Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

naliať -leje -lejú dok.

1. liatím umiestniť al. premiestniť: n. vodu do pohára;

pren. n. odvahu, n. smelosti dodať

2. liatím naplniť: n. (za) pohár (mlieka);

pren. expr. n. niekoho vínom dať veľa piť

3. obslúžiť (alkoholickým) nápojom: dať si (vo výčape) n.

n. si čistého vína povedať pravdu;

nedok. nalievať -a

expr. lievikom n. → rozum (do hlavy)

// naliať sa

1. naplniť sa tekutinou (obyč. miazgou): pupence sa n-li

2. vtiecť niekam, vliať sa: voda sa n-la do kanála;

nedok. nalievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nalievať ‑a ‑ajú nedok.; nalievať sa

nalievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.


nalievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

naliať -leje -lejú nalej! -lial -lejúc -liaty -liatie dok. 1. (čo/čoho (do čoho; na čo; komu)) ▶ voľným prúdom premiestniť tekutinu, obyč. z jednej nádoby do druhej: n. vodu, vody do hrnca, do umývadla; n. uvarený sirup do čistých fliaš; n. olej do motora; naliala mačke trochu mlieka do misky; rozšľahané vajcia nalejeme na zemiaky; nalej víno, vína hosťom!; Vstal, nalial mi čaju a pustil znova Ravela. [P. Jaroš]; Otvára fľašku, naleje na handričku čpavku. [A. Baláž]; pren. n. niekomu do duše, do srdca pokoj, odvahu, nádej dodať, vliať; A akoby bol do neho novej sily nalial, kráčal ďalej. [A. Bednár]
2. (čo (komu)) ▶ liatím naplniť nádobu: naliala si šálku kávy; z naliateho pohárika rozlial polovicu; Nalial aj mne za pohár. [J. Beňo]; Starká mi naleje zo dva kalíšky a ten ďalší pije už so mnou. [P. Kováčová]; Náhlivo si nalial plný pohár a na dúšok ho vypil. [LT 2010]
3. (komu (čo/čoho)) ▶ obslúžiť (alkoholickým) nápojom: krčmár, barman mu odmietol n. ďalší pohárik; prisadol si a dal si n. červeného vína; nalej mi doplna!; už aj deti chodia do pohostinských zariadení, kde im nalejú bez ohľadu na vek
4. obyč. v spojení naliať do seba expr. (čo) ▶ požiť nápoj, vypiť, obyč. vo väčšom množstve: v horúčave za deň naleje do seba aj päť litrov vody; nikdy do seba nenalejte veľké množstvo tekutín naraz; ukazuje jazvu na nohe, nalejúc do seba tretí pohár čaju; Nalial som do seba druhý kalištek a pomaly som sa pobral za ostatnými. [J. Kot]
5. expr. (čo/čoho do koho) ▶ dať vypiť al. prinútiť niekoho vypiť niečo: nalial doňho preventívne pár pohárov šampanského; Vytiahli ma na breh a naliali do mňa slivovice. [KSl 1965]
6. publ. al. expr. (čo; koľko do čoho) ▶ dať, vydať finančné prostriedky v prospech niekoho, niečoho al. s cieľom pomôcť niečomu, vložiť, investovať: n. peniaze do ohrozených bánk, do poisťovne, do ekonomiky; n. do projektu ďalších 10 miliónov eur
7. neos. expr. ▶ (o daždi) veľa napadať (z oblakov), napršať: Och, nalialo mi do tej haleny [pri pasení]. [A. Habovštiak]; Za celú noc toľko nalialo, že máme všade mokro, - poťažkal si majiteľ domu. [VNK 2002]
fraz. expr. naliať niekomu do hlavy rozumu/[všelijaké] múdrosti al. naliať niekomu fištrónu poučiť niekoho; naliať si čistého vína povedať (si) pravdu
nedok.nalievať, k 5 i liať


naliať sa -leje sa -lejú sa -lej sa! -lial sa -lejúc sa -liaty -liatie sa dok. 1. (čím; ø) ▶ naplniť sa tekutinou, obyč. miazgou, krvou a pod., a tým zväčšiť svoj objem: pupene, puky na stromoch sa už naliali miazgou; pľuzgier sa nalial vodou; prsia sa jej naliali; Všimol si, ako sa za dva týždne orechy naliali. [P. Jaroš]; Opálená ruka na okamih znehybnela, žily akoby sa naliali modrou krvou. [B. Šikula]; pren. Skalnaté úbočia sa naliali krvavočervenými plodmi šípok. [M. Zelinka]
2. (do čoho) ▶ voľným prúdom sa niekam dostať, vtiecť, vliať sa: Zrazu sa jej naliala krv do hlavy, nevidela na oči. [V. Mináč]; Naliala sa mi do úst voda a len-len že som sa neutopil. [J. Lenčo]; pren. Do nôh sa mi nalialo železo. [K. Jarunková] oťaželi mi nohy
3. expr. (čím; ø) ▶ napiť sa väčšieho množstva tekutín (často alkoholu): n. sa čajom, vínom, koňakom; riadne sa nalial; Namiesto jedla sa však nalial vodou. [J. Štiavnický]
nedok. k 1, 3nalievať sa


