namanúť sa, -nie, -nú, -nul dok. náhodou sa vyskytnúť, naskytnúť, objaviť sa, pritrafiť sa: Namanula sa jej do rúk kefa. (Jes.) Mistra Smalla majú za priateľa, aký sa iste ľahko nenamanie. (Ráz.); namanula sa mu myšlienka, predstava
namanúť dok. naďabiť, prichytiť: A ňenamaňe na mňe ňichto? (Humenné)
namanúť sa i namaniť sa2 dok. čiast. strsl a jzsl nečakane, náhodou sa naskytnúť, objaviť sa: A namanula sa tam práve ona (Mošovce MAR); Namanila sa mi jedna žena (St. Hory BB); Ale sa tam najujukav, leš sa tam namanuv človek, čo mu pomohóv stat na nohi (Červeník HLO)
namásť sa, namanúť sa dk čes (komu) náhodou sa naskytnúť, pritrafiť sa; prísť do cesty: lidé swého ťela neduhy ledakomus, kdo se namane, newygewugj (FP 1744); kdožkoli se mu (Hektorovi) namatl, každeho nemilostiwe porážel, sekal, hubyl (HI 18. st)