nahnevaný príd. hnevajúci sa, nazlostený, rozhnevaný: byť n. na všetkých, udobriť n-ých susedov;
nahnevane, nahnevano prísl.: n. kričať
nahnevane 2. st. -nejšie prísl.
nahnevane, zried. nahnevano 2. st. -nejšie prísl. ▶ pociťujúc a prejavujúc hnev, zlosť, rozčúlenie; syn. zlostne, nazlostene, namrzene: n. odvrknúť, odpovedať, reagovať; vyzerať, tváriť sa trochu n.; n. odišla z miestnosti; Mňa porazí, mladík nahnevano buchol päsťou po stole, až nadskočil popolník. [P. Kubica]; A tak aj [včely] bzučali: jedna nahnevanejšie ako druhá. [D. Dušek]; Na otázku, ako pochodil, nahnevane a podráždene odvrkol: - Zle... [K. Lászlová]
nahnevaný príd. hnevajúci sa, nazlostený: Bola ako čert nahnevaná. (Fr. Kráľ);
nahnevane, zried. i -no prísl.: n. niečo povedať zlostne, s hnevom