nakladací príd. určený na nakladanie: n. priestor, n-ia čata; n-ie uhorky na konzervovanie
nakladací -cia -cie príd.
nakladací -cia -cie príd. 1. ▶ slúžiaci na nakladanie tovaru, materiálu a pod.; súvisiaci s nakládkou, nakladaním: n. žeriav, dopravník; nakladacia technika ťažké mechanizmy; nakladacia rampa; nakladacia lopata rýpadla; nakladacie práce; zrekonštruovať nakladacie a vykladacie priestory; Do kufra, ktorý má skutočne veľké piate dvere, sa batožina nakladá jednoducho cez nízky nakladací otvor. [HN 2010] □ dopr. nakladací mostík pomôcka na dočasné plynulé spojenie podlahy cestného vozidla s rampou; nakladacia hrana spodná časť dverového otvoru kufra vozidla; nakladacia plošina zariadenie s hydraulickým zdvihákom na nakladanie ťažkých predmetov, premiestňovanie tovaru 2. šport. ▶ (o činkách) uspôsobený na nakladanie, dopĺňanie závažiami s cieľom zvýšiť hmotnosť: liatinové nakladacie kotúče; jednoručná nakladacia činka; základná nakladacia činková zostava pozostáva z tyče s ôsmimi závažiami
nakladací, -ia, -ie príd.
1. určený na makladanie, týkajúci sa nakladania (nejakého nákladu): n-ia stanica, n. stroj, n. otvor pece; dopr. n. list;
2. kuch. určený, vhodný na konzervovanie, nakladanie: n-ie uhorky