nalievať sa -va sa -vajú sa (ne)nalievaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (čím; ø) 1.napĺňať sa tekutinou, obyč. miazgou, krvou a pod., a tým zväčšovať svoj objem: očká, puky, bobule sa už nalievajú; zrno sa nalieva; hrozno vo viniciach sa začalo n.; tvár sa mu nalieva krvou červenie; Záhrada sa zelenie mladou trávičkou, vŕby sa nalievajú miazgou. [L. Ťažký]; Verone sa prsia nalievajú. [R. Jašík]; Chlapi nesú v rukách klasy nalievajúceho sa jačmeňa, ktoré odtrhli medzi domami. [J. Podhradský]
2. expr.piť, zriedkavejšie jesť niečo tekuté vo veľkom množstve: n. sa minerálkou, vínom; nenalievaj sa toľko!; len sa nalievali a nadžgávali; Chlapi pili, nalievali sa voňavým mokom, tváre im rumeneli, do očí vstupoval lesk. [P. Andruška]; Nalievala sa držkovou polievkou, až jej liezla krkom. [M. Čeretková-Gállová]
dok.naliať sa


nalievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (do čoho; na čo; komu); čoho (komu)) ▶ spôsobovať, aby tekutina voľným prúdom tiekla do nejakej nádoby al. z jednej nádoby do druhej, liať: n. vodu do hrnca, do suda; n. odmerkou mlieko do fliaš; n. čaj do šálok; uvarený, hotový džem nalievame do pripravených pohárov; Pozerá, ako si matka nalieva na dlaň alpu a trie telo na prsiach a okolo srdca. [J. Beňo]; Kúpeľní hostia si nalievajú liečivú vodu do špeciálnych keramických alebo sklenených hrnčekov. [Sme 2010]; pren. n. niekomu do duše, do srdca optimizmus, odvahu, nádej; n. niekomu nové sily dodávať
2. (čo (komu)) ▶ liatím napĺňať nádobu: pomaly nám nalieva ďalšiu šálku kávy; nalieval si jeden pohárik za druhým; pri degustovaní vína nikdy nenalievame plný pohár; vždy nalieva po čiarku, po okraj, a nikdy nepreleje
3. (komu (čo; koľko)) ▶ obsluhovať (alkoholickým) nápojom, podávať: je zakázané n. alkoholické nápoje maloletým a mladistvým; každý si nalieval (z fľaše) sám; počas veľkonočnej oblievačky mu nalievali v každom dome dali vypiť; mne nenalievaj, neprosím si; Krčmárka od šťastia nalieva každému jeden pohárik pálenky zadarmo. [P. Jaroš]; Občas ide s kamarátkami na drink do krčmy, kde študentom nalievajú, koľko chcú. [HN 2009]; neos. Rád si vypije, zaraz je tam, kde sa nalieva. [L. Ballek]
4. obyč. v spojení nalievať do seba expr. (čo) ▶ požívať nápoj, piť vo veľkom množstve, liať do seba: nalieva do seba pivo, vodu; v horúcich dňoch do seba nalieva litre, veľa tekutín; Sladké nápoje, ktoré do seba nalievame, majú na svedomí súčasnú epidémiu obezity. [Em 2008]
5. publ. al. expr. (čo; koľko do čoho) ▶ dávať, vydávať finančné prostriedky v prospech niekoho, niečoho al. s cieľom pomôcť niečomu, vkladať, investovať: n. kapitál do bánk, do ekonomiky; n. do projektu ďalšie peniaze; Každý rok musí [vláda] do oslabenej Sociálnej poisťovne nalievať asi miliardu eur z rozpočtu. [HN 2011]
fraz. expr. lievikom nalievať niekomu rozum do hlavy a) poúčať niekoho b) radiť hlúpemu, nevedomému
dok.naliať

liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadkyvlievaťnalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárovvylievaťvypúšťaťzlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievkuprelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliašcediť (cez cedidlo): cedila polievkučapovať (čapom): čapovali pivo do pohárovexpr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievaťzlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deňexpr.: cediťcediť sa: cedí ako z krhlyhovor. expr.: pľušťaťšústať: začalo pľušťať, šústať na mestonár.: ridať sacechtiť sa


