najať, najať si -jme -jmú dok.
1. vziať do nájmu, prenajať si: n. si záhradu, n. taxík
2. na istý čas zjednať za plácu (na prácu ap.): n. murárov na stavbu; n-tý vrah
● expr. robiť (niečo) ako n-tý (príliš) horlivo, veľa;
nedok. najímať, najímať si -a
// najať sa v min. prijať prácu na istý čas za plácu: n. sa za paholka;
nedok. najímať sa
najať -jme -jmú -jmi! -jal -jmúc -jatý -jatie dok.
najať sa -jme sa -jmú sa -jmi sa! -jal sa -jmúc sa -jatý -jatie sa dok.
najať si -jme si -jmú si -jmi si! -jal si -jmúc si -jatý -jatie si dok.
najať, najať si -jme (si) -jmú (si) -jmi (si)! -jal (si) -jmúc (si) -jatý -jatie (si) dok. 1. (koho, čo (na čo, do čoho)) ▶ prijať na istý čas, s istým cieľom do zamestnania al. na vykonanie práce za vopred dohodnutú odmenu: n. (si) ľudí na prácu; n. si súkromnú firmu na vykonanie kontroly; najala si najlepšieho právnika; najali si bezpečnostnú službu; najal (si) robotníkov na stavbu domu; dal sa najať do služby; Nechodil do hory stínať stromy, lebo ho najali na inú robotu. [A. Habovštiak] 2. iba najať si (čo (od koho, u koho)) ▶ vziať na istý čas do užívania, prenajať si: n. si taxík; najmem si od plavebnej správy motorový čln; od starého známeho si najal kone; najal si loď, lietadlo; Najmú si byt vo štvrti so starými ošarpanými domami. [A. Pauliny]; Najali si priestory u bývalého zamestnávateľa, ktorému klesala výroba a uvoľňovali sa mu celé haly. [J. Čomaj] ▷ nedok. ↗ najímať, najímať si
najať sa -jme sa -jmú sa -jmi sa! -jal sa -jmúc sa -jatý -jatie sa dok. (za koho; ako čo; na čo; do čoho) ▶ prijať na istý čas nejakú prácu al. vstúpiť do služby za vopred dohodnutú odmenu, zjednať sa: n. sa za opatrovateľku k deťom; n. sa do služby; n. sa na stavbu ako pracovná sila do kuchyne; najal sa na jednu bohatú farmu; Nenajala sa k nám za pomocnicu. [K. Lászlová]; V období, keď dozrievala tráva a keď sa klasy nalievali zrnom, najal sa za furmana. [P. Jaroš] ▷ nedok. ↗ najímať sa
najatý -tá -té príd. 1. ▶ ktorý prijal na istý čas nejakú prácu za vopred dohodnutú odmenu: n. robotník; n. manažér, právnik firmy; najatá ochranka speváka; kampaň pripravovali najaté agentúry; v noci je budova strážená najatým strážcom; Najatí chlapi, medzi nimi skoro polovica detí, už boli z čakania zunovaní. [Š. Žáry] 2. ▶ ktorý sa za peniaze dal získať na vykonanie zločinu: n. vrah; n. ostreľovač, atentátnik; podnikateľa uniesli dvaja najatí kriminálnici; Najaté komando tam vtedy zabíjalo športovcov len preto, že boli z krajiny, s ktorou vtedy mali nepriateľský vzťah. [HN 2008] 3. ▶ požičaný na krátkodobé používanie za istý poplatok, prenajatý: n. pozemok; najaté vozidlo; najaté zariadenia; Odtiaľ najatým člnom odplával na ostrov. [L. Ťažký]; V ten deň sa Peter vrátil domov prvý raz najatým vozom. [A. Habovštiak] ◘ fraz. expr. robiť ako najatý usilovne, horlivo pracovať, činiť sa; [kričať, revať, smiať sa, klamať] ako najatý správať sa neprimerane, nevhodne, prekračovať únosnú mieru ▷ ↗ i najať, najať si, najať sa
najímať, najímať si -ma (si) -majú (si) -maj (si)! -mal (si) -majúc (si) -majúci (si) -maný -manie (si) nedok. 1. (koho, čo (na čo; do čoho)) ▶ prijímať na istý čas, s istým cieľom do zamestnania al. na vykonanie práce za vopred dohodnutú odmenu: n. robotníkov, brigádnikov na sezónne práce, do roboty; firmy najímajú najlepšie talenty na trhu; n. si pomocníčku do domácnosti; n. si dobrého právnika; n. si na vysokohorské túry horských vodcov; mnohí ľudia si na stavbu domov najímajú stavebnú firmu; V období tureckých vojen vojakov najímali do služby v Uhorsku na určitý čas. [J. Skladaná]; Politické strany najímajú reklamné agentúry, alebo vytvárajú svoje vlastné. [Slo 2008] 2. obyč. najímať si (čo (od koho, od čoho)) ▶ brať na istý čas do užívania, prenajímať si: n. si byt, dom; n. si priestory na podnikanie; roľnícke družstvá si najímali od štátu vyše 80 percent poľnohospodárskej pôdy; Ľudia si najímali bričky. [Š. Žáry]; Nemusíte si najímať limuzínu, aby ste urobili správny dojem. [InZ 2000] ▷ dok. ↗ najať, najať si
najímať sa -ma sa -majú sa -maj sa! -mal sa -majúc sa -majúci sa -manie sa nedok. (za koho; ako kto; na čo; do čoho) ▶ prijímať na istý čas nejakú prácu al. vstupovať do služby za vopred dohodnutú odmenu, zjednávať sa: n. sa do služby; n. sa ako šofér; mnohí sa najímali za žoldnierov; cez leto sa najímal ako pltník; Ešte však všeličo porobil, najímal sa na príležitostné, najmä sezónne práce - najradšej chodil robiť na štátne majetky. [L. Ballek]; Variagovia neboli Rusi, ale dávali sa Rusmi najímať do vojenskej služby. [HR 2002] ▷ dok. ↗ najať sa
najať 1. dohovoriť sa za dohodnutú odmenu o vykonaní nejakej práce • najať si • zjednať: najal, zjednal murárov na stavbu; najal si pomocníka • vziať: vziať do práce, do služby
2. najať si p. prenajať si
prenajať dať na istý čas za dohodnutú odmenu do používania niekomu • dať do prenájmu • dať do nájmu: prenajať, dať do prenájmu byt na pol roka; garáž sme prenajali, dali do prenájmu • najať (do služby): najal ho za strážcu objektu
prenajať si prijať na istý čas za dohodnutú odmenu do používania • vziať do prenájmu • vziať do nájmu: prenajali si, vzali si do (pre)nájmu kus poľa, záhradu • najať si (do služby): (pre)najať si pomocníčku, opatrovateľku • vziať do árendy • vyárendovať si: vyárendoval si tri miestnosti
najať, -jme, -jmú, -jatý, rozk. -jmi dok. (koho, čo) prijať na istý čas za dohodnutú odmenu do služby (o človeku) al. do používania (o veci al. o zvierati): n. si murára, byt; Ľudí najmeme a dáme sa do roboty. (Hor.) Musí jej najať kuchárku. (Ondr.)
● hovor. robí (niečo) akoby ho najal, ako najatý príliš usilovne, veľa;
nedok. najímať, -a, -ajú
|| najať sa (za koho, bezpredm.) prijať nejakú prácu na určitý čas a za dohodnutú odmenu, dať sa do služby: Najal sa (Mišo) za paholka. (Taj.) Najala sa i stará Pôstková. (Taj.);
najať dok. 1. strsl, zsl zjednať na istý čas za plácu, odmenu: Najau̯ si aj druhiho chlapca (Lešť MK); Najäli zmo dvoh muráró, kim aspom tia steni hor vita̋hnú (Brusník REV); Mi zme mláťivali s cepámi, najali aj peť chlapou a oťídz boli šésti (Súlovce TOP); Sen-tan si volakoho najala, abi jej prišó vinohrat pomódz vázat (Lapáš NIT); Bapka si najali chlapcóf, čo ích prescehuvali (Ružindol TRN); Ket potreboval tovarichára, mosel si ho najat (Dúbravka BRA) F. smeje sa, akobi ho najau̯ (Mošovce MAR) - veľmi sa smeje; jedél, aňi čo bi ho ból najal (Bošáca TRČ) - s chuťou a veľa jedol; trápel som sa jag najatí (Trenč. Závada TRČ) - veľmi, až nerozumne som sa usiloval; robí ag najatí (Nandraž REV) - usilovne pracuje; Jano pil ani najatí (Bzince p. Jav. NMV) - pahltne pil; chrápe ani najatí (Rim. Píla RS) - veľmi chrápe 2. vziať do prenájmu: Kseu̯ že tú zem pot Kíčerou najáť (Dol. Lehota DK); najať si bit (Martin)
