nahnevať dok. vyvolať hnev, nazlostiť, rozhnevať: n. učiteľa
// nahnevať sa podľahnúť hnevu, nazlostiť sa, rozhnevať sa: n. sa na seba, n-l sa a odišiel
nahnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok.
nahnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok.
hnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (na koho, na čo; ø) ▶ rozčúlením, pobúrením vyjadrovať neprijatie určitého stavu vecí; syn. zlostiť sa: hnevá sa na ženu; h. sa na prezývku; nehnevaj sa (na mňa)!; prečo sa hneváš?; Hneval sa na seba, že sa hanbí. [J. Blažková]; A nadovšetko sa hneval na ten hlúpy nápad s obilím. [A. Baláž]; Matka sa hnevala, keď som jej večer oznámil, kto bude mojím krstným otcom. [Ľ. Ondrejov] 2. (s kým; ø) ▶ byť v hneve, žiť v nepriateľstve, neudržiavať styky pre nedorozumenie, nerozprávať sa: h. sa so susedmi; už dlho sa hnevajú; Boháč zašiel za švagrom, s ktorým sa tri roky hnevali. [K. Lazarová]; Odpustiť nemusíte, ale hnevať sa toľké roky, v jednom kuse? [J. Tallo] ◘ parem. žart. kto sa hnevá, hnevá sa, na pazderí klobása o zbytočnom hneve; za pravdu sa každý hnevá pravda býva niekedy nepríjemná ▷ opak. hnevávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 ↗ nahnevať sa, k 2 ↗ pohnevať sa
hnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (koho; ø) ▶ vzbudzovať v niekom pocit odmietania toho, čo prebieha al. čo niekto robí; vzbudzovať v niekom hnev, pocit rozčúlenia; syn. zlostiť: deti hnevajú (rodičov); nehnevaj ma!; Neomína ma, ruky netŕpnu, ale hnevá ma ležať na bruchu. [L. Mňačko]; Hnevalo ho, že ľuďom bude lepšie. [M. Jančová]; pren. Motor hneval celou cestou späť. [I. Izakovič] kazil sa ▷ opak. hnevávať -va -vajú -val; dok. ↗ nahnevať
nahnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok. (na koho, na čo; ø) ▶ pocítiť a prejaviť hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, nespokojnosť s niečím, s niekým, podľahnúť hnevu; syn. nazlostiť sa: n. sa na brata; n. sa na úradníkov; dokáže sa, vie sa rýchlo, ľahko n. má prchkú, hnevlivú povahu; n. sa pre nič za nič; či sa nahneváš, alebo nie, musím ti povedať pravdu; veľmi sa na mňa nahnevali; prečo si sa zasa nahnevala?; Nahneval sa a hovoril aj čosi o klamstve a hrdosti. [J. Johanides] □ ak sa nenahneváte, (tak)... zdvorilostná formula, požiadanie o dovolenie niečo urobiť ◘ fraz. nenahnevám sa, keď... vyjadruje postoj súhlasu s niečím, budem rád, rada; publ. zdravo sa nahnevať (obyč. o športovcoch) povzbudiť sa, zaktivizovať sa k lepšiemu výkonu, vzchopiť sa, vzmužiť sa ▷ nedok. ↗ hnevať sa
nahnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (koho (čím)) ▶ vzbudiť v niekom hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, popudiť; syn. nazlostiť, rozčúliť: poriadne, veľmi n. otca; tak toto vie človeka n.!; nečakal som, že ho to tak nahnevá; jeho tvrdohlavosť ma naozaj nahnevala; trochu ju nahnevalo, že ju nezavolali; Strašne ma nahnevali. [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ hnevať
nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku
nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať
pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať
hnevať, -á, -ajú nedok. (koho) popudzovať k hnevu, vzbudzovať v niekom hnev, zlostiť, jedovať: Načo si otca a matku hneval? (Sládk.) Už ho začalo hnevať, že mu tak hovoria. (Kuk.) Veľmi ma hnevá, že sme sa v Lajovi tak sklamali. (Tim.);
opak. hnevávať, -a, -ajú;
dok. nahnevať, rozhnevať
|| hnevať sa
1. (na koho i bezpredm.) mať zlosť, zlostiť sa, jedovať sa: Na mňa nemáš sa čo hnevať. (Tim.)
● nehnevaj sa, nehnevajte sa, prosím; neráčte sa hnevať (v spoločenských frázach) prepáč, prepáčte, odpusť, odpusťte, nemaj, nemajte mi za zlé;
2. (s kým i bezpredm.) byť v hneve, žiť v nepriateľstve: Zíde mu na um, že sa s ním hnevá. (Kuk.) Kým sa hnevali, Anča volala Maru len „tá Krahuľovie“. (Tim.);
opak. hnevávať sa;
dok. k 1 nahnevať sa, k 2 pohnevať sa
nahnevať, -á, -ajú dok. (koho, čo) vyvolať, spôsobiť v niekom (v niečom) hnev, zlosť, nazlostiť: Nie ho je ťažko nahnevať. (Tim.)
|| nahnevať sa (bezpredm. i na koho, na čo) podľahnúť hnevu, zlosti, nazlostiť sa: Nakoniec sa mať nahnevala, schytila otcove husle a utekala s nimi rovno pod cieňu. (Janč.) Tvrdoň sa nahneval na pravotára. (Taj.)
nahnevať dok. csl vzbudiť hnev, nazlostiť niekoho: Ke_dzme mi mamu nahňevaľi, tá veru hňeď viťiahľi varechu (Príbovce MAR); Jaj, šag ho to len nahňevalo! (Svätoplukovo NIT); Occa som velice nahnevav, že son došóv z hodóv až ráno (Bučany HLO); Mňe to barz nahňevalo, ta mi zavolal paropkou a zobraľi me mu kapuri dolu (Vinné MCH)
nahnevať sa dok. csl nazlostiť sa, rozhnevať sa: A ten muš sa potom na tú svoju ženu nahňeval a odohnal ju o_ceba (Krásna Hôrka TRS); A von sa potom nahňevau̯, dvere jej rostrepau̯ (Devičie KRU); Lichva jag dzivá utekala porád na humno a ten gazda sa velice nahnevál (Ružindol TRN); Ludié sa vedá nahnevat pre pravdu (Újazd TRČ); Nahňeval še a zvolal: „Ta ja sebe toto zaslužim?!`` (Čemerné VRN)
nahnevať dk koho vyvolať v niekom hnev, zlosť, nazlostiť niekoho: kral Dawid welmy bil Pana Boha sweho nahniewal; wsseho toho se kagu, s čim bj Pana sweho nahniewatj mohly (KT 1753); o lásce aňi pred jedním, aňi pred druhím (pred Reném a Hadixou) žádnú nikdi zmínku ňepoweďel, neb skrz to bez pochibi pannu mal nahnevať (BR 1785); n. sa podľahnúť hnevu, zlosti, nazlostiť sa: (Paľo Jakubecz) nahnyewal sza, koszu odhodil a za Skrowankéch Martinom poszpichal (ŠÍPKOVÉ 1747); apatekar se nahnewal (OKOLIČNÉ 1765); k hnevu náchylný cžlowek má vždycky při sobě nositj rhabarborum a gaknáhle se nahněva, z toho spic nože vzitj (TS 1771)