nanútiť -i dok. nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho, vnútiť, natisnúť: n. niekomu svoju vôľu, spoločnosť, n. jedlo;
nedok. nanucovať
nanútiť sa -ti sa -tia sa nanúť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
nanútiť -ti -tia nanúť! -til -tiac -tený -tenie dok.
nanucovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. ((komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ nástojčivo, dôrazne pôsobiť na niekoho, aby niečo, často proti vlastnej vôli, prijal, aby nejako konal; syn. vnucovať, natískať: n. druhým svoje presvedčenie, svoju vôľu; n. kupujúcemu tovar; n. hosťom jedlo, alkohol; brániť sa nanucovaným názorom; nemožno im n., čo majú robiť; nenanucuj nám svoje plány!; Namiesto kultúry nanucujú nášmu ľudu len barbarský kult! [A. Baláž]; Pravý muž pravdu nehľadá, pravý muž si ju jednoducho vytvára, presadzuje ju, nanucuje skutočnosti. [P. Vilikovský] ▷ dok. ↗ nanútiť
nanucovať sa -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok. (komu; ø) 1. ▶ nasilu ponúkať niekomu svoje služby, svoju prítomnosť, prejavovať veľkú ochotu, záujem niečo robiť al. urobiť, často proti niečej vôli; syn. natískať sa, vnucovať sa: nebudem sa vám n.; nanucuje sa za predsedu; nenanucuj sa, ak ťa nechce vidieť; [Čašník] stál pri nás a čakal, ba priam sa nanucoval, aby sme si dačo objednali. [LT 1998] 2. ▶ (o javoch) nástojčivo sa objavovať, vynárať sa, logicky vznikať za istých okolností, v istej situácii; syn. natískať sa: pri pohľade na obraz sa nám nanucuje predstava dokonalého sveta; odmietol myšlienky, ktoré sa mu nanucovali; V tejto súvislosti sa nanucuje otázka: čo je v Epose o Gilgamešovi na príbehu o potope sveta pravda a čo výmysel básnika. [V. Zamarovský] ▷ dok. k 1 ↗ nanútiť sa
nanútený -ná -né príd. ▶ robený, uskutočňovaný pod nátlakom istých okolností, konaný z nevyhnutnosti, z donútenia, proti vlastnej vôli; syn. vynútený, nedobrovoľný: zanechal nanútené štúdium; znášať nanútené podmienky; odmieta nanútené autority; Žijeme za mrežami nanútených sloganov a ujsť sa nedá. [I. Kadlečík]; Ako len zladiť toľko nanútených povinností so svojimi možnosťami a silami? [K. Lászlová]; Európska integrácia by nemala viesť k nanútenej uniformite. [HN 2003] ▷ ↗ i nanútiť
nanútiť sa -ti sa -tia sa nanúť sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (komu, čomu) ▶ vnútiť niekomu svoje služby, svoju prítomnosť, prejaviť veľkú ochotu, záujem niečo robiť al. urobiť, často proti niečej vôli; syn. natisnúť sa, vnútiť sa: doslova sa jej nanútil ako tanečný partner; chcel by sa nám n. za vedúceho; Nebuďme skromní, neseďme v kúte, nanúťme sa mu [svetu]. [P. Janík]; Zo začiatku ma tu veľmi nechceli, ale nanútil som sa im. [P7 2010] ▷ nedok. ↗ nanucovať sa
nanútiť -ti -tia nanúť! -til -tiac -tený -tenie dok. (komu čo/s vedľajšou vetou) ▶ nátlakom na niekoho dosiahnuť, aby, často proti vlastnej vôli, nejako konal, aby niečo prijal; syn. vnútiť, natisnúť: n. iným svoju vôľu, svoje presvedčenie; chce nám n. svoje plány, predstavy, pravidlá; už nám nič nenanútia; tovar nanútený kupujúcemu bol poškodený; nemožno im n., čo majú robiť; tenista nanútil súperovi svoj štýl hry; Utiera jej slzy a nanúti jej upokojujúci ľubovníkový čaj. [V. Švenková] ▷ nedok. ↗ nanucovať
nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiť • prikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákony • predpísať (písomne): predpísať nové pravidlá • nanútiť • vnútiť • natisnúť • naoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľu • obyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výroby • zried. vdiktovať
nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohu • natisnúť • vtisnúť: natisla synovi obed • nariadiť • nadiktovať • vdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisy • naimputovať • naoktrojovať • pejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názor • nasugerovať • vsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísť • fraz. expr.: nabiť • natĺcť do hlavy (niekomu niečo)
vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)
2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu
nanútiť, -i, -ia dok. (komu čo, koho) násilím spôsobiť, aby niekto niečo, niekoho prijal, natisnúť, vnútiť: n. niekomu svoje názory, svoju vôľu, mienku; Nanútil jej šaty panské. (Ondr.) Protivili sa prijať nanúteného im maďarského kňaza. (Škult.);
nedok. nanucovať, -uje, -ujú
|| nanútiť sa (komu) nasilu sa votrieť, natisnúť sa: n. sa niekomu za spoločníka;
nedok. nanucovať sa
nanútiť dok. miest. csl násilne prinútiť, natisnúť, vnútiť: Ti ho nemaheš do roboti nanúčič (Kameňany REV); Sceli mi to richtárstvo nanúcid, lebo já mám majetek a staré dlhi opce nemal do zaplacit (Brestovany TRN); Ta nanuciu̯ mi, abi mi śe odala (Sobrance)