naničhodný príd. expr.
1. zlý, ničomný: n. človek
2. kt. nie je na nič súci, bezcenný: n-é reči, haraburdy;
naničhodne prísl.;
naničhodnosť -i ž.
1. iba jedn.: zarmútila nás jeho n.
2. bezcennosť, nesúcosť: spor pre n-i
3. naničhodný čin, darebáctvo: vystrájať n-i
naničhodnosť -ti -tí ž.
naničhodnosť -ti -tí ž. 1. ▶ veľmi nízka al. nijaká hodnota, bezcennosť; syn. ničomnosť: vyvolať v niekom pocit naničhodnosti; Vyzvedám sa ešte aj také naničhodnosti, či je driečna a mladá. [M. Figuli]; Jej rozhodnutie nepiť bolo úprimné, ale či nepoznal naničhodnosť aj tých najúprimnejších predsavzatí opilcov? [D. Mitana] 2. ▶ skutok svedčiaci o nízkych charakterových a morálnych kvalitách, bezcharakternosť, podlosť; syn. ničomnosť: ospravedlniť každú n.; páchať veľké naničhodnosti; povedala som jej, čo si myslím o tých jej naničhodnostiach
daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)
2. p. neporiadnica
naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosť • ničomníctvo • expr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctva • podlosť • hanebnosť • nehanebnosť • mrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkosti • zried. nečin (Vajanský) • subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvo • lotrovina • darebáctvo • paskudníctvo • mizeráctvo • hovor. pejor. gaunerstvo • pejor.: oplanstvo • pľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvo • trocha pejor.: lapajstvo • loptošstvo • hrub. svinstvo
2. p. daromnica 1
podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactva • bezcharakternosť • mrzkosť • nečestnosť • nehanebnosť • nemravnosť • ničomnosť • expr.: naničhodnosť • špina • špinavosť • darebáctvo • lotrovstvo • lotrovina • pejor. oplanstvo • hovor. pejor.: gaunerstvo • hnus • hnusobstvo • hrub. svinstvo
naničhodný príd. expr. na nič nie súci, nemajúci hodnotu, zlý, negatívne hodnotený: n. človek; Ohlásim sa u toho naničhodníka naničhodného. (Kuk.) Dosť bolo naničhodných rečí. (Jégé);
naničhodnosť, -ti ž.
1. darebácky výčin, darebáctvo: A koľko ráz som zažmúril oči nad kadejakými naničhodnosťami. (Jégé)
2. vlastnosť niečoho, niekoho nesúceho, nehodnotnosť, nesúcosť, neschopnosť: Zhovárala sa s ňou o naničhodnosti domácich pomocníc. (Jégé)