naháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ bežať za niečím, za niekým s cieľom chytiť, dolapiť, dostihnúť niečo, niekoho; rýchlym pohybom sa približovať k niečomu: n. motýle na lúke; pes s obľubou naháňa mačky; hráči na korčuliach naháňajú puk; naháňal ženu okolo stola; Keby sa, nedajbože, pod silnejším úderom dal na útek, darmo by ho naháňal, viac by ho nedohonil. [A. Habovštiak]
2. (koho) ▶ usilovať sa nájsť niekoho s cieľom zabrániť mu v istej činnosti, prenasledovať; syn. chytať, stíhať: polícia naháňa recidivistu; úspešné naháňanie zlodeja; Raz ma naháňala nemecká hliadka s vlčiakmi. [P. Kováčová]; Jemu vždy pripadol smutný údel - naháňať zbehov. [Š. Žáry]; Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali. [ľudová pieseň]
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním nútiť, pobádať niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. poháňať, súriť: n. ľudí do práce; kapitán naháňa cestujúcich na loď; naháňa chlapov, aby nanosili dreva; banka vás bude n. splatiť dlh; do všetkého ťa treba n.; všetci sú naháňaní do čoraz väčších výkonov; Ivan ma naháňal do sobáša aj do rôznych prác v byte. [N. Rappensbergerová]
4. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať pohyb istým smerom, hnať; posúvať k niečomu: Tam, kde večne hreje slnko a slaná voda raz človeka naháňa, inokedy od neho uteká. [J. Štiavnický] prichádza v podobe morského prílivu; Vietor naháňa veľké sprašové mrákavy. [V. Mináč]; Dedko v oranžovej uniforme s veľkým metliskom naháňa špinu. [Vč 1973]
5. expr. (koho; čo) ▶ dostávať do časovej tiesne, súriť: stále ich naháňala práca; Nepoznal nič horšie, ako keď človeka naháňa termín. [I. Izakovič]; Robota jedna druhú naháňa. [J. Gregorec]
6. expr. (koho, čo) ▶ dosahovať niečo, získavať niekoho, často neprimeraným spôsobom; dostávať niekoho pod svoj vplyv, nadháňať: n. peniaze; politici už zúfalo naháňajú voličov; počas víkendov pomáha n. zákazníkov; Ty musíš naháňať zárobky. [J. Beňo]; Naháňa kšefty svojmu norimberskému švagrovi. [A. Hykisch]
7. expr. (koho) ▶ naliehavo zisťovať prítomnosť niekoho, hľadať, zháňať: nebudem n. kuriéra, nech on naháňa mňa
8. (čo komu) ▶ spôsobovať nepríjemné stiesňujúce pocity, najmä strach, hrôzu, obavy, vyvolávať, vzbudzovať: návšteva u zubára jej naháňa strach; hrozba vysťahovania naháňa ľuďom hrôzu; Myšlienka na komunizmus mu naháňala husiu kožu na chrbte. [M. Krno]
◘ fraz. hrub. anciáša/otca/mater/dušu ti naháňam! zahrešenie vyjadrujúce hnev, zlosť, rozhorčenie; pejor. naháňa chlapov (o žene) nadmerne vyhľadáva mužskú spoločnosť; pejor. naháňa každú sukňu/mladé dievčatá (o mužovi) vyhľadáva ľúbostné dobrodružstvá, je záletník; naháňať svoj vlastný chvost nemeniť stav vecí, neriešiť problém, len o ňom stále rozprávať; expr. zdravie mu dušu naháňa a) žart. je celkom zdravý b) iron. predstiera, že je chorý
▷ dok. k 3, 6, 8 ↗ nahnať
nahnať naženie naženú nažeň! nahnal naženúc nahnaný nahnanie dok. 1. (koho, čo do čoho) ▶ hnaním zhromaždiť na isté miesto, dohnať dovnútra, vohnať: n. ovce do košiara; divo žijúce kone naženú do ohrád; babka nahnala sliepky do kurína; potom nás nahnali do akejsi zasadačky; Chlapov naženú do vagóna. [P. Andruška]; Vtedy prerušili dozorcovia prechádzku a väzňov nahnali do ciel. [Vč 1973]
2. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním dostať do blízkosti niečoho, niekoho, nasmerovať niekam, prihnať, nadhnať: honci nahnali zver priamo k poľovníkovi; pastiersky pes nahnal celé stádo na nás; Nahnal mi jelenicu až k hlavni pušky. [P. Kováčik]; neos. pren. od severu nahnalo búrkové oblaky nafúkalo
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním prinútiť niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. pohnať, posúriť: n. ľudí do práce; n. deti do postele poslať ich spať; vychovávateľka nás nahnala poupratovať si izby; nahnala čašníka, aby stál pri dverách; ukradli im pôdu a nahnali ich do družstiev; nahnanie mužov do fabrík; A doma sa báli ostať, že ich Nemci naženú bojovať proti partizánom. [V. Švenková]; Potrebnú robotu mu urobili brigádnici, nahnaní na túto prácu z radov odsúdených. [R. Dobiáš]
4. (čo/čoho komu) ▶ spôsobiť nepríjemné stiesňujúce pocity, obyč. strach, hrôzu, obavy, vzbudiť, vyvolať, privodiť: n. prítomným strach, strachu; naženie konkurentom obavy; tie výkriky nám nahnali zimomriavky po celom tele; Nahnali ste nám trochu starostí. [V. Šikula]
5. expr. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ dosiahnuť niečo, často neprimeraným spôsobom; dostať niekoho pod svoj vplyv, nadhnať, získať: n. si zákazníkov; banky chcú n. čo najväčšie zisky, zárobky; jeho výroky nahnali pravici nových voličov; Snažia sa nahnať politické body. [HN 2010]
6. zried. (čo) ▶ dobehnúť zameškané, nadbehnúť: Podarilo sa nám nahnať to, čo sme stratili s Dubnicou. [Šp 2007]
◘ fraz. žart. nahnať niekoho do chomúta prinútiť niekoho vstúpiť do manželstva; nahnať niekomu vodu na mlyn svojím konaním nevedomky podporiť niečie zámery
▷ nedok. k 3 – 5 ↗ naháňať
nahnať sa naženie sa naženú sa nažeň sa! nahnal sa naženúc sa nahnanie sa dok. expr. (kam (odkiaľ)) ▶ nečakane al. rýchlo prísť niekam vo veľkom počte; syn. nahrnúť sa: zvedavé deti sa ihneď naženú dopredu, do prvého radu; nikto ich nevolal, sami sa sem nahnali; V nedeľu sa ku Gidre nahnalo ľudstva zo všetkých okolitých dedín. [V. Šikula] ◘ fraz. krv sa mu nahnala do tváre očervenel v dôsledku silného citového rozrušenia (od hanby, hnevu, rozhorčenia a pod.)