Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

naložiť dok.

1. umiestniť (s cieľom prepraviť), naklásť: n. uhlie na auto, do vagóna, n. si batoh na chrbát

2. dať, umiestniť, naklásť (v istom množstve): n. drevo do pece, n. si na tanier

3. naplniť nákladom: n. auto (uhlím), n. loď

4. konzervovať v roztoku: n. uhorky

5. prikázať, uložiť: n-l mu učiť sa, aby sa učil

6. urobiť niečo s niečím, zachovať sa istým spôsobom: n. s niekým, niečím podľa ľubovôle; dobre n. s peniazmi

expr. n-l mu na chrbát zbil ho;

nedok. nakladať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naložiť ‑í ‑ia dok.

naložiť sa -ží sa -žia sa nalož sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.


naložiť -ží -žia nalož! -žil -žiac -žený -ženie dok.

nakladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho (do čoho; na čo); čo (do čoho; na čo)) ▶ umiestňovať niekoho al. niečo do dopravného, prepravného prostriedku s cieľom prepraviť niekam, ukladať, klásť, dávať; op. vykladať: záchranári nakladali zraneného na nosidlá a do sanitky; n. tovar do dodávky; pomaly nakladá batožinu do auta; vidlami nakladal hnoj na fúrik; Ako nakladáš to seno, čo máš drevené ruky? [J. Lacková]; Pustili sme sa k štrečke, kde autožeriav nakladal drevo. [R. Moric]; Šiel pomáhať pri nakladaní zásob na plte. [J. Žarnay]
2. (čo do čoho; čo na čo) ▶ dávať niečo niekam vo väčšom množstve, ukladať, klásť, vkladať: n. drevo do pece; n. riad do drezu; n. na stôl rôzne dobroty; Pomáhali vážiť, nakladali nákupy do tašiek zákazníkov. [J. Kot]; Ako som kľačiačky nakladal do vedra, zošmyklo sa blato nado mnou a zasypalo ma po pás. [KSl 1959]
3. (čo (čím; ako)) ▶ zapĺňať, plniť niečím prázdny vnútorný priestor dopravného, prepravného prostriedku až po okraj, napĺňať; op. vykladať: n. vagóny uhlím; n. autá, prívesy a dodávky väčšmi, než je povolené; dvor slúžil pre furmanov nakladajúcich vozy sudmi
4. (komu čo (kam)) ▶ odoberať isté množstvo z hotového jedla a dávať na tanier, naberať: n. na tanier ryžu; mäso si každý nakladá sám; nakladaj si menšie porcie; Začala nakladať na taniere kúsky voňavej pečienky, opekané zemiaky a nakladané paradajky s feferónmi. [J. Puškáš]
5. kuch., potrav. (čo) ▶ spracúvať potravinu uložením do ochuteného roztoku, obyč. octového, olejového al. slaného (často s následnou tepelnou úpravou), konzervovať: n. uhorky, červenú papriku; podľa potreby nakladáme hríby, karfiol a inú zeleninu; Pokračujeme vo výrobe leča, nakladáme feferónky do pohárov. [Vč 1981]
6. kuch. (čo) ▶ dávať potravinu pred ďalšou úpravou na istý čas do ochuteného roztoku, ochucovať máčaním v marináde, marinovať: do marinády nakladáme mäso zo starších zvierat
7. (komu čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ dávať niekomu niečo ako príkaz; slovami dôrazne nabádať, čo má urobiť, nariaďovať, kázať: nakladala mi, aby som odpovedal stručne; Vravel, že mať mu nakladala nerúhať sa, no chvíľami sa mu jazyk pošmykne. [Š. Žáry]; Ešte si ani kĺby nebol dobre ponaťahoval, už nakladal hájnikovi: - A držať hubu! Nikomu ani slovo. [J. Melicher]; Karolínka mi nakladala, aby som povedal všetko od začiatku. [J. Tužinský]
8. (s čím, s kým ako) ▶ zaobchádzať s niečím al. s niekým istým spôsobom al. podľa istých pravidiel: hospodárne, efektívne n. s finančnými prostriedkami; neoprávnene n. s majetkom obce; rozumne, slobodne n. so svojím časom; nenakladajte s ním kruto; Pri dcérkach sa menil na hravé decko, s ktorým bolo možné nakladať podľa ľubovôle. [P. Kováčik]; Pridobre som vedel, ako nakladajú s ľuďmi, čo pomáhali partizánom. [J. Gavalcová]
9. obuv. (čo (na čo)) ▶ dávať, upevňovať spracovanú časť na podkladový materiál: nakladanie hotového zvršku na podrážku
fraz. expr. nakladať s niekým ako so psom veľmi zle, nedôstojne s niekým zaobchádzať
dok. k 1 – 8naložiť


naložiť sa -ží sa -žia sa nalož sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok. hovor. 1. (do čoho; ø) ▶ vojsť, často vo väčšom počte, s väčším množstvom batožiny do dopravného prostriedku s cieľom niekam sa prepraviť, nastúpiť: všetci sa naložia do auta a odídu na výlet; a takto naložení v dvoch mikrobusoch sme sa vybrali na spoločnú dovolenku; Už aby chlapec prišiel naspäť, potrebujú sa naložiť, aby do večera došli domov. [A. Lauček]; Naložil som sa do ich dodávky prepchatej súčiastkami, bicyklami a všetkým možným. [InZ 1999]
2. (čím) ▶ zobrať na seba nejaký náklad: Ale keď sa naložil taniermi s hlavným jedlom, kráčal ťažko, veľmi ťažko. [M. Bátorová]


naložiť -ží -žia nalož! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (čo, koho (do čoho; na čo; čím)) ▶ umiestniť niečo, niekoho do dopravného, prepravného prostriedku s cieľom niekam prepraviť; syn. naklásť, uložiť; op. vyložiť: n. batožinu, nákup do auta; n. žeriavom tovar do vagónov, na loď; n. seno vidlami na voz; n. zraneného do sanitky; k nehode došlo pre zle naložený náklad; skontrolovať správne naloženie prepravovaného materiálu; Chlapi ho [stolára] naložili na fúrik a odviezli do dielne. [R. Sloboda]; Prebral sa až vtedy, keď ho naložili na sane. [V. Švenková]
2. (čo/čoho (do čoho; na čo)) ▶ dať, uložiť, obyč. vo väčšom množstve niekam; syn. naklásť: n. použité taniere do umývačky riadu; n. do práčky špinavú bielizeň; n. na koláč vrstvu ovocia; čašníčka naložila na tácňu objednané nápoje; vzpierač si dal n. činku; Vstal som, naložil do sporáčika bielych štiepaníc. [L. Ťažký]
3. (čo (čím)) ▶ naplniť niečím vo väčšom množstve, často po okraj; syn. naklásť: vrchovato n. voz senom; všetky vagóny naložili drevom; kupujúci si naložili nákupné vozíky zlacneným tovarom; zobral si tanier kopcovito naložený mäsom; Neďaleko sa s blatistou cestou borí nákladiak naložený zelenomodrou hlávkovou kapustou. [J. Zambor]; Nesmiete zabúdať, že hypermarket nie je nijaké skladisko, ktoré treba naložiť po strop. [M. Hvorecký]
4. ((komu) čo/čoho (na čo, do čoho; z čoho); komu) ▶ odobrať, obyč. na tanier, z pripraveného jedla isté množstvo; syn. nabrať: n. deťom do misiek kašu; z bufetového stola si naložia šunku, syry, ovocie; kuchár mu vždy štedro naloží; naložte si ešte mäsa, šalátu, zemiakov; Mama prejde k sporáku, naloží z hrnca na tanier a položí jedlo na stôl. [D. Dušek]
5. i kuch., potrav. (čo (do čoho)) ▶ spracovať potravinu uložením do nálevu (obyč. octového, slaného al. olejového) na predĺženie jej trvanlivosti, zakonzervovať, zavariť: n. uhorky; n. papriku do oleja; n. čalamádu, kapustu na zimu; odložiť naloženú zeleninu do komory; Vyniesol nahor na salaš aj mäso naložené do pohárov. [J. Balco]; Majster zaklal prasa a naložil ho do soli. [A. Ševčíková]
6. i kuch. (čo (do čoho)) ▶ uložiť potravinu pred ďalšou úpravou na istý čas do špeciálneho nálevu na dosiahnutie výraznejšej al. jemnejšej chuti, zmeny konzistencie a pod., marinovať: n. mäso na 24 hodín; ryba naložená v kyslom náleve; pred grilovaním naložte mäso do oleja; Čajová zmes sa naloží na noc do vody, nasledujúci deň sa precedí a môže sa použiť na kloktanie. [VNK 2001]
7. zastaráv. (komu, čomu čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou; komu ako) ▶ určiť ako povinnosť, úlohu; dať príkaz, rozkaz urobiť niečo; syn. nariadiť, uložiť: naložili jej vykonať veľa práce; naložili mu, aby osobne prišiel na úrad; príslušným inštitúciám naložili konať podľa schváleného plánu; Horár už nezavolal. Možno mu tak naložili. [J. Horák]; Už som naložila krstnej mame, aby striehla, kde sa čo v dedine šuchne. [E. Čepčeková]; Nesmiem si už naložiť také dlhé šnúry turnajov. [Sme 1999]
8. (s čím, s kým ako) ▶ postupovať nejakým spôsobom, urobiť niečo s niečím, zachovať sa, konať istým spôsobom: ako naložíš s výhrou?; zle naložili s úsporami; neviem, ako naložia s mojou sťažnosťou; Aspoň s desiatimi musíme tvrdo naložiť. [J. Jonáš]; Mám právo naložiť s tebou, ako sa mi zachce. [J. Lenčo]; Staré dámy sa v salónoch už dohodli aj zhodli, ako so mnou naložia. [L. Ballek]; Neexistoval žiaden plán, ako naložiť so zabavenými lietadlami. [Pt 2001]
9. lek. profes. (čo (kam)) ▶ použiť istý materiál na časť tela s konkrétnym terapeutickým cieľom: n. stehy; n. bandáž na lýtko; n. škrtidlo nad ranu pri uštipnutí hadom; sanitári a zdravotné sestry vedia n. obväz alebo sadru
10. hovor. expr. (komu (čo)) ▶ spôsobiť niekomu bolesť viacerými údermi, zbiť; syn. nalátať, natrieskať: tí mu veru riadne naložili!; Priskočil k zlodejke, prehol ju cez koleno a naložil jej päťadvadsať na zadok. [R. Brat]; Však ja tým nezbedným chlapčiskám naložím, koľko sa im na chrbát zmestí! [J. Balco]
11. publ. expr. (komu (čo)) ▶ jednoznačne zvíťaziť nad niekým v športovom súboji, obyč. vo futbalovom al. hokejovom zápase dať súperovi veľa gólov: domáci naložili hosťom vyše desať gólov; Lídrovi tabuľky naložili Mikulášania sedem gólov. [Sme 1995]
fraz. expr. byť naložený v liehu (o človeku) byť ustavične opitý; naložiť niekomu na plecia/na chrbát/na bedrá bremeno/ťarchu/kríž [niečoho] nariadiť niekomu vykonať ťažkú, namáhavú al. zodpovednú úlohu, prácu; naložiť si na seba/na plecia/na chrbát/na bedrá bremeno/ťarchu niečoho al. naložiť si ako vôl na rohy podujať sa vykonať prácu, ktorá vyžaduje veľa síl, námahy a zodpovednosti
nedok. k 1 – 8nakladať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniťdať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníkapráv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkondipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupcauložiťdať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmaťnariadiťprikázaťnaložiťnaručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných


prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôduvydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o detinaložiťnariadiťnakázaťprikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súduexpr. navaliť: navalili mi povinnostípoprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliťzaradiť: prideliť zamestnanca k strojuzačleniť: začlenili ma do iného oddeleniavymedziťvykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu


prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiťnaložiťdaťdať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

p. aj poveriť

2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiťprideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu


uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť


vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

2. porov. vkladať 2, 3


vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrinevypratať: vyprace z pivnice nepotrebné vecivyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneruvystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcovvyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľupovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôlvysadiťposadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňanaložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na vozvyniesť: vyniesť debnu na pôjdpovykladaťponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkamiobložiťobklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmipovykladaťpoobkladať (postupne, viac plôch)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nakladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, ukladať na nejaký dopravný prostriedok: n. drevo na voz, uhlie na auto, n. tovar na loď;

2. (čo) klásť, dávať niekam, do niečoho: Krstná mať nakladala slamu do sečkovice. (Ondr.)

3. (čo) napĺňať, zapĺňať; zaťažovať nákladom: n. vagón;

4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. zeleninu, uhorky;

5. (s kým, s čím) zaobchádzať, zaonchodiť, zachádzať: n. s niekým dobre, zle, milosrdne, n. nešetrne so strojmi, môcť s niečím ľubovoľne n.;

6. (na koho, na čo) vydávať prostriedky, peniaze, vynakladať, investovať: Musíte na mňa nakladať! (Ráz.) Nechceli nakladať na klamlivé obchody. (Kuk.)

7. (komu čo, s neurč. i so spoj. aby) prikazovať, nariaďovať, narúčať: Nakladal, aby s chorým otcom trpezliví boli. (Tim.) Nakladal nám odkázať jej, aby prišla. (Šolt.)

n. niekomu niečo na srdce (Fel.), na dušu (Hor.) dôrazne prikazovať, narúčať;

dok. naložiť


naložiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) položiť, poklásť, naklásť na nejaký dopravný prostriedok al. na niečo (na niekoho) s cieľom prepraviť: n. drevo, dosky na voz, na auto, do vagóna; n. niekomu na plecia ťarchu, batoh; Naložíte voličov na vozy. (Ráz.) Mišo si naložil bezvládneho Štelu na chrbát. (Gráf)

2. (čo) naklásť, dať niekam, do niečoho: n. drevo, uhlie do pece;

3. (čo čím) naplniť, zaplniť; zaťažiť nákladom: naložená pec; n. auto uhlím; Naložili ju (bárku) senom. (Kuk.); niekoľko osedlaných a rozličnou korisťou naložených koní (Jégé);

4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. uhorky, papriku;

5. zried. (čo, čoho) rozložiť, naklásť (o ohni): n. oheň, vatru;

6. zried. (čo) kladením, ukladaním vytvoriť , naukladať: Veru je to nie maličkosť, vedieť pekný stoh naložiť. (Čaj.)

7. (komu čo i s neurč.) dať, uložiť za povinnosť, prikázať, nariadiť, naručiť: Kekovi sme prísne naložili, aby nehnal. (Kuk.) Nevesta naložila mi týždeň neprichádzať. (Vaj.)

8. (s kým, s čím) zachovať sa k niekomu nejako, urobiť s niečím niečo: prísne s niekým n.; Nech ona naloží so mnou, ako ráči. (Kuk.) Načože sú ti peniaze, keď nemáš naložiť s nimi podľa vôle! (Tim.)

9. expr. (komu) zasadiť údery, zbiť, nabiť niekoho: n. niekomu na chrbát, po chrbte;

10. zried. (na koho, na čo i bezpredm.) vydať, vynaložiť peniaze, investovať: Ak sa ktorô (decko) bude chcieť učiť, naložíme, nech sa vyučí. (Taj.);

nedok. k 1-4 a k 7, 8, 10 nakladať

naložiť dok.
1. naklásť, pripraviť niečo na prepravu ap.: Nu som šetku tú trávu naložila na jeden batoh a u_som vľekla (Žaškov DK); Prichistaj sa, zajtra puojďeme (drevo) naložiť (Košťany n. Tur. MAR); Kot petreňedz naložili, žena pohrabuvala (Čelovce MK); Tá plachta sa prestrela a sme si dreva naložeľi a zaviazaľi (Podmanín PB); Kolko son konovi naložil, tolko utáhel tom voze (Dol. Súča TRČ); Dzetom najvác chucila mrkva cudzá z voza na kopec naloženého, čo vízli z role (Červeník HLO)
2. miest. strsl, zsl naplniť niečo nákladom: Vós som naložev ze štrkom len dopoli skoro oc caméj vodi a vivézóv to na brech, s tín som poton dokladav (Brestovany TRN); naložiťi vagón (Cinobaňa LUČ)
3. csl umiestiť, vložiť, položiť: Už začína kisnúď (hroznové mláto) na keďi, musín už naložeď do preša, lebo sa mi spáľenčí (Pukanec LVI); Miasko zasáľali zme do sútka a navrch kämem naložili (Čelovce MK); Tri sliepki išli pokrájané na dve misi, to sa moselo kopcom naložiť (V. Maňa VRB); Tak son si naložil téj kaše, takéj omáčki, brče (Ružindol TRN); Jag už matka naloži vajička, ta robotňice zavoskuju tote buňki (Žalobín VRN); naložiď do pece (Mošovce MAR)
4. krajč. pripevniť: Zafercujú sa kanti a naloží sa golier (Lipt. Trnovec LM)
5. zakonzervovať: Hordov, do chtoroho naložime kapustu, pret tim vičiscime, umijeme (Brezina TRB)
6. strsl, miest. vsl uložiť za povinnosť, prikázať: Naložili mu, abi sa hned vrátiu̯ (St. Hory BB); Oťiedz mu naložeu̯, abi vikidau̯ hnoj a napojeu̯ kravi (Návojovce TOP)
7. urobiť s niekým, niečím niečo; rozhodnúť: Keď má ras Pán Bo_chorobu naložiť, naloží (Hubová RUŽ); Tatko tag naložili z rolámi, čo son já na to doplatil (Dol. Súča TRČ)
8. pripevniť k zodratému lemešu železo a tým ho zväčšiť, nadložiť: Naložic pluch śe volalo, ket śe dal naklat (Dl. Lúka BAR)
9. miest. strsl, zsl expr. potrestať bitím, vybiť: Dolapili ho a tag mu naložili, že sa mu odňesťe odorávať zďejším mláďencom (V. Maňa VRB); Naložila mu s tú metlu, kolko donho vešlo (Malženice HLO)

naložiť dk
1. čo (na koho, na čo) položiť, dať niečo (na niekoho, na niečo); priložiť niečo na niečo: aby nemocny se potil, wsselygake ssaty a perzyny porouczi (lekár) na neho naklasti a naložyty (SPa 1716); (Mojžiš) oblékel ho (biskupa) do kaftana a zwrchu naložil náramnjk; kdiž wéssla (Jábel) potagemne a mlčánliwe k nemu (manželovi), naložila na úd hlawi geho hrebjk a kdiž uderila kladiwem, wrazila ho do mozkúw (KB 1757)
2. čo (o náklade) uložiť, naklásť na nej. dopravný prostriedok niečo: Staniek kdyz gest to giste wino nalozil, ssel gest s nim na hospodu (BECKOV 1508 SČL); czy pak pan Podhorsky za furu gim nenaložy? (LIPTOV 1611); pomohel sem na woz nalozit konssczanskeho zabiteho (RAJEC 1642); extroqueo: brimě na howada naložiti, nakladati (WU 1750); do Edelína dasky, alatky a ginsse panstwu potrebne wecy wozime, odtud pak naspatek čo nam naložia (BADÍN 1770);
x. pren sprawedliwy gest Buh W., ktery každemu giste brime naložil, tomu lehke, onomu težke, wssak žadnemu neznesitedlne (CO 17. st) vymeral isté životné útrapy
3. čo (o nástrojoch) opatriť niečím; nasadiť niečo: czo obrucz zwaril a zwrtlyk naložil d 5; na osmi (pokov) swym zelezom nalozili obluk d 12 (ŽILINA 1610); čeriesla 2 sa naloželi koncom a gedno od poli (M. KAMEŇ 1796)
4. čo (o ohni) rozložiť, založiť, naklásť: kdo by swewolne bez rozkazu oheň naložil, ma s ohnem potrestan byt (VoP 1760)
5. koho na čo (o človeku) napichnúť, nastoknúť niekoho na niečo: kdibi z was zažiwa čerewa witočilj, na zelezni kuol zažiwa naložilj, konmy po trny a kamenoch wlačily, powedcte, či bi ste uspokogene boly (MiK 18. st)
6. čo (o zelenine) zakonzervovať: naložiti dal p. uradnik sud kapusti (P. BYSTRICA 1730)
7. čo (na koho, na čo, za čo) (o nákladoch, práci) vynaložiť niečo; (o peniazoch) dať, vložiť, investovať do niečoho: poygme-li muz gednu wdowu a spolu nabudu zbozy a to nalozie na zemie aneb na kupeczstwie (ŽK 1473); ostatnie penyze, czo zostane, aby na chude nalozyly; na sspital, kteri se znowu stawety bude, abi se nalozilo, na czo bude potreba (PARÍŽOVCE 1564); nalozili sme za maso, za chleb, za piwo d 26 (ŽILINA 1586); na murare, wapenice paleny a na gyne, čuo se nalozity muselo, aby se computer učynyl (ILAVA 1668); pan Palocz Isstwal (!) nalozil na prawo protj panom Certom y co panu wiceisspanowj a ostatnim sucom (!) dal (s. l. 1671) zaplatil súdne trovy; a tak na to (aby si dosiahol večné dedičstvo v budúcom živote) nalož (človeče) dům y zlato gako blato, wssaks na swet prissel bez statku (SP 1696); predgmenowana Margena Vigaska na takowe pohrebowany nalozila f 4, den 20 (S. ĽUPČA 1730); dagtye mu (Mišovi Kohútikovi) pokog, treba wssetko wasse gimangia nanyho naložitye, nyewistrabitye ho (KRUPINA 1739); pomislite len sobe gaku pracu Búh naložel, kdiž swet tento stworel (MiK 18. st) vykonal
L. ze Sylessi Isstwanem prissel sem do barbira a naložil sem pekne reč strany dceri geho (ŠTÍTNIK 1700) začal som rozhovor
F. abys ho (Aristotela) pochopil, wyrozumel, musýss dobre rozum naložiti, rozumem pohnuti (WU 1750) pohnúť rozumom, dobre popremýšľať
8. čo (komu) nariadiť, uložiť, prikázať niekomu niečo: poctiwe prawo y to opatrilo a naložilo, aby wsseczku potrawu, ktera se vcžinila w gedeny a w pity, bez tesskosty zaplatila (druhá strana) (ZVOLEN 1622); žebi se tym samym (hrobárom) rozkazalo a prisne naložilo, aby gamy hlbssie kopaly (B. BYSTRICA 1681 E); Krystus bez pričin gim (Židom) pokutami hrozil a gim te (pokuty) naložil (SP 1696); ma se gjm (deťom) naložiti, aby modlitby a pisne pekne napsali (BZ 1749); naš milostiwy mlady pan mne naložil, aby wam geho gmenem netco oznamil (RPo 1790); Noe poweďel gú (históriu o Adamovi) swím ďeťom i naložil gim, abi gú též naučili swoge ďeťi (DS 1795); král egyptský Sezostris daň nam sjce naložil, kteru ale platiti stale gsme odepreli (PT 1796) daň nám vyrubil
L. exaetio capitum: plat z hlawy, plat na hlawu naložiti, z každé hlawy wybjrati (WU 1750) vyrubiť daň na každú osobu
9. s kým ako zachovať sa k niekomu nejako: (Kremničania žiadali Mikuláša Švidrigala) zebich s nymy (Štubňanmi) milostiwe nalozil (BUDATÍN 1450); pany messtiane a vrzad s nymy (s väzňami) gsau mylostywe nalozyly (ŽK 1561); olitugicz geho sskodu, nalozil zs (!) nim (Jánom Pavlom) geho creditor na takowito spuosob (ŽILINA 1661); werjme, že s nami laskawe naloža (ŠARIŠ 1697); wssyckni my (v) okamženj mreme a newjme kdy a gak Pán Buh nenadále s námi naložj (FP 1744); pokorne prosim Wassu Excellentij Milostiwu, aby se mnu milostiwe naložili, aby mi netco s toho odpustilj (H. STRHÁRE 1759); s nami milostiwe naložiti račili (VRBICA 1768)
10. s kým (ako) dohodnúť sa, dohovoriť sa s niekým: onj (bratia Martin a Adam Chabayovci) tehdj nalozywsse (medzi) sebuw prlatelskj, to sv dokonaly (SLIAČE 1608); musy sam mistr z nekterym dobrjm člowekem naložiti, ktery by za neho (učňa sirotu) raučil (CA 1750)
11. s čím (o majetku) slobodne niečím disponovať: podle sweg libosti z swim naložyti (KRASŇANY 1586)

naložiť_1 naložiť naložiť_2 naložiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

naložiť: →speex →vorbis
naložiť a odoslať priamo embarqués et expédiés directement
naložiť na sane všetky charger le traîneau de toutes
ton, ktorý potom naložili tonnes, qui fut embarqué

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu