najviac, najviacej
I. čísl. zákl. neurč. i prísl. (3. st. k veľa, mnoho) vyj. najväčší počet, resp. najväčšiu mieru, op. najmenej: detí je tu n.; n. pracovať
II. čast. vyj. hodnotiaci postoj (krajnú mieru ap.) k výrazu, nie viac ako, nanajvýš: ty môžeš n. ak prosiť; n. ak v najlepšom prípade
najviac, najviacej čísl. základná neurčitá
najviac, najviacej čast.
najviac, najviacej prísl. 3. st. k → veľa al. mnoho
mnoho1 neskl. 2. st. viac, viacej pl. N mužský živ. i mnohí -hých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé1 -hých v nepriamych pádoch okrem akuzatívu častejšie sklonné tvary čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké číselne nevymedzené množstvo niečoho; vyjadruje väčší súhrn (rozličných) jednotlivín; syn. hodne, veľa; viacero; op. málo1: mnoho ľudí, mnohí ľudia; mnoho osobností, mnohé osobnosti; mnoho vody, múky; stálo ma to mnoho námahy; dozvedieť sa m. nového; riešiť mnoho problémov veľa; riešiť mnohé problémy viacero; napriek mnohým starostiam nestráca optimizmus; mať m. spoločného; k mnohým informáciám som sa dostal veľmi ťažko; autor mnohých prác; mnoho diel, mnohé diela sa nepodarí úspešne zavŕšiť; o mnohých veciach som začal uvažovať príliš neskoro; v mnohých prípadoch sa príčina ochorenia nedá zistiť; rieka sa rozvodnila na mnohých miestach; dom postavili pred mnohými rokmi; hrad je opradený mnohými legendami □ mnoho šťastia, mnoho úspechov želanie obyč. pri lúčení al. v gratuláciách ◘ fraz. mať mnoho rečí veľa a zbytočne rozprávať; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január); mnoho jedál, mnoho nemocí prejedanie škodí zdraviu ▷ ↗ i 2. st. viac1, viacej1, 3. st. najviac1, najviacej1
mnoho2 2. st. viac, viacej prísl. ▶ vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah a pod. deja; syn. hodne, veľa; op. málo: m. čítať, jesť, rozprávať, spať; m. skúsiť v živote; m. sa učiť; vždy m. rečnil; m. nechýbalo a bola by s nami išla; remíza ich stála m.; čoraz viac investujú do vývoja; film viac a viac láka do kín divákov; bolo ich počuť viacej ako obyčajne ◘ fraz. mnoho-premnoho veľmi veľa; mnoho si o sebe myslí je veľmi pyšný, namyslený; nemá toho mnoho je dosť chudobný; nemá toho mnoho v hlave nie je dosť múdry; ten znesie mnoho a) dokáže piť veľa (alkoholu) a dlho b) znesie veľa urážok a pod., nie je urážlivý, precitlivený; to je na mňa mnoho a) to je pre mňa veľmi náročné b) ťažko to zvládam c) veľmi zle to vplýva na moje city; to je aj pre koňa mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; to za mnoho nestojí nemá to nijakú cenu, hodnotu ◘ parem. kto sa sám honosí, mnoho v hlave nenosí o namyslených, hlúpych ľuďoch; neboj sa toho, kto hrozí mnoho nie je nebezpečný ten, kto sa veľa vyhráža ▷ ↗ i 2. st. viac2, viacej2, 3. st. najviac2, najviacej2
najviac1, najviacej1 čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje najväčšie množstvo, najvyšší počet; op. najmenej1: má n. detí; n. ľudí zahynie pri dopravných nehodách; získal n. hlasov zo všetkých kandidátov; naši dali n. gólov v presilovkách; v tomto roku navštívilo Slovensko n. turistov, návštevníkov z okolitých krajín
najviac3, najviacej3 čast. ▶ vyjadruje hodnotenie výrazu stanovením krajnej hranice, najvyššieho možného počtu s pripustením menšieho počtu, nie viac ako; syn. maximálne2, nanajvýš2: schudla n. ak tri kilogramy; zakrúžkujte n. dve odpovede; Ona by to urobila za deň, najviac za dva dni. [V. Šikula]; Má najviac dvadsať rokov, hádam len osemnásť alebo aj menej. [M. Hvorecký]; Stena, ktorá oddeľuje izby od seba, je hrubá najviacej desať centimetrov. [P. Jaroš] ◘ fraz. najviac ak v najlepšom prípade, iba ak
najviac2, najviacej2 prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ veľa al. mnoho: n. sa teší zo svojich detí; kto je n. hladný?; n. zo všetkých pije on; n. sa hovorí o kríze; n. si cení úprimnosť; zakloniť hlavu čo n. dozadu; Aj som sa od neho najviac naučil. [V. Šikula]; Teraz, keď ťa najviacej potrebujú, keď dom ostal bez gazdu, chceš robiť také somariny? [M. Zelinka]; Najviacej a najľahšie písala som medzi svojím dvadsiatym a tridsiatym siedmym rokom. [I. Kadlečík] 2. lingv. ▶ vyjadruje 3. stupeň pri analytickom stupňovaní: n. premyslený plán; n. škodlivé nápoje