nalievať sa p. puchnúť


nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby • vlievaťliať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárovcediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierovčapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárovexpr.: cvrkaťčrpkaťcŕkať (nalievať malé množstvo)


puchnúť chorobne zväčšovať svoj objem (o tele al. jeho častiach) • napúchaťspúchaťzapúchaťopúchať: tvár od plaču puchne, napúcha, opúcha; prsty mu puchnú, spúchajú, zapúchajú od ťažkej robotypripúchať (trocha puchnúť) • odúvať sanabiehaťnavieraťnalievať sa (zväčšovať objem telesných dutín tekutinou): brucho sa mu odúva, nalieva; oči nabiehajú, navierajú slzami


točiť 1. uvoľnením záveru nechať tiecť • čapovať: točí, čapuje pivomeraťnalievať (liehoviny): víno meria, nalieva zo sudahovor. šenkovať: krčmár šenkuje víno

2. p. krútiť 1, 2 3. p. sústružiť 4. p. nakrúcať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naliať, -leje, -lejú dok.

1. (čo, čoho kam) voľným prúdom vypustiť tekutinu z jedného (vyššie položeného) miesta (obyč. o liatí z jednej nádoby do inej); liatím naplniť nejakú nádobu, vliať niečo niekam: Kocúrovi som nalial petroleja na chvost. (Stod.) Naliala mu večeru na mištičku. (Tim.); n. vodu, mlieko (vody, mlieka) do pohára; n. niekomu pohár (za pohár) vína; Kážem si naliať deci. (Fig.); pren. n. niekomu odvahy, viery, smelosti, rozumu ap. spôsobiť, aby niekto nadobudol odvahu, vieru, smelosť, rozum ap.

n. oleja na oheň prispieť k väčšej intenzite niečoho, zapríčiniť búrlivý (búrlivejší) priebeh niečoho; n. niekomu čistého vína priamo, otvorene, nezáludne, úprimne sa zachovať k niekomu, byť úprimný, úprimne niečo povedať;

2. (čo, koho čím) naplniť liatím tekutiny, naplniť tekutinou: Hlavu nalejú akousi masou, azda nejakým mäkkým kovom. (Kuk.) Iba čo si človek brucho naleje. (Taj.) pren. expr. n. niekoho vínom dať veľa piť;

nedok. nalievať, -a, -ajú

|| naliať sa

1. (čím) naplniť sa tekutinou (šťavou): Pupence stromov naliali sa miazgou. (Urb.); pren. Moje údy naliali sa silou. (Fig.) Dolina sa naliala hmlou. (Tat.)

2. expr. (čím, čoho i bezpredm.) napiť sa (o veľkom množstve vypitej tekutiny, obyč. liehoviny): n. sa vínom; Naliali sa vodky. (Ráz.) I ja som sa nalial, ako svedčí. (Kuk.)

3. vtiecť, vniknúť, vliať sa niekam: voda sa mi naliala (i neos. vody sa mi nalialo) do topánok; Slza, ktorá sa naliala do oka, prevalila sa dolu lícom. (Kuk.);

nedok. nalievať sa


nalievať, nalievať sa p. naliať, naliať sa

nalievať nedok.
1. csl napĺňať nápojom, čapovať: Kedisi im naľievaľi do tích kvaterkou s takím dľhím krkom (Ratkovo MAR); Pálenka bívala f krčaháh a nalivali hím hu do pohárikou (Sliače RUŽ); Aj cudzín raďi naľievaľi, keď išou̯ okolo ľochu (Pukanec LVI); Ti len naliavaj do poháró! (Kameňany REV); Bolo trochu vádz vína, začav som chlapom naliévat, ket sa prišli ostrihat, zaz bolo pár korún (Bučany HLO); Len po čárku nalívaj, ňé vác! (Lapáš NIT); Škoda naľivac, bo i tag nevipijem (Okruhlé GIR); Janku, naľivaj do tich poharikoch! (Petrovany PRE)
2. strsl, zsl liatím dostávať na isté miesto, prelievať: Iďem (kvas) nalievať (Prochot NB); Sviečke si robiu̯ každí sám, vosk naľievaľi do rúrok s ťekvičiek (Dol. Plachtince MK)
3. strsl, zsl liatím napĺňať: Po sprešuvaňí sa iďe sud naľievať (Sklabiná MK); Naliévaj poránno do suda! (Trakovice HLO); nalívat do suda (Gajary MAL)
4. zried. začínať dužnieť, rásť (o krídlach húsat): nalievaď brká (Kmeťovo VRB)


