Slovenské slovníky

naliať -leje -lejú nalej! -lial -lejúc -liaty -liatie dok. 1. (čo/čoho (do čoho; na čo; komu)) ▶ voľným prúdom premiestniť tekutinu, obyč. z jednej nádoby do druhej: n. vodu, vody do hrnca, do umývadla; n. uvarený sirup do čistých fliaš; n. olej do motora; naliala mačke trochu mlieka do misky; rozšľahané vajcia nalejeme na zemiaky; nalej víno, vína hosťom!; Vstal, nalial mi čaju a pustil znova Ravela. [P. Jaroš]; Otvára fľašku, naleje na handričku čpavku. [A. Baláž]; pren. n. niekomu do duše, do srdca pokoj, odvahu, nádej dodať, vliať; A akoby bol do neho novej sily nalial, kráčal ďalej. [A. Bednár]
2. (čo (komu)) ▶ liatím naplniť nádobu: naliala si šálku kávy; z naliateho pohárika rozlial polovicu; Nalial aj mne za pohár. [J. Beňo]; Starká mi naleje zo dva kalíšky a ten ďalší pije už so mnou. [P. Kováčová]; Náhlivo si nalial plný pohár a na dúšok ho vypil. [LT 2010]
3. (komu (čo/čoho)) ▶ obslúžiť (alkoholickým) nápojom: krčmár, barman mu odmietol n. ďalší pohárik; prisadol si a dal si n. červeného vína; nalej mi doplna!; už aj deti chodia do pohostinských zariadení, kde im nalejú bez ohľadu na vek
4. obyč. v spojení naliať do seba expr. (čo) ▶ požiť nápoj, vypiť, obyč. vo väčšom množstve: v horúčave za deň naleje do seba aj päť litrov vody; nikdy do seba nenalejte veľké množstvo tekutín naraz; ukazuje jazvu na nohe, nalejúc do seba tretí pohár čaju; Nalial som do seba druhý kalištek a pomaly som sa pobral za ostatnými. [J. Kot]
5. expr. (čo/čoho do koho) ▶ dať vypiť al. prinútiť niekoho vypiť niečo: nalial doňho preventívne pár pohárov šampanského; Vytiahli ma na breh a naliali do mňa slivovice. [KSl 1965]
6. publ. al. expr. (čo; koľko do čoho) ▶ dať, vydať finančné prostriedky v prospech niekoho, niečoho al. s cieľom pomôcť niečomu, vložiť, investovať: n. peniaze do ohrozených bánk, do poisťovne, do ekonomiky; n. do projektu ďalších 10 miliónov eur
7. neos. expr. ▶ (o daždi) veľa napadať (z oblakov), napršať: Och, nalialo mi do tej haleny [pri pasení]. [A. Habovštiak]; Za celú noc toľko nalialo, že máme všade mokro, - poťažkal si majiteľ domu. [VNK 2002]
◘ fraz. expr. naliať niekomu do hlavy rozumu/[všelijaké] múdrosti al. naliať niekomu fištrónu poučiť niekoho; naliať si čistého vína povedať (si) pravdu
▷ nedok. ↗ nalievať, k 5 i liať

naliať sa -leje sa -lejú sa -lej sa! -lial sa -lejúc sa -liaty -liatie sa dok. 1. (čím; ø) ▶ naplniť sa tekutinou, obyč. miazgou, krvou a pod., a tým zväčšiť svoj objem: pupene, puky na stromoch sa už naliali miazgou; pľuzgier sa nalial vodou; prsia sa jej naliali; Všimol si, ako sa za dva týždne orechy naliali. [P. Jaroš]; Opálená ruka na okamih znehybnela, žily akoby sa naliali modrou krvou. [B. Šikula]; pren. Skalnaté úbočia sa naliali krvavočervenými plodmi šípok. [M. Zelinka]
2. (do čoho) ▶ voľným prúdom sa niekam dostať, vtiecť, vliať sa: Zrazu sa jej naliala krv do hlavy, nevidela na oči. [V. Mináč]; Naliala sa mi do úst voda a len-len že som sa neutopil. [J. Lenčo]; pren. Do nôh sa mi nalialo železo. [K. Jarunková] oťaželi mi nohy
3. expr. (čím; ø) ▶ napiť sa väčšieho množstva tekutín (často alkoholu): n. sa čajom, vínom, koňakom; riadne sa nalial; Namiesto jedla sa však nalial vodou. [J. Štiavnický]
▷ nedok. k 1, 3 ↗ nalievať sa

naliaty -ta -te príd. 1. ▶ majúci zväčšený objem, naplnený niečím, plný: naliata tvár; naliate prsia; koza s naliatym vemenom; pekné ústa s veľkými naliatymi perami [Š. Čepček]; Na ostrihaných javoroch sa žltli veľké naliate puky. [A. Chudoba]
2. expr. ▶ ktorý je pod vplyvom alkoholu, veľmi opitý, spitý; syn. nacenganý, nadrúľaný: byť riadne n.; žil s otcom, večne naliatym chlapom; Žigo, tento starý chren, je už naliaty, iba šemotí a šemotí, jednostaj túži rečniť. [J. Zdražil]
▷ ↗ k 1 i naliať sa

nalievať sa -va sa -vajú sa (ne)nalievaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (čím; ø) 1. ▶ napĺňať sa tekutinou, obyč. miazgou, krvou a pod., a tým zväčšovať svoj objem: očká, puky, bobule sa už nalievajú; zrno sa nalieva; hrozno vo viniciach sa začalo n.; tvár sa mu nalieva krvou červenie; Záhrada sa zelenie mladou trávičkou, vŕby sa nalievajú miazgou. [L. Ťažký]; Verone sa prsia nalievajú. [R. Jašík]; Chlapi nesú v rukách klasy nalievajúceho sa jačmeňa, ktoré odtrhli medzi domami. [J. Podhradský]
2. expr. ▶ piť, zriedkavejšie jesť niečo tekuté vo veľkom množstve: n. sa minerálkou, vínom; nenalievaj sa toľko!; len sa nalievali a nadžgávali; Chlapi pili, nalievali sa voňavým mokom, tváre im rumeneli, do očí vstupoval lesk. [P. Andruška]; Nalievala sa držkovou polievkou, až jej liezla krkom. [M. Čeretková-Gállová]
▷ dok. ↗ naliať sa

nalievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (do čoho; na čo; komu); čoho (komu)) ▶ spôsobovať, aby tekutina voľným prúdom tiekla do nejakej nádoby al. z jednej nádoby do druhej, liať: n. vodu do hrnca, do suda; n. odmerkou mlieko do fliaš; n. čaj do šálok; uvarený, hotový džem nalievame do pripravených pohárov; Pozerá, ako si matka nalieva na dlaň alpu a trie telo na prsiach a okolo srdca. [J. Beňo]; Kúpeľní hostia si nalievajú liečivú vodu do špeciálnych keramických alebo sklenených hrnčekov. [Sme 2010]; pren. n. niekomu do duše, do srdca optimizmus, odvahu, nádej; n. niekomu nové sily dodávať
2. (čo (komu)) ▶ liatím napĺňať nádobu: pomaly nám nalieva ďalšiu šálku kávy; nalieval si jeden pohárik za druhým; pri degustovaní vína nikdy nenalievame plný pohár; vždy nalieva po čiarku, po okraj, a nikdy nepreleje
3. (komu (čo; koľko)) ▶ obsluhovať (alkoholickým) nápojom, podávať: je zakázané n. alkoholické nápoje maloletým a mladistvým; každý si nalieval (z fľaše) sám; počas veľkonočnej oblievačky mu nalievali v každom dome dali vypiť; mne nenalievaj, neprosím si; Krčmárka od šťastia nalieva každému jeden pohárik pálenky zadarmo. [P. Jaroš]; Občas ide s kamarátkami na drink do krčmy, kde študentom nalievajú, koľko chcú. [HN 2009]; neos. Rád si vypije, zaraz je tam, kde sa nalieva. [L. Ballek]
4. obyč. v spojení nalievať do seba expr. (čo) ▶ požívať nápoj, piť vo veľkom množstve, liať do seba: nalieva do seba pivo, vodu; v horúcich dňoch do seba nalieva litre, veľa tekutín; Sladké nápoje, ktoré do seba nalievame, majú na svedomí súčasnú epidémiu obezity. [Em 2008]
5. publ. al. expr. (čo; koľko do čoho) ▶ dávať, vydávať finančné prostriedky v prospech niekoho, niečoho al. s cieľom pomôcť niečomu, vkladať, investovať: n. kapitál do bánk, do ekonomiky; n. do projektu ďalšie peniaze; Každý rok musí [vláda] do oslabenej Sociálnej poisťovne nalievať asi miliardu eur z rozpočtu. [HN 2011]
◘ fraz. expr. lievikom nalievať niekomu rozum do hlavy a) poúčať niekoho b) radiť hlúpemu, nevedomému
▷ dok. ↗ naliať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieť • naliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa naliali • naduť sa • nafúknuť sa • nafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkala • zapuchnúť • napuchnúť • opuchnúť • spuchnúť • zduriť sa • oduriť sa • zdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nos • expr.: oliať sa • oduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odula • napučať • nabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubrelo • expr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgou • podbehnúť • podliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

2. náhle vzniknúť • naskočiť • naskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavky • zjaviť sa • objaviť sa • urobiť sa • spraviť sa • utvoriť sa • vytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1

naliať voľným prúdom vypustiť tekutinu do nejakej nádoby; liatím naplniť nádobu (op. vyliať): nalial mu vína; nalial mu pohárik • expr.: črpnúť • načrpkať • nacvrkať • nacŕkať (naliať malé množstvo): črpol mu pálenky; starká načrpkala čaj do šálok • nacediť (naliať cez cedidlo al. slabým prúdom): nacedil za pohár hroznovej šťavy • načapovať (naliať cez čap): načapoval pivo zákazníkom • ponalievať (naliať postupne): všetkým ponalieval šampanské

natočiť 1. čapovaním napustiť • načapovať • naliať: natočil, načapoval pivo do pohára • namerať: nameral víno zo suda • nabrať: krčmár nabral pálenky do džbána • hovor. našenkovať

2. p. nakrútiť 1–3

opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)

opuchnúť puchnutím (chorobne) zväčšiť svoj objem (o tele a jeho častiach) • napuchnúť • spuchnúť • zapuchnúť: po uštipnutí mu líce opuchlo, napuchlo, spuchlo; zapuchla mu noha • pripuchnúť (trocha opuchnúť): vstala s pripuchnutou tvárou • nabehnúť • naliať sa • navrieť (zväčšiť objem telesných dutín naplnením tekutinou): žily mu nabehli, navreli krvou; pupence sa mu naliali • expr. oliať sa: tvár sa mu oliala • oduť sa • naduť sa: brucho sa mu odulo • zduriť sa • zdurieť: štítna žľaza mu zdurela, zdurila sa mu • oduriť sa: koža sa mu od popálenia odurila • poopúchať • poopuchať (postupne opuchnúť): prsty jej od roboty poopúchali

rozliať 1. liatím rozšíriť po niečom (obyč. neúmyselne) • vyliať: rozliať, vyliať vodu na koberec • expr.: rozčapkať • rozčľapkať • rozčrpkať (malé množstvo): rozčapkal víno po stole • expr.: rozčrpnúť • rozčapnúť • rozšplechnúť • rozčľapnúť (prudkým pohybom rozliať) • porozlievať • povylievať (postupne, po troškách)

2. liatím rozdeliť • naliať: rozliať, naliať pivo do pohárov • porozlievať • ponalievať (postupne)

3. p. rozpustiť 2

vliať liatím dať do niečoho, dovnútra • naliať: vliala, naliala mlieko do pohára • vkvapkať • nakvapkať (vliať po kvapkách): vkvapkala olej do šalátu • vchrstnúť • expr. všustnúť (prudko vliať)

vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

naliať, -leje, -lejú dok.

1. (čo, čoho kam) voľným prúdom vypustiť tekutinu z jedného (vyššie položeného) miesta (obyč. o liatí z jednej nádoby do inej); liatím naplniť nejakú nádobu, vliať niečo niekam: Kocúrovi som nalial petroleja na chvost. (Stod.) Naliala mu večeru na mištičku. (Tim.); n. vodu, mlieko (vody, mlieka) do pohára; n. niekomu pohár (za pohár) vína; Kážem si naliať deci. (Fig.); pren. n. niekomu odvahy, viery, smelosti, rozumu ap. spôsobiť, aby niekto nadobudol odvahu, vieru, smelosť, rozum ap.

● n. oleja na oheň prispieť k väčšej intenzite niečoho, zapríčiniť búrlivý (búrlivejší) priebeh niečoho; n. niekomu čistého vína priamo, otvorene, nezáludne, úprimne sa zachovať k niekomu, byť úprimný, úprimne niečo povedať;

2. (čo, koho čím) naplniť liatím tekutiny, naplniť tekutinou: Hlavu nalejú akousi masou, azda nejakým mäkkým kovom. (Kuk.) Iba čo si človek brucho naleje. (Taj.) pren. expr. n. niekoho vínom dať veľa piť;

nedok. nalievať, -a, -ajú

|| naliať sa

1. (čím) naplniť sa tekutinou (šťavou): Pupence stromov naliali sa miazgou. (Urb.); pren. Moje údy naliali sa silou. (Fig.) Dolina sa naliala hmlou. (Tat.)

2. expr. (čím, čoho i bezpredm.) napiť sa (o veľkom množstve vypitej tekutiny, obyč. liehoviny): n. sa vínom; Naliali sa vodky. (Ráz.) I ja som sa nalial, ako svedčí. (Kuk.)

3. vtiecť, vniknúť, vliať sa niekam: voda sa mi naliala (i neos. vody sa mi nalialo) do topánok; Slza, ktorá sa naliala do oka, prevalila sa dolu lícom. (Kuk.);

nedok. nalievať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

naliať dok.
1. csl liatím dostať na isté miesto, poliať, vyliať: Nu som im (husiam) naľála paľinoví čäj do krku každej (Žaškov DK); Kapusta plesňie, mosí sa umívať, letňá voda sa posolí a naleje na ňu (V. Maňa VRB); Manka si takú starú bednu našli, tan dali popola, vodi naláli (Ružindol TRN); Na spodek še dala hušeca masc a naľala še paľenka (Rozhanovce KOŠ); Ked je šviňa opaľena začnu ju škrabac, naľeju na ňu vodu (Brezina TRB)
2. csl naplniť tekutinou: Naliali mu tan za takí litroví hrňiedz mlieka (Žarnovica NB); Namesto toho presrietka mrkvi načim naliaťi tanuka miat (Čelovce MK); A poton to už len nalejeme do téglikóv (Chocholná TRČ); Ked bóv nalátí hrnec a mléko sa sallo, zebralo sa a robev sa sir (Brestovany TRN); A ked je mľeko bars ceple, vihladzime, naľejeme do dajakeho šafľa, žebi še zmucelo (Kokšov-Bakša KOŠ); Do ošelňika naľaľi vodu a močiľi doňho oslu (Brezina TRB)
F. a čože vám to už len nala̋li do hlavi f tej škole? (Jasenová DK) - čo vás naučili; už mal f čereve naľato (Fintice PRE) - už veľa vypil; kolko si naláv? (Bučany HLO) - naprešoval muštu
3. csl načapovať, namerať, naplniť vínom, liehom: Naľej mi ešťe jeden! (Hor. Lehota DK); Maľi víno naľiato a f tom víňe maľi ešťe a_jablko (Lišov KRU); Naléjte nám po poháriku vína! (Brusník REV); Šak len vipi, abi som ťi mohov nalát (Ludanice TOP); Po rečnení us sa nalálo, aj misu dali po stoloch (Skala TRČ); Donísol poton teju a rum a že nám každéj naleje (Sereď GAL); Naľej s toho koršova dakus! (M. Zalužice MCH); naľadz vina (Remeniny GIR)
4. or, šar neos. napršať, namoknúť: Ke_dzme pásľi, do haľieni naľálo cez deň, z mokruof sa misel prikrit (Brezovica TRS); Aľe naľalo, neidzima orac (Dl. Lúka BAR)
5. miest. jstrsl i jzsl nabrať šťavy, zdužnieť: Hruozno naľeje, ono do seba viacej vlahi naberie (Sklabiná MK); Ket pred oberačku napršalo, starí ludé hovoriévali, že hrozne nalejú (Brestovany TRN)