najať sa dok. zjednať sa do služby, do práce za mzdu: Nechal son sa za paholka najat, pokel son svéj lichvi nemal (Trenč. Závada TRČ)
najať dk 1. koho, čo zjednať niekoho, niečo na nej. činnosť za odmenu: a pakliz by onen obdrzal, czoz geho orati nagial, on ma gemv geho sskody zaplatiti (ŽK 1473); Ozancka Kulhawa len tolko wie, ze by knyachna Jarubowa posylala tym syrotkam jesty, yako povedujy, zeby dojku nayaly (TOMČANY 1572 E); nagal som posla, ktery ssel pre polkoraba (MOŠOVCE 1647); nagali sme kona pre pana notariusa; nagaly zme dwuh koscou (KRUPINA 1695; 1706); knezi židowsky gedného z učedlnjkuw geho (Kristových) za zradce nagali (VP 1764); kdo tya nawaczal alebo nagal, aby sy Chtalniczu zapalil (CHTELNICA 1765) 2. čo vziať do prenájmu, prenajať si niečo; vziať do opatery: Michal Stolar nayal dom Barwirczin na Huorcze od Waczlawa Knihare (TRENČÍN 1580); pakly by ktery s pastyerow proty wuly panskeg cuzy statok nagal a do chotara prygal (LIPTOV 1716); clo magice nagate od Rymanow (CS 18. st) 3. čo komu dať do prenájmu, prenajať niekomu niečo: hole neb luky panske ma uradnik podanim za penize nagat (K. N. MESTO 1690 E); najímať [-j(í)m-] ndk k 1: (vdova po Andrejovi Kyselovi) nema zacž posluw nagimatt a za nymy (dlžníkmi) posylatt (STREČNO 1597 E); tkalcuw najmati a jim platiti musime (PAPRADNO 1673 LP); z Illawy musely kone nagimat (ŽILINA 1702); exercitum complere: wogsko werbowati, nagjmati (WU 1750); k 2: po cudzych chotaroch role za penize dla chleba nagimaty musyme (s. l. 1682); pre statok nass passu naimat mussime (SOKOLČE 1763); Male Borove každoročne od svych gruntovych panu pašienok za penize nagimati musi (V. BOROVÉ 1775 LP); k 3: wye-lj o tom swedek, že by pan Balassy Laczlaw neb pany wdowa geho passu pod kasstilom za maslo, twarohy neb mleko nagmaly (ORLOVÉ 1690); eloco: nagjmám ňekomu, do zálohu dáwám (KS 1763); najímavať [-j(í)m-] frekv k 2: Belanya a Lučanya od slawneho panstwa nagimawaly (hole) (LIPTOV 1772); hole njkdj nik od Ružomberčanou nenagmawal (L. HRÁDOK 1777); najať sa dk zjednať sa na nej. prácu: poddany do ručneg roboty se nagaty chce (BELÁ 1773); najímať sa ndk 1. zjednávať sa: o tom som swedomy, že sme se nagimali do hory (u pana Baraczkaya) (P. LEHOTA 1625); vendo operam: nagjmam se (KS 1763); nagima se nekdo k robote (SJ 18. st) 2. do čoho od koho dostávať súhlas, povolenie od niekoho používať niečo, prenajímať si niečo od niekoho: gestly pak z gynsych stranich wsy do tiech hor chtedy budu chodity, theda ad sie nagimagy wod panow Swetogenskych a z gich woly aby slobodu mely chodyty (L. JÁN 1480 SČL); o tom som swedomy, že sme se nagimali do hory; Dowalowcy do tegže uboče nikdy se nenaymali od Wrbjčanou, ale od Hibanou (LIPTOV 1693); najímavať sa frekv: (obyvatelia Likavky) pessou robotou, gakožto w horach panskich drewo rubat, lupit a wiwažat za pengaze sa nagimawagu (LIKAVKA 1770)
najímať (sa), najímavať (sa) p. najať