Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nahrať -á -tý/-ný dok.

1. zahrať na zvukový záznam; urobiť takýto záznam: n. skladbu; n. gramofónovú platňu

2. prihrať: n. na smeč i fraz. dať niekomu príležitosť na priliehavú odpoveď, iróniu, útok ap.;

pren. expr. okolnosti mu n-li pomohli

● expr. byť n-tý (-ný) byť bezmocný al. zaskočený;

nedok. nahrávať -a

// nahrať sa stráviť veľa času hraním: deti sa už dosť n-li

nahrávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

nahrať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -raný/-ratý -ratie dok. 1. (čo, koho (na čo)) ▶ zachytiť pomocou zvukovej techniky, nahrávacích prístrojov, zaznamenať: n. vtáčí spev; tajne n. kolegyňu; ich spoločný rozhovor nahral na diktafón; Treba pritom nahrať aj nový hlas na pás, viete? [J. Johanides]; Ozvalo sa nahrané horí, horí, pomaly, päťkrát po sebe. [V. Bednár]
2. (čo) ▶ spevom, hrou na hudobných nástrojoch, hovorením vytvoriť umeleckú zvukovú, dabingovú al. hudobnú nahrávku, vyprodukovať: n. debutový, sólový album; (prv) n. CD s rozprávkami; n. novú, úspešnú skladbu; spevák nahral v Slovenskom rozhlase svoje prvé demo; kapela nahrala inštrumentálne verzie známych hitov
3. (čo) ▶ zaznamenať zvuky a obraz v pohybe, vytvoriť filmový al. digitálny videozáznam, nakrútiť, natočiť: nafotiť a n. svadbu na video; n. a upraviť scénku
4. (čo do čoho (z čoho); čo na čo (z čoho)) ▶ urobiť úkony, aby sa kopírované, sťahované dáta zapísali na pamäťovú jednotku istého zariadenia, poslať dáta stiahnuté z jedného média (počítača, internetu) do iného média: n. si nejaký program do počítača, z počítača; n. si dáta na USB kľúč; do mobilu si môžete n. viaceré polyfonické zvonenia; nahrajte si klip priamo zo stránky; po nahratí súboru kliknite na jeho názov
5. (komu; na čo; čo kam) ▶ nasmerovať loptu, puk k spoluhráčovi na prihrávku, prihrať: n. na gól; n. na smeč ↗ i fraz.; n. útočníkovi; n. loptu späť na stredných záložníkov; v dobrej pozícii na skórovanie nahral spoluhráčovi; Vedel nahrať centrovi na čelo, aj prekvapujúco vystreliť. [D. Kraus]; pren. nahrala mu aj šťastná náhoda pomohla mu
6. (komu ako) ▶ umožniť niekomu v rámci dialógu vhodne odpovedať, zareagovať: pekne, podarene niekomu n.; veľmi dobre mu nahral; nechtiac mu nahrala; Tento frajerík má zmysel pre humor, možno mu nahrá. [P. Glocko]
7. (koľko; čo) ▶ dosiahnuť niečo ako výsledok hry, hrania, obyč. vo väčšom množstve, získať: n. plný počet bodov; chcel n. čo najviac; toľko som ešte nikdy nenahral; Viete, že ten cudzinec nahral vyše päťdesiattisíc? [J. Papp]
◘ fraz. expr. byť nahratý a) nevedieť primerane reagovať, byť prekvapený, zaskočený b) nemať možnosť zabrániť niečomu, byť bezmocný; nahrať niekomu na smeč dať niekomu (nechtiac) dobrú príležitosť na okamžitú, priliehavú odpoveď al. reakciu
▷ nedok. k 1 – 6 ↗ nahrávať

nahrávanie -nia s. ▶ funkcia niektorých prístrojov na priame zaznamenávanie zvuku al. na zvukový i vizuálny záznam z iného média: automatické, digitalizované n.; základné a rozšírené n. cez USB vstup; technológia nahrávania nedokáže zaručiť rovnakú kvalitu záznamu kópie a originálu ▷ ↗ i nahrávať

nahrávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo, koho (na čo)) ▶ zachytávať pomocou zvukovej techniky, nahrávacích prístrojov, zaznamenávať: n. rozhovor; tajne n. politika; nahráva si prednášky na diktafón; Predčítala mu z kníh, zháňala potrebnú literatúru, nahrávala preňho odborné texty na magnetofónové pásky. [E. Farkašová]
2. (čo) ▶ spevom, hrou na hudobných nástrojoch, hovorením vytvárať umeleckú zvukovú, dabingovú al. hudobnú nahrávku, tvoriť, produkovať: n. album, svoje prvé demo; začal n. vlastné skladby; nahráva v rozhlase; kapela nahráva nové cédečko; najradšej nahrával dabing; príležitostne spolu nahrávajú a koncertujú; Snívalo sa jej, že mala nahrávať rozhlasovú reláciu. [V. Vrbková]
3. (čo) ▶ zaznamenávať zvuky a obraz v pohybe, vytvárať filmový al. digitálny videozáznam, nakrúcať, natáčať, točiť: n. na video oslavu narodenín, svadbu
4. (čo do čoho (z čoho); čo na čo (z čoho)) ▶ konať tak, aby sa kopírované, sťahované dáta zapísali na pamäťovú jednotku istého zariadenia, posielať dáta stiahnuté z jedného média (počítača, internetu) do iného média; syn. exportovať; op. sťahovať, importovať: n. si fotky z fotoaparátu do počítača; n. si dokumenty z pevného disku na kľúč; n. vysielanie z digitálneho vstupu; nahrávanie súborov do priečinkov; Každá z predstavovaných TV kariet umožňuje istým spôsobom nahrávať prijímaný televízny signál. [PCR 2003]
5. šport. (komu; na čo; čo kam) ▶ smerovať loptu, puk k spoluhráčovi na prihrávku, prihrávať: n. spoluhráčovi; nielenže nahráva na góly, ale ich aj sám dáva; útočník po driblingu nahráva loptu doprava; mnohí chlapci nevedia poriadne n.; Dlhší čas pauzoval, nahrával stereotypne. [Vč 1982]
6. (komu) ▶ rečou, poznámkami, správaním umožňovať niekomu v rámci dialógu vhodne odpovedať, reagovať: n. kolegovi; prečo mu nahrávaš?; Nie, tentoraz by stačilo, že to vieš ty, - zlepšoval Jakub taktiku, keď mu Iva nahrávala. [E. Gašparová]; Ešte som posmeškárom aj nahrával. [I. Habaj]
7. (komu, čomu) ▶ vytvárať výhodné podmienky, poskytovať príležitosť na niečo, napomáhať: zákon v tejto podobe nahráva lobistom; Viete, akým silám nahrávate? [I. Izakovič]; Keby som čokoľvek podnikla, budú na mňa ukazovať, že nahrávam svokrovi, chápte ma. [L. Hagara]; Nemám pocit, že by sme niekomu nahrávali. [P. Andruška]
◘ fraz. všetko mu nahráva do karát prichádza vhod, naskytla sa mu príležitosť na niečo
▷ dok. k 1 – 6 ↗ nahrať

nahrať, -á, -ajú, -hraný/-hratý dok.

1. (čo) zachytiť na zvukový pás al. na platňu: n. pieseň, koncert;

2. šport. (komu čo i bezpredm.) poslať (napr. kopnutím) loptu (puk ap.) smerom k spoluhráčovi, prihrať;

nedok. nahrávať, -a, -ajú; pren. k 2: n. niekomu; nahrať niekomu do nôty (Heč.) podporovať stanovisko niekoho

nahrávať p. nahrať

nahrávať nedok. expr. súhlasiť s mienkou iného, prisviedčať: Kec ca dostali do náladi, nahrávali jeden druhému (Lapáš NIT)

nahrávať sa dok.
1. csl veľa sa zabávať hraním, nazabávať sa: Koď zmo buli ďeťi, dozď zmo se na dvore nahrávali (Revúca); Čo son sa já nahrávala jako dzifča na skovávačku! (Vištuk MOD); Tolko zme sa nahrávali s tima bábámi, aj zme šili pre ňe (Lapáš NIT)
2. veľa al. často hrávať na hudobných nástrojoch: Naša banda sa doz nahrávala na šelijakích slávnoscáh a pútoch (Brestovany TRN)

nahrávať sa nedok. gem tešiť sa z nešťastia, škody iného: Len se nahrávaj, kím si nevihráš svojo (Kameňany REV); Nenahrávaj se, to se aj tebe maže prihodit! (Rochovce ROŽ)

nahrávať sa dok.
1. csl veľa sa zabávať hraním, nazabávať sa: Koď zmo buli ďeťi, dozď zmo se na dvore nahrávali (Revúca); Čo son sa já nahrávala jako dzifča na skovávačku! (Vištuk MOD); Tolko zme sa nahrávali s tima bábámi, aj zme šili pre ňe (Lapáš NIT)
2. veľa al. často hrávať na hudobných nástrojoch: Naša banda sa doz nahrávala na šelijakích slávnoscáh a pútoch (Brestovany TRN)

nahrávať sa nedok. gem tešiť sa z nešťastia, škody iného: Len se nahrávaj, kím si nevihráš svojo (Kameňany REV); Nenahrávaj se, to se aj tebe maže prihodit! (Rochovce ROŽ)

nahrávať ndk
1. (s) kým, (s) čím pohrávať sa, zahrávať si s niekým, niečím: asnad neweril tento burič, zda by negaky Buch na nebi byl, kdy takto s Pismom nahrawa?; gestly pak sloboda rozumem wrtati a slowem božjm nahrawat (TP 1691); horko, zyma, wjtr, priwal, každy mnau gak chtel nahrawal (KK 1709); lidskjm žiwotem wedle ljbosti sweg nahrawali; s ňjm tak gako se mnau nessťesťj nahrawalo (PT 1796)
2. hrať sa (o deťoch): prywetiwost, z gakowu prwych rokúw deti nahráwagú (PT 1778)
3. koho robiť si žarty, posmešky, uťahovať si z niekoho: karlik, maly člowek, od wssech nahrawan a posmiewan biwa (KoB 1666); Bože, deg, abych zarmucených nenahrawal (SR 17. st)