Vaj.) Otec hlasoval celkom naopak, ako mu boli nakázali. (Taj.); hovor. niekomu niečo ide n. nedarí sa mu;
2. čast. vyjadruje, že platí opak toho, čo by sa očakávalo: Ondrej nežialil, naopak, plesal. (Gab.) Práve naopak: náš Šuhajík nebol taký starý, ako slabý. (Taj.)
naopak prísl. strsl, zsl obrátene, opačne: Naopak si si košeľu obľiekóv (Mur. Lehota REV); Obradz látku naopak! (Cinobaňa LUČ); Pekňe vipráva, ale polla toho sa ňedrží, fšecko robí naopak (Bánovce n. Bebr.); U níh bolo šecko naopak - starí varev a stará chodzili na rolu, orali (Malženice HLO); Ňeská je to uš šecko naopak, hore nohami (Lapáš NIT) F. tá bi si dala aj riď naopak, kebi to bolo v muoďe (Pukanec LVI) - všetko je schopná urobiť
naopak prísl opačne, obrátene: telu a rozumu wassemu zda se to wssecko naopak bity (ZA 1676); na dnessnem swatem Gurowy wssecko gináč a naopak spatrugeme (MS 1758); transversarius: naopak položeny (KS 1763); tak ste vy, milý človek, váš život naopak vedl (PV 1793-96); inverte contra morem: prewráť naopak; supinusiscet: ležj naopak (PD 18. st) F. predykante, hle giž tuto obratic naopak plasst, s Pisma za tmawe, nezretedlne uznawat se nestidyss (DuH 1726) meniac svoj názor; cokolwek činim aneb pracugem, wssecko sa mi len naopak wedge (MS 1758) nedarí sa mi; tedy bude prawo Kewicky Miklusce, ked sa geg s. v. zadok naopak obraty (TRENČÍN 1770) nikdy; hned ale gak (pán) z domu wycházý, tu wssecko naopak gde (MPS 1777) nič sa nedarí; hospodarstwo nase naopak gide (RADVAŇ 18. st) nedarí sa nám