naliať sa dok.
1. jstrsl, zsl naplniť sa tekutinou, šťavou al. miazgou: Slňiečka bolo dosť, tag aj hrozno dosť chitro dozrelo, aj sa dobre nalialo (Podlužany LVI); Čerešňe sú už naláté (Bošáca TRČ); Bola teplá zima, puki sa naláli uš februvári (Trakovice HLO); Vitáhól jennu ženskú už nalátú vodi z Váhu (Brestovany TRN); Zrná su nalété, aš sa svícá (Štefanová MOD)
F. naľiaťi aňi koťel (Čičmany ŽIL) - majúci veľké brucho od pitia piva
2. miest. zsl i vsl napuchnúť, navrieť: Šecki ti pluzgiéri sa jéj do rána naláli (Chocholná TRČ); Do rána sa mu noha nalála a uš sa nemohóv obút (Šípkové PIE); Vipatra tlusti, aľe je taki un jaked naľati (Ovčie PRE)
3. expr. opiť sa: Po ceste sa zastavev šenku a tan sa naláv (Šípkové PIE)
F. nalál sa jako vól (Bošáca TRČ) - veľmi sa opil; je furd naliáti jak sut (V. Maňa VRB) - často sa opíja; keď je čerevo naľáte, ňemusí biď naďáte (Dunajov KNM) - kto sa opíja nemusí toľko jesť

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

naláť p. naliať

nalévať, nalevávať p. naliať

naliať [-ia-, -á-, -é-, -í-] dk
1. čo, čoho na čo, pod čo (o tekutine) vliať niečo; priliať niečo: mlieka kozjho na to naliati (RT 17. st); na ktere species wyneho paleneho try halby nalet (RP 18. st); naleg na tu horucu jehlu silni ocet (SN 1772); telo me tak utlučeno a s krwo zabechnuto zostalo, gako bi nekdo pod kožu krwy nalial (RUŽOMBEROK 18. st); wezmi saze boroweg s kozuba a war ge w palenem, potom naleg octa dobreho, aby bylo riedko gako testo (RG 18. st)
2. (o nápoji) predložiť na vypitie, načapovať: lydkup pred prawom nassym naliely (P. ĽUPČA 1584); nalegte holbičku vína (ASL 1676); na to sme lalyly aldomassa y pyly (ŽIAR n. H. 1715)
F. expr musim drsku nalitj (KC 1791) napiť sa
3. čo (čím) (o nádobe) liatím naplniť (niečím): (manželke porúčam, aby) k mestu na oprawu sud okowy deszet nalyala (KRUPINA 1685); sudek okowny do poly s kolomazu nalaty (DUBNICA n. V. 1720); naleg lampu do poly žiwym stribrem (RG 18. st);
x. pren expr swatemu Pawlu hned po obratenj nebeska mudrost nalita byla (DuH 1726) bol ňou hojne obdarovaný; naleg w srdce nasse tweg milosti (RG 18. st) posilni nás
4. (o sviecach) vyrobiť z roztavenej masy liatím do formy: swyecz popenažnich na 20, ktere (Baltazár Bargara) wzal Slezancze, ze bila malych nalyala (ŽILINA 1693-94); nalievať [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. k 1: nalewagtež giž (víno) a neste wrchnjmu zprawcy swadby (CO 17. st); (Ježiš) kazal naliwat w nadoby wody (PoP 1723-24); (Helena, matka Konstantinova) wodu k umiwani na ruki gim (pannám) naliewala (MS 1758); (odvar) naliweg kony do ust (RG 18. st)
2. k 2: (Štefan Pongracz) nayprwey dal gest sobe toczity a naliewaty tolko, kolko se gemu dobre libilo (HORA 1578 DSJ); (Vojtkov syn) tam pritomnim wino naliwal (ILAVA 1640); (Klopany) gim y piwo naliewal (BYTČA 1736); pokrmi slíbugeš, wíná predstawugeš, ged nalíwáš (BN 1790);
x. pren náb Buh swim wiwolenim na tomto swete naliwa horke wyno rozličneho protiwenstwy žiwota (Le 1730) skúša ich na ťažkostiach: (Ježiš) dawa nam sprawce a ucytele werne, naliwa nam wjno zakona (CS 18. st) podáva nám svoju krv
F. gestli toliko každému (na svadbe) až po hrdlo se nenalewá, za njc sobě mnozy wáža (MP 1718) do sýtosti
3. k 3: (žena) nalieva ti mu poháre (PV 1761-81); kdj sud nadoba prazna a s ginj (nádoby) druhy naliwa, spusca do neg (vodu) (Káz 18. st)
4. (o hrozne) dávať šťavu, mok: gegich (synov izraelských) hroznj winategssy bilj, lepssy nalewaly (KT 1753); nalievávať [-lé-] frekv k 1: infundere: léwáwati, doléwáwati, naléwáwati (PD 18. st)

naliať sa dk expr
1. z čoho opiť sa: kďiž sa z jistího nápoga, který oňi mašlokem jmenujú, nalejú, vtedi všecki své smisli traťá (BR 1785)
2. čím veľa vypiť niečoho: múžess sebe ag čistú wodú, kďiž sa ňú rozehrátý nalégeš, na zdrawú welice ublížiťi (BN 1790)

nalievať, nalievávať p. naliať

nalíť, nalívať p. naliať

Zvukové nahrávky niektorých slov

naliať:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

a nalial do pohárikov ≈ et remplit les verres
asi 250 ml nalejte 10 ml ≈ environ 250 ml, verser 10 ml
čašník mu nalial čaj ≈ le serveur lui versa le thé
nalial čaj bez prekvapenia ≈ versa le thé sans surprise

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a Kerholec nalial otcovi ≈ a Kerholec nalil tátovi
balzam kopaivu, naliali mu ≈ balzám kopajvu, nalili mu
Martin Pichanda a nalial ≈ Martin Pichanda a nalil
naleje do tretice na ≈ naleje do třetice na
Naliali sme miliardy do ≈ Nalili jsme miliardy do
sa naleje vínom a ≈ se naleje vínem a
taniermi a Kerholec nalial ≈ talři a Kerholec nalil
vstal a nalial víno ≈ vstal a nalil víno
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a naliala kávu do ≈ and poured coffee into
a nalial dva poháre ≈ and poured two glasses
a nalial dve šálky ≈ and poured two cups
a nalial si šálku ≈ and poured a cup
čajník a nalial dve ≈ teapot and poured two
Maria Thinsová naliala tri ≈ Maria Thins poured three
rýchlo vstal a nalial ≈ quickly rose and poured
whisky a nalial jej ≈ whisky and poured her
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu