naivný príd.
1. prostoduchý (ako dieťa), detinský, málo dôvtipný: n. človek; n-á otázka
2. n-é umenie, maliarstvo od neškolených umelcov, insitné;
naivne prísl.: n. sa vypytovať;
naivnosť -i ž.
1. iba jedn. k naivný
2. niečo naivné: rozprávať n-i
naivnosť -ti -tí ž.
naivnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto je naivný, ľahko niečomu, niekomu dôveruje, obyč. z nedostatku skúsenosti al. z neopatrnosti; syn. naivita: n. dieťaťa; neskúsenosť a n.; doplatiť na svoju hlúposť a n.; podvodníci zneužili prílišnú dôverčivosť a n. babičiek 2. obyč. pl. naivnosti ▶ činy, skutky vychádzajúce z priveľmi zjednodušujúceho, prostoduchého vnímania skutočnosti: chlapčenské naivnosti; banality a naivnosti; Samozrejme, keby som si to v poslednej chvíli rozmyslel a pokúsil sa mlieť tie svoje naivnosti, kolotoč vyšetrovania bude pokračovať. [R. Dobiáš] naivné reči
naivnosť -ti ž.
1. vlastnosť niekoho, niečoho naivného
2. naivný prejav, správanie a pod.: predvádzať n-i
naivita, naivnosť p. prostota
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
naivný príd. prirodzene, detský jednoduchý v myslení a konaní, prostoduchý: n. človek, n-é myslenie, n-á otázka, odpoveď; filoz. n. realizmus;
naivne prísl.: hovoriť, spytovať sa n.;
naivnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niekoho (niečoho) naivného: n. dieťaťa;
2. niečo naivné: povedať n.