Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

naliehať -a dok. dôrazne žiadať, vymáhať: chlapec n-a na rodičov, aby ...; urobil to na naše n-nie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naliehať ‑a ‑ajú nedok.

naliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok.

naliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. (na koho, na čo (s vedľajšou vetou); ø) ▶ dôrazne al. vytrvalo, usilovne žiadať al. nútiť niekoho do niečoho, doliehať, domáhať sa: n. na predstaviteľov parlamentných strán, aby prijali zákon; n. na štáty, aby podpísali dohovor; ak nechceš, nebudem na teba n.; prestaň n.!; urobiť niečo bez naliehania; na naše naliehanie súhlasil; Prichádzala o milú spoločnosť a kratochvíle, preto naliehala na manžela, aby sa aspoň presťahovali do dediny medzi ľudí. [L. Ballek]; Povieš mi, ak pekne poprosím? - naliehal. [I. Izakovič]; Olizuje si mokré prsty a nalieha, aby som aj ja ochutnal. [D. Tatarka]; Mladík bol neodbytný, naliehal tak dlho, kým nenapísala lístok. [P. Bunčák]

domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičovdoliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasilhovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľovsúriťurgovaťupomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávkydotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkamiexpr.: domŕzaťdopichovaťdolípaťomŕzaťodŕhaťdohúdaťdokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!


nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2


stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchodnaháňaťnútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učeniapobádaťpoháňaťhnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbouexpr.: duriťbadúriťpodurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veciupomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníkanaliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

3. p. ponáhľať sa 2


žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naľahnúť, -ne, -nú, -hol

1. (na čo, na koho) pritlačiť, oprieť sa: (Žulovič) naľahol naň celou váhou. (Kuk.); pren. Keď sa blížila svadba, naľahli na dom veľké starosti (Kuk.) doľahli.

2. zried. (na koho) dôrazne, neodbytne, s dôrazom sa na niekoho obrítiť: Naľahnú na nich (na väzňov) otázkami. (Kuk.);

nedok. k 2, zried. i k 1 naliehať


naliehať, -a, -ajú nedok.

1. (na koho, na čo i bezpredm.) dôrazne, neodbytne niečo (od niekoho) žiadať, s dôrazom sa na niekoho obracať: Niko nalieha na Daricu, aby si šla odpočínuť. (Kuk.) Naliehali na súd, aby vyšetril, čo je vo veci. (Jégé) Chlapčisko vytrvale nalieha. (Heč.); urobiť niečo na naliehanie;

2. zried. (na čo) telom niečo pritláčať, opierať sa o niečo: Na pluh nalieha oráč. (Kuk.);

dok. k 2, zried. i k 1 naľahnúť

naliehať nedok. miest. strsl, zsl nástojčivo, neodbytne žiadať: Kebi som račej bola nalíhala na toho dochtora, abi mi volačo dav (Lapáš NIT); Naliéhal na mňa, abich mu zaplacil (Bošáca TRČ); Nebudem na teba nalíhat, ke_to nesceš spravid z dobréj vóle (Vištuk MOD); naľiehať (Mošovce MAR)

naléhať p. naliehať


naliehať [-lé-] ndk
1. ležiac telom niečo pritláčať: supercubo: naléhám, priléhám, na ňečem ležjm (KS 1763)
2. (s inf) dôrazne žiadať: instantia orationis: w reči pečliwe obracanj, nalehanj (KS 1763); (Pavel Laluha) z mocnim pitanim toho gistiho capitala naraz položity nalehal (PUKANEC 1769); n. sa
1. opierať sa: nitor: podpjrám sa, naléhám sa (KS 1763)
2. na čo silno pôsobiť, zasahovať svojím účinkom: onus recumbit in illas partes: ťažoba se naléhá na ty strany (KS 1763) dolieha

Zvukové nahrávky niektorých slov

naliehať: →speex →vorbis
a nalieha na vládu et invite instamment le gouvernement
nalieha na bieloruské orgány invite instamment les autorités biélorusses
nalieha na čínske orgány demande instamment aux autorités chinoises
nalieha na iránsku vládu invite instamment le gouvernement iranien
nalieha na kubánske orgány exhorte les autorités cubaines
nalieha na všetky krajiny demande instamment à tous les pays
túto potrebu a nalieha cette nécessité et engage

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu