Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nahliadnuť -e -u -dol dok.

1. kniž. nazrieť, pozrieť (sa): n. do knihy, do spisov

2. zastar. uznať: n-l, že sa mýlil;

nedok. nahliadať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nahliadnuť ‑e ‑u ‑dol dok.

nahliadnuť -dne -dnu -dni! -dol -dla -dnuc -dnutie dok.

nahliadať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (kam) ▶ chvíľu sa niekam, do niečoho pozerať al. zbežne prebiehať zrakom po niečom, dívať sa; syn. nazerať: n. dnu; nesmelo n. do izby; nahliada spolusediacemu do novín; Služba pri vstupe náš mikrobus prehliada zo všetkých strán, ba dokonca pomocou zvláštnych zrkadiel nahliada pod podvozok. [Brejk 2008]
2. i práv., admin. (do čoho) ▶ čítaním, študovaním sa dôkladnejšie oboznamovať s obsahom niečoho: n. do spisu; n. do zápisnice, do listín; kontrolór je oprávnený n. do všetkých písomností firmy; pozorne nahliadali do účtovných dokladov
3. kniž. (do čoho) ▶ myšlienkovo prenikať do niečoho nepoznaného, neznámeho, nového a tak spoznávať; syn. nazerať: n. do histórie; čitateľ vďaka tejto knihe nahliada do minulosti svojej obce; Postupne nahliada do skutočnosti a vidí, no celkom nechápe jej rozpornosť. [R. Chmel]
4. zastar. (čo s vedľajšou vetou) ▶ začať chápať niečo, po úvahe pripúšťať istú možnosť, uznávať, zisťovať: nahliadala, že ho nechápe; Peter nahliada, že by Lujze márne ponúkal aj Azory, ona má svoje. [J. Gregorec]; Veru nahliadam, že sa svedčí odpovedať na listy. [I. Kadlečík]
dok.nahliadnuť


nahliadnuť -dne -dnu -dni! -dol -dla -dnuc -dnutie dok. 1. (kam) ▶ na chvíľu sa niekam pozrieť; zbežne prebehnúť zrakom po niečom, zadívať sa; syn. nazrieť: n. do miestnosti; n. do kuchynei fraz.; n. cez objektív teleskopu; n. do starého kostola, do tmavých krýpt; nevošla, iba nahliadla dnu cez otvorené dvere; Občas nás navštívila švagriná, nahliadol k nám otec. [M. Zelinka] prišiel na kratšiu návštevu
2. i práv., admin. (do čoho) ▶ čítaním, študovaním sa (dôkladnejšie) oboznámiť s obsahom niečoho: n. do súdneho spisu; n. do dokumentácie, do účtovných kníh; príbuzní nahliadli do záznamov pacienta; poskytnúť dokumenty na verejné nahliadnutie; Mohol bez obáv nahliadnuť do rozličných zápisníc. [P. Holka]
3. kniž. (do čoho) ▶ myšlienkovo preniknúť do niečoho neznámeho, nepoznaného, skrytého, odhaliť, spoznať; syn. nazrieť: n. do spôsobu myslenia ženy; autor umožňuje n. do vnútorného sveta postáv; Ani jeden z nich ešte nevládal nahliadnuť do hlbín vlastnej duše. [R. Sloboda]; Cieľom archeologickej expozície je, aby návštevníci nahliadli do každodenného života našich predkov. [CN 2004]
4. zastar. (s vedľajšou vetou) ▶ po úvahe pripustiť istú možnosť, pochopiť, uznať, zistiť: nahliadol, že sa mýli; Veď aj ja sama som nahliadla, že toto manželstvo nie je vhodné pre mňa. [P. Štrelinger]
fraz. publ. nahliadnuť do kuchyne niečoho al. do niečej kuchyne získať informácie, ktoré zvyčajne nie sú určené verejnosti, týkajúce sa činnosti verejne pôsobiacich inštitúcií, osôb; nahliadnuť niekomu do duše/[] na dno duše odhaliť niečie tajné myšlienky, spoznať niečie úmysly; publ. nahliadnuť za oponu niečoho lepšie spoznať isté prostredie, menej známe skutočnosti; nahliadnuť pod pokrievku niečoho odhaliť skryté, tajné súvislosti, objaviť niečo
nedok.nahliadať


nahliadnutie -tia -tí s. 1. ▶ krátke upretie zraku na niečo; rýchle predbežné prečítanie textu: odpoveď nám dá zbežné n. do verejne prístupných zdrojov; pár letmých nahliadnutí do sociálnej siete vám zaberie aj hodinu
2. admin., práv. ▶ sprístupnenie archívnych materiálov, dokumentov na štúdium, často formou prezenčného požičiavania: poskytnúť dokumenty na verejné n.; žiadosť o n. do súdneho spisu
▷ ↗ i nahliadnuť

nahliadnuť 1. p. nazrieť 1 2. p. pochopiť 1


nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa)podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do oblokaexpr.: nakuknúťnaziznúťkniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáruponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sastaviť sapristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedovhovor. ohlásiť saexpr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nahliadnuť, -ne, -nu, -dol dok.

1. (do čoho) pozrieť sa, nazrieť: n. do slovníka, do spisov;

2. (so spoj. že; čo) uznať; presvedčiť sa, pochopiť: Nahliadol, že jeho výpočty boli trocha pochybené. (Kuk.) Mala toľko rozumu, že nahliadla ich márnosť. (Záb.);

nedok. nahliadať, -a, -ajú

nahliadnuť dok.
1. pozrieť, nazrieť: Nahlédla nám do okna, tak som ju zavolala núter (Zvončín TRN)
F. nahlédél huboko do skleňice (Bošáca TRČ) - opil sa
2. záh navštíviť: Francek sa mi nelúbí, jaksi stone, mosím ho nahlédnút (Jablonové MAL); Tak mi sme bili nahlédnu_dzas švagra f Kováu̯ofci (Vieska SKA)
3. pochopiť, uznať: Ve len nahla̋dni, ež aj ja̋ se došč virobím (Kameňany REV); Nhľiadou̯, že to ňemuože vijt (Králiky BB); Ňesce nahlánnut, že čo robí, zle robí (Bošáca TRČ)

nahliadnuť [-hlia-, -hľa-, -hlé-, -hlí-] dk
1. do čoho, čo pozrieť sa na niečo, nazrieť niekam: ten sprawedliwy saudce nahledne do knihy tweho wlastnjho swedomj (SP 1696); (richtár) sam y z nekterimi boženiky abi si nestažowal gity nahlednuty pece yzbene, kotlikowe kozuby y gine weci, ktere by dobre nebily opatrené (TURIEC 1733); pred lehnutim nech hospodarowe sami nahlednu a na wssetko chlipne se postaragu (NJ 1785-88); kdyz sem ten sklep nahledel a mord v nem rozvazoval (KC 1791)
2. do čoho poučiť sa nazretím do niečoho: neht pán nahledne, co swatý Pawel k Rjmanum pjsse (FP 1744)
3. koho prísť sa pozrieť, navštíviť niekoho: revisere aliqvem: ňekoho nahlednúti (KS 1763)
4. v čo prihliadnuť na niečo, vziať do úvahy niečo: jineho nemajic a Vaši Milosti se tužice, žeby ste račili v to nahlednut, na naše dalši setrvani pamatati (SMOLENICKÁ N. VES 1538 LP); Wassich Milostech (!) pokorne prosime, zebi ste w to nahledli a geho slobodne propustili (P. BYSTRICA 1566)
5. práv v čo podrobne preskúmať niečo z hľadiska spravodlivosti, prešetriť niečo: wierzime, ze sprawedliwie w tu geho wiecz nahlidnucz, gemu k pocztiwosti a k wiswobozeny budete nachilny (BÁNOVCE n. B. 1567 KL); Wassj Opatrnost ponyžene prosym, aby ste wedle prawa poctyweho wasseho w to nahliadlj a manželky me žadne w tom krywdy cžiniti nedalj (SENNÉ 1611); n. sa
1. pozrieť sa do niečoho: nuže, gjž do wnitrnosty nahlednime se (KoB 1666)
2. poučiť sa nazretím do niečoho: kdyby se oni dobre in textu originalem nahledly, tedy nalezly by zretedlne, že Buh W. mluwy ne o ženskem, ale muzskem pohlawy (CO 17. st); kdy chce pravdu vecy této zvedet, nech se nahledne do talmuda (BT 1758); a to kdjž učjniss a nahledness se do pysem gako do zrcadla duchowniho, poznass, že wedle tela gsy prach a popel (CS 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu