Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

nanútiť -i dok. nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho, vnútiť, natisnúť: n. niekomu svoju vôľu, spoločnosť, n. jedlo;

nedok. nanucovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nanútiť ‑i ‑ia dok.

nanútiť sa -ti sa -tia sa nanúť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


nanútiť -ti -tia nanúť! -til -tiac -tený -tenie dok.

nanucovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. ((komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ nástojčivo, dôrazne pôsobiť na niekoho, aby niečo, často proti vlastnej vôli, prijal, aby nejako konal; syn. vnucovať, natískať: n. druhým svoje presvedčenie, svoju vôľu; n. kupujúcemu tovar; n. hosťom jedlo, alkohol; brániť sa nanucovaným názorom; nemožno im n., čo majú robiť; nenanucuj nám svoje plány!; Namiesto kultúry nanucujú nášmu ľudu len barbarský kult! [A. Baláž]; Pravý muž pravdu nehľadá, pravý muž si ju jednoducho vytvára, presadzuje ju, nanucuje skutočnosti. [P. Vilikovský]dok.nanútiť


nanucovať sa -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok. (komu; ø) 1.nasilu ponúkať niekomu svoje služby, svoju prítomnosť, prejavovať veľkú ochotu, záujem niečo robiť al. urobiť, často proti niečej vôli; syn. natískať sa, vnucovať sa: nebudem sa vám n.; nanucuje sa za predsedu; nenanucuj sa, ak ťa nechce vidieť; [Čašník] stál pri nás a čakal, ba priam sa nanucoval, aby sme si dačo objednali. [LT 1998]
2. ▶ (o javoch) nástojčivo sa objavovať, vynárať sa, logicky vznikať za istých okolností, v istej situácii; syn. natískať sa: pri pohľade na obraz sa nám nanucuje predstava dokonalého sveta; odmietol myšlienky, ktoré sa mu nanucovali; V tejto súvislosti sa nanucuje otázka: čo je v Epose o Gilgamešovi na príbehu o potope sveta pravda a čo výmysel básnika. [V. Zamarovský]
dok. k 1nanútiť sa


nanútený -ná -né príd. ▶ robený, uskutočňovaný pod nátlakom istých okolností, konaný z nevyhnutnosti, z donútenia, proti vlastnej vôli; syn. vynútený, nedobrovoľný: zanechal nanútené štúdium; znášať nanútené podmienky; odmieta nanútené autority; Žijeme za mrežami nanútených sloganov a ujsť sa nedá. [I. Kadlečík]; Ako len zladiť toľko nanútených povinností so svojimi možnosťami a silami? [K. Lászlová]; Európska integrácia by nemala viesť k nanútenej uniformite. [HN 2003] ▷ ↗ i nanútiť


nanútiť sa -ti sa -tia sa nanúť sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (komu, čomu) ▶ vnútiť niekomu svoje služby, svoju prítomnosť, prejaviť veľkú ochotu, záujem niečo robiť al. urobiť, často proti niečej vôli; syn. natisnúť sa, vnútiť sa: doslova sa jej nanútil ako tanečný partner; chcel by sa nám n. za vedúceho; Nebuďme skromní, neseďme v kúte, nanúťme sa mu [svetu]. [P. Janík]; Zo začiatku ma tu veľmi nechceli, ale nanútil som sa im. [P7 2010]nedok.nanucovať sa


nanútiť -ti -tia nanúť! -til -tiac -tený -tenie dok. (komu čo/s vedľajšou vetou) ▶ nátlakom na niekoho dosiahnuť, aby, často proti vlastnej vôli, nejako konal, aby niečo prijal; syn. vnútiť, natisnúť: n. iným svoju vôľu, svoje presvedčenie; chce nám n. svoje plány, predstavy, pravidlá; už nám nič nenanútia; tovar nanútený kupujúcemu bol poškodený; nemožno im n., čo majú robiť; tenista nanútil súperovi svoj štýl hry; Utiera jej slzy a nanúti jej upokojujúci ľubovníkový čaj. [V. Švenková]nedok.nanucovať

nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiťprikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákonypredpísať (písomne): predpísať nové pravidlánanútiťvnútiťnatisnúťnaoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľuobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výrobyzried. vdiktovať


nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť voskvprataťvpraviťvopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vrecavstrčiťstrčiťzastrčiťvsunúťzasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzuvtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetuzatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáženapchaťstlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufraexpr.: vštúriťštúriťvšupnúťšupnúťvšuchnúťšuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlanepritisnúťpritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňomexpr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného autapovtláčaťpotískať (postupne)

2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennostinatisnúťvnútiťnanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženíchakniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstunadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nanútiť, -i, -ia dok. (komu čo, koho) násilím spôsobiť, aby niekto niečo, niekoho prijal, natisnúť, vnútiť: n. niekomu svoje názory, svoju vôľu, mienku; Nanútil jej šaty panské. (Ondr.) Protivili sa prijať nanúteného im maďarského kňaza. (Škult.);

nedok. nanucovať, -uje, -ujú

|| nanútiť sa (komu) nasilu sa votrieť, natisnúť sa: n. sa niekomu za spoločníka;

nedok. nanucovať sa

nanútiť dok. miest. csl násilne prinútiť, natisnúť, vnútiť: Ti ho nemaheš do roboti nanúčič (Kameňany REV); Sceli mi to richtárstvo nanúcid, lebo já mám majetek a staré dlhi opce nemal do zaplacit (Brestovany TRN); Ta nanuciu̯ mi, abi mi śe odala (Sobrance)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu