nalakomiť -mí -mia (ne)nalakom! -mil -miac -mený -menie dok.
nalakomiť sa -mí sa -mia sa (ne)nalakom sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok.
nalakomiť -mí -mia nalakom! -mil -miac -mený -menie dok. zried. (koho na čo) ▶ vyvolať v niekom silnú túžbu vlastniť, získať, dostať niečo, zlákať, nalákať, zvábiť: n. dieťa na sladkosti; n. niekoho na vysoký plat; Treba sa nám tak držať, aby sa u nás pristavovali aspoň tí, čo prichodia z horných dedín. Mali by sme ich na dačo nalakomiť. [A. Habovštiak]
nalakomiť sa -mí sa -mia sa -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok. zried. (na čo) ▶ prejaviť silnú túžbu vlastniť, získať, dostať niečo; dať sa zlákať, zvábiť, ulakomiť sa; podľahnúť niečomu: n. sa na cudzí majetok; poľovníci nalakomení na korisť; nalakomila sa na nové lodičky; Žalúdok, to nenásytné, bezodné vrece, sa v nemocnici nalakomil na všelijaké fajnovosti. [L. Ťažký]
nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domu • privábiť • zvábiť • zlákať • zviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmy • navnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanie • expr.: nabastviť • napačmať • napašmať • rozpašmať • hovor.: namaškrtiť • nalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavu • hovor.: nalapať • nachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľuby • vlákať • vovábiť • zried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytu • kniž. prilúdiť • zried. navábiť
nalakomiť p. nalákať
lakomiť sa, -í, -ia nedok. (na čo, zried. za čím i bezpredm.) túžiť, lipnúť, pachtiť sa za niečím, byť lakomý na dačo: l. sa na korunu, na peniaze, na groš, na grunty, na majetok, na cudzie; Tak sa ženy za tým lakomia! (Kuk.);
pren. (na koho) z vypočítavosti dychtiť, túžiť po dakom, lipnúť za dakým: Ba že sa to lakomíš na mládenca. (Taj.);
dok. ulakomiť sa
|| lakomiť (koho) vnadiť: „Pôjdeš i ty s nami,“ lakomil ma starý otec, aby som mal lepšiu chuť do roboty. (Taj.);
dok. nalakomiť
nalakomiť, -í, -ia dok. hovor. (koho na čo) zlákať, nalákať, zvábiť: (Rózu) nalakomili, že sa jej nič nestane, ak zradí, ako čo bolo. (Taj.) Nalakomili nás na ryby. (Kuk.)
|| nalakomiť sa (na čo) dať sa zvábiť, zlákať: myši sa nalakomili na slaninku
nalakomiť dok. miest. strsl i zsl nalákať, zvábiť: Janovi tajšou̯ na šichtu, ľebo ho nalakomeu̯ na terkeľicu (Pukanec LVI); Nalakomev ích s tím vínom, a chodzili sa k nemu radzit (Bučany HLO)
nalakomiť sa dok. dať sa zvábiť, zlákať: dať sa nalakomiď na voľačo (Prievidza)