najsvätejší -šia -šie príd. 3. st. k ▶ ↗ svätý: Tí vrahovia pretrhli najsvätejší obrad. [J. Červenák, 1974]; kňaz, ktorý mu podľa priania vysvätil jamu v najsvätejšej zemi [L. Ťažký] □ cirk. Najsvätejšia sviatosť [oltárna] (v katolíckej cirkvi) nadprirodzený pokrm v spôsobe chleba a vína (Kristovo telo a krv), ktorý veriaci prijímajú ako obetnú pamiatku Ježiša Krista na jeho pokyn z Poslednej večere syn. eucharistia, Oltárna sviatosť; náb. Najsvätejšia Trojica (vo vyznaní väčšiny kresťanských cirkví) ústredná teologická dogma o podstate Boha, ktorý je a zjavil sa v troch osobách ako Otec, Syn a Duch Svätý, trojjediný Boh