nalievať sa nedok.
1. strsl, zsl napĺňať sa tekutou (šťavou, miazgou, mliekom ap.); dozrievať: Popršané je, ťeplúčko je, hrozná bi sa mali dobre naliévať (V. Maňa VRB); Ťeš sa, vincúr, hrozno sa ťi naľieva! (Pukanec LVI); Us sa na téj jablne nalívali puki a vetrisko hu dolámav (Radošina NIT); Prší, hrozná sa nalívajú (Pata ŠAĽ); Vimiénko sa jéj pekne naliévá, móže bi_dz néj dobrá dojka po otelení (Brestovany TRN)
2. vnikať do niečoho (o tekutine), vtekať, naberať sa: Voda sa mu vrchom naľievala do krpcou (Králiky BB)
3. strsl, zsl expr. piť často al. veľa tekutiny (napr. vody, piva ap.): Ňenaľievaj sa toľko! (Martin); Ľen sa naľievaž a bachor buďež maď ako buľo! (Čičmany ŽIL); Čo sa tolko nalívaš s tím pivom! (Vištuk MOD); Ňenalívaj sa len z vodó, aj si volačo zajec! (Lapáš NIT)

naliať [-ia-, -á-, -é-, -í-] dk
1. čo, čoho na čo, pod čo (o tekutine) vliať niečo; priliať niečo: mlieka kozjho na to naliati (RT 17. st); na ktere species wyneho paleneho try halby nalet (RP 18. st); naleg na tu horucu jehlu silni ocet (SN 1772); telo me tak utlučeno a s krwo zabechnuto zostalo, gako bi nekdo pod kožu krwy nalial (RUŽOMBEROK 18. st); wezmi saze boroweg s kozuba a war ge w palenem, potom naleg octa dobreho, aby bylo riedko gako testo (RG 18. st)
2. (o nápoji) predložiť na vypitie, načapovať: lydkup pred prawom nassym naliely (P. ĽUPČA 1584); nalegte holbičku vína (ASL 1676); na to sme lalyly aldomassa y pyly (ŽIAR n. H. 1715)
F. expr musim drsku nalitj (KC 1791) napiť sa
3. čo (čím) (o nádobe) liatím naplniť (niečím): (manželke porúčam, aby) k mestu na oprawu sud okowy deszet nalyala (KRUPINA 1685); sudek okowny do poly s kolomazu nalaty (DUBNICA n. V. 1720); naleg lampu do poly žiwym stribrem (RG 18. st);
x. pren expr swatemu Pawlu hned po obratenj nebeska mudrost nalita byla (DuH 1726) bol ňou hojne obdarovaný; naleg w srdce nasse tweg milosti (RG 18. st) posilni nás
4. (o sviecach) vyrobiť z roztavenej masy liatím do formy: swyecz popenažnich na 20, ktere (Baltazár Bargara) wzal Slezancze, ze bila malych nalyala (ŽILINA 1693-94); nalievať [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. k 1: nalewagtež giž (víno) a neste wrchnjmu zprawcy swadby (CO 17. st); (Ježiš) kazal naliwat w nadoby wody (PoP 1723-24); (Helena, matka Konstantinova) wodu k umiwani na ruki gim (pannám) naliewala (MS 1758); (odvar) naliweg kony do ust (RG 18. st)
2. k 2: (Štefan Pongracz) nayprwey dal gest sobe toczity a naliewaty tolko, kolko se gemu dobre libilo (HORA 1578 DSJ); (Vojtkov syn) tam pritomnim wino naliwal (ILAVA 1640); (Klopany) gim y piwo naliewal (BYTČA 1736); pokrmi slíbugeš, wíná predstawugeš, ged nalíwáš (BN 1790);
x. pren náb Buh swim wiwolenim na tomto swete naliwa horke wyno rozličneho protiwenstwy žiwota (Le 1730) skúša ich na ťažkostiach: (Ježiš) dawa nam sprawce a ucytele werne, naliwa nam wjno zakona (CS 18. st) podáva nám svoju krv
F. gestli toliko každému (na svadbe) až po hrdlo se nenalewá, za njc sobě mnozy wáža (MP 1718) do sýtosti
3. k 3: (žena) nalieva ti mu poháre (PV 1761-81); kdj sud nadoba prazna a s ginj (nádoby) druhy naliwa, spusca do neg (vodu) (Káz 18. st)
4. (o hrozne) dávať šťavu, mok: gegich (synov izraelských) hroznj winategssy bilj, lepssy nalewaly (KT 1753); nalievávať [-lé-] frekv k 1: infundere: léwáwati, doléwáwati, naléwáwati (PD 18. st)


nalievať, nalievávať p. naliať

mi budú nalievať vodu me verseront à boire

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu