naklonený príd.
1. trocha sklonený, nachýlený, ohnutý: n. plot; fyz. n-á rovina
2. kt. má priaznivý postoj, žičlivý, prajný: je mu (priateľsky) n.;
naklonene prísl.
naklonený -ná -né príd.
naklonený -ná -né príd. 1. ▶ trochu vychýlený z pôvodnej polohy, zo zvyčajného vodorovného al. zvislého smeru; syn. nachýlený, nahnutý; op. rovný, priamy: n. plot, stožiar; naklonená pracovná doska; mesto s naklonenou vežou; Aj starý otec nosil naklonenú hlavu. [M. Krno] □ naklonená rovina a) fyz. rovina odchýlená o ostrý uhol od vodorovného smeru b) tech. jednoduché zariadenie s pevnou plochou odklonenou od vodorovnej roviny o určitý uhol, slúžiace najmä na uľahčenie práce pri manipulácii s ťažkými predmetmi 2. 2. st. -nejší obyč. v prísudku (i komu, čomu; k čomu; s neurčitkom) ▶ prejavujúci priazeň, náklonnosť, pozitívny, súhlasný postoj k niekomu, k niečomu, ochotu, pripravenosť konať v prospech niekoho, niečoho; syn. ústretový, prajný: byť jednoznačne, výrazne n. novým aktivitám, myšlienkam, nápadom; nie je priaznivo naklonená zmenám, k zmenám; zdajú sa byť veľmi naklonení k spolupráci; rodičia neboli naklonení dcérinej novej známosti; Vždy jej bol naklonený pomôcť, bez ohľadu na okolnosti. [J. Krchňák]; Hádam len to nie je znamenie, že bohovia sú mu naklonenejší ako mne? [J. Lenčo]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúci • osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľa • kalamitný • havarijný • kolízny • krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomery • nepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenia • nebezpečný • hrozivý • hovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledé • ťažký • vážny • zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časoch • hovor. expr.: naklonený • nahnutý: je to nahnuté
nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavať • nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovi • držať • sympatizovať • mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovi • žičiť • priať • byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialo • byť na strane • držať stranu • kniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravde • podporovať • napomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkym • hovor. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčom • byť fanúšikom • hovor. fanúšikovať • subšt. fandiť: je fanúšikom Slovana
náchylný 1. ktorý má v sebe všetky predpoklady, sklony, dispozície na niečo (obyč. neželateľné) • náklonný: byť náchylný, náklonný na choroby; je náklonný konať zlo
2. ktorý má sklon, tendenciu, ochotu na niečo • náklonný • ochotný: bol náchylný, náklonný prijať naše vysvetlenie; nie je náklonný, ochotný prispôsobiť sa • pripravený • hotový (ktorý má vôľu uskutočniť niečo v blízkej budúcnosti): som pripravená, hotová uveriť vám, ak uvediete dôkazy • naklonený (ktorý má ochotu obyč. na niečo dobré): byť náchylný, naklonený súhlasiť
naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlený • nahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťa • šikmý • zošikmený • nerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovina • vyklonený • vychýlený • hovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutá • navážený • navalený • prechýlený • pochýlený • zried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden bok • sklonený • schýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej roboty • prihrbený • nahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbený • zohnutý • ohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia) • nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromu • ležatý: ležaté písmo
2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2
nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terén • hrboľatý • expr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cesta • jamkovitý • jamkavý • jamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfalt • drsný • drapľavý • škrabľavý • expr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papier • zrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úprava • neuhladený • kostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá brada • vlnitý • zvlnený • zvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorie • expr. zubatý: zubatý okraj
2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cesta • zakrivený • skrivený: zakrivený, skrivený plech • šikmý • naklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechou • svahovitý: svahovitý terén
p. aj kľukatý
3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnaný • nevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo
ohnutý zakrivený do oblúka • zohnutý • naklonený: konár ohnutý, zohnutý, naklonený k zemi • krivý • nerovný • zahnutý • zohýbaný (op. rovný) • hákovitý (ohnutý v tvare háka): ohnutý, krivý, nerovný nos; zahnutý, hákovitý zobák • lomený (zakrivený v ostrom uhle): ohnuté, lomené schodisko • orlí (o nose; ohnutý a špicatý) • zhrbený • pren. al. tel. mačací (ohnutý v chrbte): chodiť ohnutý, zhrbený vo dva konce; urobiť mačací chrbát (ako cvik)
šikmý ktorý je odchýlený od základného vodorovného al. zvislého smeru • kosý: cez oblok presvitali šikmé, kosé lúče slnka • naklonený: šikmá, naklonená rovina; strop je šikmý, naklonený • šikmastý (trocha šikmý): šikmasté oči (Tatarka) • svahovitý • svažný • svažitý: svažná ulica, svažité záhrady • ležatý (so šikmým sklonom; obyč. o písme) • zrazený
p. aj priečny 2
zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte • prihrbený • prikrčený • nahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starec • hrbatý: chodí hrbatý • sklonený • naklonený • nahnutý • nachýlený • prihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami
1. vychýlený z normálnej polohy, sklonený, ohnutý, nachýlený: Ruky má zložené a hlavu naklonenú. (Tim.); n-á chalupa; fyz. n-á rovina; šport. n-á dráha
● hovor. má to naklonené je v kritickej, povážlivej situácii;
2. (komu i ku komu) priaznivý, žičlivý, zaujímajúci priaznivý postoj: byť (k) niekomu (priateľsky) n.; O jedinej Želke vedel, že mu je naklonená. (Tim.);
naklonene prísl. zried.: držať hlavu n. (Tim.);
naklonenosť, -ti ž.
naklonený príd 1. mierne sklonený, nachýlený: convexus: nakloňeny, skloňeny; curvatus: ohnuty, nakryweny, nakloňeny (KS 1763); z hlawu nakloňenu usynat budess (BlR 18. st); x. pren ponewacž njnegssj wečernj čas k nocy naklonenj gestit, k tomu tato wecz welike rozwažytostj potrebuge, s tich pryčyn na ginj termin differuge se (L. MIKULÁŠ 1688) prechádza do noci; wsseho zleho počatek a pričina gsau ussy naklonene k posluchany wsseho zlého (SK 1697) vnímavé; pamatugice na nestalost meho zdrawy a stary a k hrobu nakloneny mug wek ((ŽILINA) 1698) pokročilý 2. (k) čomu majúci priaznivý postoj k niečomu, k niekomu, žičlivý: my gsucz nakloneny prozbe geho wiznawame (ŽK 1492); pro wasse pratelstwy a susedstwy k nam naklonene (HLOHOVEC 1559); k nám wzdiczki W. O. naklonené byli (KRUPINA 1611); x. pren nebe gest dobre naklonene, gen nasledug teho sameho pryhodnost (NK 1717); (sv. Vojtech) byl almužnam nakloneni (WS 18. st) 3. na čo, k čomu majúci sklon, náchylnosť, náklonnosť k niečomu: wssiczknj smislowe a missleny lidskeho srdcze k zlemu nakloniena su (BAg 1585); Africani bili welmi nakloneni k piti (TC 1631); ga učenj me ne na skale, ale na pisku založene a k padu naklonene chtel sem z knižečku podepriti (DuH 1726); každy na zlé od prirozenj naklonený gest (PW 1752); prwe nežli se wisypu kniahne, tem, kterj k njm naklonenj gsu, čerweneho bezoarskeho prachu (dať) (HT 1760); acclivis falsus animus: k gakekoli hamissnosti naklonena mysl (LD 18. st)