namyslený príd. neprimerane sebavedomý, pyšný, nafúkaný: n. človek;
namyslene prísl.: n. sa správať;
namyslenosť -i ž.
namyslenosť -ti ž.
namyslenosť -ti ž. ▶ nekritické ohodnotenie svojich vlastností al. schopností, nadmerné sebavedomie, pýcha; syn. povýšenectvo, op. skromnosť: veľká, odpudzujúca n.; pokora chráni človeka pred namyslenosťou; Z úst sa mu sypali pýchou a prázdnou namyslenosťou presýtené slová. [A. Habovštiak]; Usvedčení z nepriznanej namyslenosti, pýchy a hlúposti sme si až teraz začínali uvedomovať, aké tvrdé boli naše súdy a nemilosrdné naše predsudky. [D. Mitana]
namyslenosť p. pýcha 1, povýšenectvo
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
namyslený príd. veľa si o sebe mysliaci, neprimerane sebavedomý, hrdý, pyšný, nafúkaný: n. človek, n. na svoje vedomosti, schopnosti; S lekármi zachádzal s namyslenou povýšenosťou. (Jégé);
namyslenosť, -ti ž.
namyslenosť ž. strsl nadmerné sebavedomie, nafúkanosť: Namislenoždž je zlá vlasnošč (Kameňany REV)