naletieť -í -ia dok.
1. pri lete, rýchlom pohybe naraziť: vták n-l na sklo; n. hlavou na múr
2. hovor. expr. dať sa oklamať, nachytať: n. podvodníkovi, n. na sľuby
naletieť -tí -tia (ne)naleť! -tel -tiac -tenie dok.
naletieť -tí -tia (ne)naleť! -tel -tiac -tenie dok. 1. (na čo) ▶ mimovoľne naraziť pri rýchlom lete, pohybe: lyžiar naletel na strom; nočný motýľ naletel na lampu 2. hovor. expr. (komu (na čo)) ▶ dať sa oklamať, stať sa obeťou pripravovaného nečestného konania, nechať sa zvábiť: n. niekomu na pekné rečičky, sľuby; na všetko im naletíte!; Takto to teda Berto narafičil, takto to spískal, a ja somár som mu na to naletel. [J. Pohronský]; Vodíš ma za nos, ale ja ti nenaletím. [P. Kováčik]
nachytať sa 1. hovor. dať sa oklamať • hovor. expr. naletieť: nachytal sa, naletel na pekné reči • nalákať sa: nalákala sa na výhodnú kúpu
2. p. prilipnúť 1
naletieť 1. p. naraziť 1 2. p. vletieť 1 3. p. nachytať sa 1
naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť
2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku
3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny
4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1
vletieť 1. letom sa niekam dostať • vlietnuť: včela vletela, vlietla do úľa • zried. naletieť (obyč. vo väčšom množstve): veľa múch naletelo do izby
2. p. vojsť 1
naletieť, -í, -ia dok.
1. hovor. (na čo, na koho) v rýchlom pohybe naraziť: (Exekútor) naletel priamo na Krausa a strhol ho. (Jil.)
2. expr. (na čo, komu) dať sa oklamať, dať sa niečím zvábiť: (Ľud) nenaletí na bezduché dobrodružstvá. (Heč.) Pár prítomných mu naletelo. (Žáry)
3. zried. vletieť, povletovať, letom, letením sa niekam dostať vo väčšom množstve: Zavrite ústa: naletí vám do nich múch. (Jégé)
naletieť dok. 1. jzsl vletieť, ponaletovať niekam vo väčšom množstve: Aj som pozatahuvala firhanki, aj tag nalecelo núter komárov za svetlom (Malženice HLO); Ked nezavesí človek plachtu na dvere, hned nalecí plná kuchina muchí (Brestovany TRN) 2. naraziť: Silnéjší zafúkalo a šarkan mi nalecel na dróti (Vištuk MOD) 3. expr. dať sa oklamať: Vichvaluval sa, jakí gazdovci su, ale mu nenalecela (Lovčice TRN); Kravi še na jarmok richtovaľi, žebi dahto kupel, naľecel dahto (Kokšov-Bakša KOŠ)
naletieť dk 1. preletieť ponad niečo: supervolo: naleťeti, preletěti (AP 1769) 2. veľa preletieť, nalietať: multum volare: naleteti (PD 18. st)