naivita -y ž. naivnosť
naivita -ty -vít ž.
naivita -ty -vít ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto je naivný, ľahko niekomu dôveruje, niečomu uverí, dôverčivosť: dojemná, čistá, detská n.; mladícka n.; predstierať naivitu; zneužiť niečiu naivitu; doplatili na svoju naivitu; vo svojej naivite som dúfal, že sa všetko zmení; Žasol nad mojou naivitou. [J. Tallo] 2. expr. ▶ prejav zjednodušeného, naivného usudzovania, zmýšľania; naivný čin, skutok, hlúposť: články plné naivít; neuverím takým naivitám; prestaň už s tými naivitami; Vedel, že nesúhlasí s tým starým výrokom, a takéto jej naivity ho vždy rozčuľovali. [M. Bátorová]; A nikdy určitejšie neoponoval podozreniu, či ho ten príbeh vlastne nezbavil iných naivít. [L. Ballek]
naivita, naivnosť p. prostota
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
naivita, -y ž. prirodzená jednoduchosť v myslení a konaní, prostoduchosť, naivnosť: Pospolitý človek si vo svojej naivite všeličo predstavuje jednoducho. (Gráf)