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nadovšetko 1. v najvyššej miere; nad všetko ostatné • veľmi: nadovšetko, veľmi sa bojí svojho otca • najväčšmi • najviac • najviacej: najväčšmi, najviac, najviacej má rada svoje vnúča
2. p. najmä
najviac 1. vyjadruje najväčší počet, najväčšie množstvo, resp. najväčšiu mieru (op. najmenej) • najviacej: najviac, najviacej záujemcov bolo z vidieka • maximálne (op. minimálne) • hovor. maximum (vyjadruje najväčšiu možnú mieru, najväčší možný počet; op. minimum): dostane maximálne, maximum päťtisíc korún • najväčšmi (vyjadruje najväčšiu mieru): najviac, najväčšmi sa jej páčia ruže • najčastejšie (veľmi často): najviac, najčastejšie chodieva do kina
2. p. nadovšetko 1 3. p. nanajvýš 2 4. p. zväčša 1
nanajvýš 1. viac, ako je zvyčajná miera • nadmieru • zried. nadmier: nanajvýš, nadmieru vydarené predstavenie • veľmi • mimoriadne: má veľmi, mimoriadne presné informácie • neobyčajne • nezvyčajne • nevšedne • nesmierne • kniž.: nezvykle • neobvykle: bol to neobyčajne, nezvyčajne zaujímavý film; má nevšedne, nesmierne vyvinutý zmysel pre krásu • maximálne (v najvyššej možnej miere; op. minimálne): maximálne účinný prostriedok
2. vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru, obmedzenie a pod.) k výrazu, nie viac ako • najviac • najviacej: rozprával sa s ňou nanajvýš, najviac(ej) päť minút • najviac ak • najviacej ak • najtiaž: zoženie najviac(ej), najtiaž dve-tri tisícky • maximálne: ty môžeš nanajvýš, maximálne prosiť, nie žiadať • zastar. najvýš
3. p. prinajhoršom
prinajhoršom vyjadruje zápornú krajnú hranicu, mieru, situáciu • nanajvýš: prinajhoršom, nanajvýš bude musieť skúšku opakovať • v krajnom prípade • najviac • najviacej • maximálne: v krajnom prípade, najviac, najviacej môže dostať dva roky podmienečne; maximálne sa mu budeme musieť ospravedlniť
prinajlepšom 1. vyjadruje (kladnú) prípustnú al. možnú hranicu, mieru • v najlepšom prípade: v nemocnici zostane prinajlepšom, v najlepšom prípade týždeň • prinajmenšom • prinajmenej • najmenej • minimálne: prinajmenšom, prinajmenej týždeň bude trvať oprava cesty; zavrú ho najmenej, minimálne na rok
2. vyjadruje najvyššiu možnú hranicu, mieru • nanajvýš • najviac • najviacej • maximálne: bolo ich tam prinajlepšom, nanajvýš, najviac dvadsať; do hľadiska vojde najviacej, maximálne päťsto divákov
zväčša 1. vo väčšine prípadov, z väčšej časti • väčšinou • poväčšine: zväčša, väčšinou sa mu darilo; za prácou poväčšine odchádzali do blízkeho mesta • prevažne • najčastejšie: žijú tam prevažne, zväčša starí ľudia; zeleninu najčastejšie kupuje na trhu • najviac • ponajviac: voľný čas najviac, ponajviac trávi čítaním
p. aj najmä
2. p. zhruba 1
najviac i najviacej prísl.
1. (3. st. prísl. mnoho, veľa) najväčšie množstvo: Čo nerobili ani dobre ani zle, tých je najviac. (Kuk.)
2. najväčšmi, v najväčšej miere; najčastejšie: Snívali zasa len o jedle, najviac o chlebe. (Ondr.) Riad si umýva najviac sám gazda. (Kuk.) Stepku si obľúbila najviacej. (Tat.)
● najviac ak v najlepšom prípade, iba ak: Ani dvere neotvoria, najviac ak pozrú oblôčikom. (Jas.)
najviac i najviacej (najviec, najvécé, najveci) I. prísl. (3. st. k mnoho, veľa) vyjadruje najväčšiu mieru, najväčšmi, najčastejšie: Najviec o to ide, či budem ftedi zdraví (Likavka RUŽ); Opľecko sa višíva mergáľom, najviacej bľedím (Stožok ZVO); Mi zmo jedli najvécé jabuška gu chlebu (Mikolčany REV); F peci sa pékli koláče orechové, makové, sirové najvéc (Ivanka p. Dun. BRA); Najviec sem sa báu̯a, že ho nenajdeme (Záh. Ves MAL); F posce ľudze najvecej śedza doma (Spiš. Štvrtok LVO); Najvecej zme tu prahaľi kravi (Kokšov-Bakša KOŠ); Najveci mi chodzil za Mariju (Vranov) II. čísl. neurč. vyjadruje najväčší počet, najväčšie množstvo: Už najva̋c choruop fše bívalo s poprestidaňa̋ od nuoh (Žaškov DK); Najviacej mi donášalo toto meďíkovectvo, to bola dobre plaťená robota (Žarnovica NB); Každej gazda sa usilovau̯, žebe si čo najviac toho krmu po_strechu nazhŕňau̯ (V. Lom MK); Najvác sa tam narobel Karol, a najmenej s toho má (Trstie ILA) III. čast. vyjadruje hodnotiaci postoj, nanajvýš: Ti (nevesta) móžež u náz najvádz hubu držat! (Malženice HLO); Akurá_teba tu bolo najvác treba! (Vištuk MOD)