Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nahnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním niekam dostať, zhromaždiť, vohnať, prihnať: n. statok do maštale

2. prihnať do blízkosti: n. poľovníkom zver

3. prinútiť niečo robiť al. byť v istej situácii: n. ľudí do roboty, do nešťastia

4. vyvolať, vzbudiť, spôsobiť: n. niekomu strach(u), hrôzu

// nahnať sa nahrnúť sa, prihnať sa: ľudia sa n-li do sály; krv sa mu n-la do hlavy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nahnať ‑ženie ‑ženú ‑hnal dok.; nahnať sa

nahnať naženie naženú nažeň! nahnal naženúc nahnaný nahnanie dok.


nahnať sa naženie sa naženú sa nažeň sa! nahnal sa naženúc sa nahnanie sa dok.

naháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ bežať za niečím, za niekým s cieľom chytiť, dolapiť, dostihnúť niečo, niekoho; rýchlym pohybom sa približovať k niečomu: n. motýle na lúke; pes s obľubou naháňa mačky; hráči na korčuliach naháňajú puk; naháňal ženu okolo stola; Keby sa, nedajbože, pod silnejším úderom dal na útek, darmo by ho naháňal, viac by ho nedohonil. [A. Habovštiak]
2. (koho) ▶ usilovať sa nájsť niekoho s cieľom zabrániť mu v istej činnosti, prenasledovať; syn. chytať, stíhať: polícia naháňa recidivistu; úspešné naháňanie zlodeja; Raz ma naháňala nemecká hliadka s vlčiakmi. [P. Kováčová]; Jemu vždy pripadol smutný údel - naháňať zbehov. [Š. Žáry]; Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali. [ľudová pieseň]
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním nútiť, pobádať niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. poháňať, súriť: n. ľudí do práce; kapitán naháňa cestujúcich na loď; naháňa chlapov, aby nanosili dreva; banka vás bude n. splatiť dlh; do všetkého ťa treba n.; všetci sú naháňaní do čoraz väčších výkonov; Ivan ma naháňal do sobáša aj do rôznych prác v byte. [N. Rappensbergerová]
4. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať pohyb istým smerom, hnať; posúvať k niečomu: Tam, kde večne hreje slnko a slaná voda raz človeka naháňa, inokedy od neho uteká. [J. Štiavnický] prichádza v podobe morského prílivu; Vietor naháňa veľké sprašové mrákavy. [V. Mináč]; Dedko v oranžovej uniforme s veľkým metliskom naháňa špinu. [Vč 1973]
5. expr. (koho; čo) ▶ dostávať do časovej tiesne, súriť: stále ich naháňala práca; Nepoznal nič horšie, ako keď človeka naháňa termín. [I. Izakovič]; Robota jedna druhú naháňa. [J. Gregorec]
6. expr. (koho, čo) ▶ dosahovať niečo, získavať niekoho, často neprimeraným spôsobom; dostávať niekoho pod svoj vplyv, nadháňať: n. peniaze; politici už zúfalo naháňajú voličov; počas víkendov pomáha n. zákazníkov; Ty musíš naháňať zárobky. [J. Beňo]; Naháňa kšefty svojmu norimberskému švagrovi. [A. Hykisch]
7. expr. (koho) ▶ naliehavo zisťovať prítomnosť niekoho, hľadať, zháňať: nebudem n. kuriéra, nech on naháňa mňa
8. (čo komu) ▶ spôsobovať nepríjemné stiesňujúce pocity, najmä strach, hrôzu, obavy, vyvolávať, vzbudzovať: návšteva u zubára jej naháňa strach; hrozba vysťahovania naháňa ľuďom hrôzu; Myšlienka na komunizmus mu naháňala husiu kožu na chrbte. [M. Krno]
fraz. hrub. anciáša/otca/mater/dušu ti naháňam! zahrešenie vyjadrujúce hnev, zlosť, rozhorčenie; pejor. naháňa chlapov (o žene) nadmerne vyhľadáva mužskú spoločnosť; pejor. naháňa každú sukňu/mladé dievčatá (o mužovi) vyhľadáva ľúbostné dobrodružstvá, je záletník; naháňať svoj vlastný chvost nemeniť stav vecí, neriešiť problém, len o ňom stále rozprávať; expr. zdravie mu dušu naháňa a) žart. je celkom zdravý b) iron. predstiera, že je chorý
dok. k 3, 6, 8nahnať


nahnať naženie naženú nažeň! nahnal naženúc nahnaný nahnanie dok. 1. (koho, čo do čoho) ▶ hnaním zhromaždiť na isté miesto, dohnať dovnútra, vohnať: n. ovce do košiara; divo žijúce kone naženú do ohrád; babka nahnala sliepky do kurína; potom nás nahnali do akejsi zasadačky; Chlapov naženú do vagóna. [P. Andruška]; Vtedy prerušili dozorcovia prechádzku a väzňov nahnali do ciel. [Vč 1973]
2. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním dostať do blízkosti niečoho, niekoho, nasmerovať niekam, prihnať, nadhnať: honci nahnali zver priamo k poľovníkovi; pastiersky pes nahnal celé stádo na nás; Nahnal mi jelenicu až k hlavni pušky. [P. Kováčik]; neos. pren. od severu nahnalo búrkové oblaky nafúkalo
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním prinútiť niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. pohnať, posúriť: n. ľudí do práce; n. deti do postele poslať ich spať; vychovávateľka nás nahnala poupratovať si izby; nahnala čašníka, aby stál pri dverách; ukradli im pôdu a nahnali ich do družstiev; nahnanie mužov do fabrík; A doma sa báli ostať, že ich Nemci naženú bojovať proti partizánom. [V. Švenková]; Potrebnú robotu mu urobili brigádnici, nahnaní na túto prácu z radov odsúdených. [R. Dobiáš]
4. (čo/čoho komu) ▶ spôsobiť nepríjemné stiesňujúce pocity, obyč. strach, hrôzu, obavy, vzbudiť, vyvolať, privodiť: n. prítomným strach, strachu; naženie konkurentom obavy; tie výkriky nám nahnali zimomriavky po celom tele; Nahnali ste nám trochu starostí. [V. Šikula]
5. expr. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ dosiahnuť niečo, často neprimeraným spôsobom; dostať niekoho pod svoj vplyv, nadhnať, získať: n. si zákazníkov; banky chcú n. čo najväčšie zisky, zárobky; jeho výroky nahnali pravici nových voličov; Snažia sa nahnať politické body. [HN 2010]
6. zried. (čo) ▶ dobehnúť zameškané, nadbehnúť: Podarilo sa nám nahnať to, čo sme stratili s Dubnicou. [Šp 2007]
fraz. žart. nahnať niekoho do chomúta prinútiť niekoho vstúpiť do manželstva; nahnať niekomu vodu na mlyn svojím konaním nevedomky podporiť niečie zámery
nedok. k 3 – 5naháňať


nahnať sa naženie sa naženú sa nažeň sa! nahnal sa naženúc sa nahnanie sa dok. expr. (kam (odkiaľ)) ▶ nečakane al. rýchlo prísť niekam vo veľkom počte; syn. nahrnúť sa: zvedavé deti sa ihneď naženú dopredu, do prvého radu; nikto ich nevolal, sami sa sem nahnali; V nedeľu sa ku Gidre nahnalo ľudstva zo všetkých okolitých dedín. [V. Šikula]fraz. krv sa mu nahnala do tváre očervenel v dôsledku silného citového rozrušenia (od hanby, hnevu, rozhorčenia a pod.)

nahnať 1. p. prihnať, vohnať 1 2. porov. naháňať 2


naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


prihnať hnaním, poháňaním priviesť niekam • dohnať (op. odohnať, zahnať): večer priženie, doženie husi do dvoraexpr. priduriť: ísť priduriť statok domovpripudiť: usiluje sa pripudiť kuriatka k nádobe s vodouvohnaťvhnaťnahnať (dovnútra): vohnať, nahnať väzňov do vagóna


vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnaťnahnaťzahnať: vohnal, nahnal statok do ohradyexpr. vduriť: vduril ovce do košiaravoštvať (štvaním): voštvali ich do bojapovháňaťpozaháňať (postupne vohnať)

2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnaťdohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastiavrhnúťuvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naháňať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) bežať za niekým (za niečím) v snahe dostihnúť, chytiť; behom prenasledovať: Začal paholka po humne naháňať. (Janč.) Naháňajú sluky a zajace. (Kuk.); pren. Gazdu môže naháňať banka (Jil.) prenasledovať, stíhať

hovor. otca (dušu ap.) ti naháňam zahrešenie; jedno druhé naháňa ide rýchlo za sebou, súri; tam bieda psotu naháňa je stále bieda;

2. expr. (čo) hnať sa za niečím, snažiť sa niečo dosiahnuť: Naháňajú (ľudia) čosi, čo sa im zdá zmyslom života: pôžitok. (Gráf)

3. expr. (koho, čo) nútiť k zvýšenej činnosti, súriť; preháňať: Každého naháňa robota. (Švant.) „Aj vy by ste mali ísť, mamo!“ naháňal Mišo matku. (Gráf)

4. (koho do čoho) nútiť, prinucovať: Ľudí naháňajú do roboty. (Tomašč.)

5. (koho, čo) hnať niekam, nútiť niekam ísť: Naháňalo mu krv do hlavy. (Hor.) Neviem, čo vás tak domov naháňa. (Kal.)

6. (komu čo) priháňať, hnať do blízkosti: pren. Naháňal mu odberateľov (Jégé) získaval.

hovor. n. niekomu vodu na mlyn, nár. n. niekomu do saku pracovať pre niečie záujmy;

7. (komu čo) vyvolávať, spôsobovať (obyč. o pocite strachu, hrôzy): niečo mu naháňalo strach, hrôzu;

dok. k 4-7 nahnať

|| naháňať sa

1. behať jeden za druhým v snahe dohoniť al. chytiť sa (napr. pri hre): (Chlapec) sa naháňal s deťmi po brehu. (Kuk.)

2. expr. preháňať sa, behať;

3. hovor. (za čím, za kým) snažiť sa niečo (niekoho) získať, hnať sa: n. sa za úspechmi; Nechcem, aby sa Betka naháňala po potoku za hmyzom. (Fig.)


nahnať, -ženie, -ženú dok.

1. (koho, čo) hnaním niekam dopraviť, vohnať, prihnať niekam: Niektorý z koní ledva sa dal naň (na most) nahnať. (Kuk.) Nahnali národ do stodoly. (Tat.) A koľkýchže vás sem čerti nahnali? (Ondr.)

2. (čo, čoho komu) dopraviť, dohnať, prihnať do blízkosti: Pánom nahnali vyplašenú zver. (Gráf) Mne sama voda živnosť naženie. (Kuk.)

3. (koho do čoho) pričiniť sa, aby sa niekto dostal do nejakého stavu al. prinútiť niekoho niečo konať: n. niekoho do nešťastia; Víno nahnalo i starších pánov do tanca. (Vaj.) Keby jeho do takej práce nahnali, ruky by mu skľaveli. (Podj.)

4. (komu čo, čoho) vyvolať, spôsobiť (obyč. o pocite strachu, hrôzy): n. niekomu strach, hrôzu (strachu, hrôzy);

nedok. naháňať

|| nahnať sa expr. zried. vohnať sa, prihnať sa niekam: Čiže sa ide nahnať do domu sveta! (Kuk.)

nahnať dok.
1. csl vohnať, dopraviť niekam: Staďe vínšou̯ jedon maskuvanom plášťi, susedovi do toho domu ná_zapratau̯, boli tam domáci, čo mau̯ nahnatuo, aj druhí boli tam (Kľak NB); Ke_ca svine nažrali, otvorili chlívi a nahnali núter (Ružindol TRN); Voli mi do chľiva nahnal (V. Zalužice MCH)
F. nahnau̯ bi ho aj do miší dzíre, tak sa bojí (Brodské SKA) - od strachu všetko urobí; mňe toto vareňe do źemi naźeňe! (Udavské HUM) - usmrtí ma; majetog nahnac (Sobrance) - nahonobiť veľa majetku; krave mľiko nahnac (Hatalov MCH) - navrátiť bosorovaním; nahnaď do úskeho (Mošovce MAR) - do veľkej nepríjemnosti
2. prihnať do blízkosti (napr. pri poľovačke): Búl som na poľovaške a pez mi hnedž nahnal zajece (Kameňany REV); S puškou śednuu̯ na pňaka a hentoho poslau̯ nahnadz mu zajace (Choňkovce SOB)
3. jzsl, šar prinútiť, nakloniť: Poton sen sa vidala, otedz ma nahnál (Častá MOD); Strom (pri stínaní) sa mosí klínama nahnat, na kerú stranu sce (Malacky); Nahnal me kľečec ku stolu (Fintice PRE)
F. on sa dá na šecko nahnat (Brodské SKA) - možno s ním robiť hocičo; nahnad do plaču (Brestovany TRN) - rozplakať
4. vyvolať, spôsobiť (nepríjemný pocit, napr. strach): Ale som ťi strachu nahnal! (Revúca); Má dosci strachu nahnatého (Bošáca TRČ)
5. neos. urobiť: Aj mechúr mi nahnalo na dlani o_tešké roboti (Šivetice REV)


nahnať sa dok.
1. čiast. csl expr. prihnať sa, zbehnúť sa, upelešiť sa: Tu máme takej cudzej čvargi nahnatuo (Benice MAR); Tolko sa ích tam nahnalo, že nebolo ani de stupit (Lukáčovce HLO); Na každé veselié sa nahnalo spústa cudzáróv (Trenč. Závada TRČ); Jastrap śe nahnau̯ tag do jednoho stoha (Krčava SOB)
2. povyrastať, povyháňať sa (o výhonkoch rastlín): Naženu sa mládňe (Turíčky LUČ)

nahnať dk
1. (čo) hnaním niekam dopraviť, vohnať, prihnať niekam: gestly kdo do tesneho mjsta nahnan bjwa, giž gest po nem (KoB 1666); (husi) do masstalj sama Kratka nahnala (KRUPINA 1694); obrodice se mnoho bukwy (Sedličňania) swoge usypane ta boly nahnalj (SEDLIČNÁ 1737); židowsky narod gako negake ribi do siti nahnali (MS 1758)
2. (o nánose) naplaviť, nanosiť: naber mezy wodamy plawga, čo woda nažene (HK 18. st)
3. k čomu prinútiť niekoho na niečo: kďiž osoba strachem bíwá nahnaná k manželstwu (BN 1796)
4. koho prenasledovaním uštvať, vysiliť niekoho: gesly by kdo skrze nenawist čloweka náhnál a on by zémrel (KB 1757)
5. čo, čoho vyvolať, spôsobiť niečo: (cirkevná disciplína) strach do srdce djtek duchownych nahnala (SP 1696); (Aurelianus dal pomocou štyroch stromov nešľachetníka na kusy roztrhať), což se yhned stalo a ginim wogakum strachu nahnalo (HPP 1754); aby gsem ga mogim posluchačom spasitedelneg bazne nahnati mohel (MK 18. st)
F. toto jéj rozumu nahnalo, zustala a život napravila (BR 1785) prišla k rozumu; nahnávať ndk nútiť: urgeo: nutiti, nahnáwati (AP 1769); n. sa expr ku komu (o ľuďoch) prísť vo veľkom množstve, nahrnúť sa: Turci se k němu nahnali, aby Škodného zabili (HP 1596)

nahnať nahnať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu