Slovenské slovníky

naháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ bežať za niečím, za niekým s cieľom chytiť, dolapiť, dostihnúť niečo, niekoho; rýchlym pohybom sa približovať k niečomu: n. motýle na lúke; pes s obľubou naháňa mačky; hráči na korčuliach naháňajú puk; naháňal ženu okolo stola; Keby sa, nedajbože, pod silnejším úderom dal na útek, darmo by ho naháňal, viac by ho nedohonil. [A. Habovštiak]
2. (koho) ▶ usilovať sa nájsť niekoho s cieľom zabrániť mu v istej činnosti, prenasledovať; syn. chytať, stíhať: polícia naháňa recidivistu; úspešné naháňanie zlodeja; Raz ma naháňala nemecká hliadka s vlčiakmi. [P. Kováčová]; Jemu vždy pripadol smutný údel - naháňať zbehov. [Š. Žáry]; Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali. [ľudová pieseň]
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním nútiť, pobádať niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. poháňať, súriť: n. ľudí do práce; kapitán naháňa cestujúcich na loď; naháňa chlapov, aby nanosili dreva; banka vás bude n. splatiť dlh; do všetkého ťa treba n.; všetci sú naháňaní do čoraz väčších výkonov; Ivan ma naháňal do sobáša aj do rôznych prác v byte. [N. Rappensbergerová]
4. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať pohyb istým smerom, hnať; posúvať k niečomu: Tam, kde večne hreje slnko a slaná voda raz človeka naháňa, inokedy od neho uteká. [J. Štiavnický] prichádza v podobe morského prílivu; Vietor naháňa veľké sprašové mrákavy. [V. Mináč]; Dedko v oranžovej uniforme s veľkým metliskom naháňa špinu. [Vč 1973]
5. expr. (koho; čo) ▶ dostávať do časovej tiesne, súriť: stále ich naháňala práca; Nepoznal nič horšie, ako keď človeka naháňa termín. [I. Izakovič]; Robota jedna druhú naháňa. [J. Gregorec]
6. expr. (koho, čo) ▶ dosahovať niečo, získavať niekoho, často neprimeraným spôsobom; dostávať niekoho pod svoj vplyv, nadháňať: n. peniaze; politici už zúfalo naháňajú voličov; počas víkendov pomáha n. zákazníkov; Ty musíš naháňať zárobky. [J. Beňo]; Naháňa kšefty svojmu norimberskému švagrovi. [A. Hykisch]
7. expr. (koho) ▶ naliehavo zisťovať prítomnosť niekoho, hľadať, zháňať: nebudem n. kuriéra, nech on naháňa mňa
8. (čo komu) ▶ spôsobovať nepríjemné stiesňujúce pocity, najmä strach, hrôzu, obavy, vyvolávať, vzbudzovať: návšteva u zubára jej naháňa strach; hrozba vysťahovania naháňa ľuďom hrôzu; Myšlienka na komunizmus mu naháňala husiu kožu na chrbte. [M. Krno]
◘ fraz. hrub. anciáša/otca/mater/dušu ti naháňam! zahrešenie vyjadrujúce hnev, zlosť, rozhorčenie; pejor. naháňa chlapov (o žene) nadmerne vyhľadáva mužskú spoločnosť; pejor. naháňa každú sukňu/mladé dievčatá (o mužovi) vyhľadáva ľúbostné dobrodružstvá, je záletník; naháňať svoj vlastný chvost nemeniť stav vecí, neriešiť problém, len o ňom stále rozprávať; expr. zdravie mu dušu naháňa a) žart. je celkom zdravý b) iron. predstiera, že je chorý
▷ dok. k 3, 6, 8 ↗ nahnať

naháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. 1. (s kým, s čím; kde; kade; ako; ø) ▶ navzájom sa prenasledovať; striedavo bežať jeden za druhým s cieľom chytiť sa, dostihnúť sa: n. sa s ostatnými v triede; naháňajú sa po dvore; kričali, naháňali sa okolo stola; po stromoch sa naháňajú veveričky; Celý deň sa len naháňali po izbách. [M. Zelinka]; Nad ňou sa vo vzduchu naháňali muchy. [D. Dušek]; Opice robili všelijaké kúsky, skákali ako opice a tí dvaja malí sa naháňali a bili ako ľudia. [K. Bendová]; pren. vietor sa opreteky naháňa so snehom a studeným dažďom valí sa, ženie sa
2. (za čím; ø) ▶ opakovane sa rýchlo pohybovať, utekať za niečím, preháňať sa, hnať sa, bežať: rada sa naháňa, robí kotúle má rada pohyb; Dievčatko sa naháňalo za veľkou farebnou loptou a vždy, keď ju dobehlo, odkoplo si ju ďalej. [J. Krchňák]; Za pukom sa naháňal odmalička, tak ho rodičia zapísali na hokejovú základnú školu. [HN 2008]
3. (za čím) ▶ rýchlo ísť, kráčať za niečím v snahe dostihnúť, náhliť sa, ponáhľať sa: Preto sa pastier ani nenaháňal za statkom, mal dosť času, aby mohol robiť pri pasení aj dačo inšie. [A. Habovštiak]
4. expr. (po čom; za čím) ▶ veľa, často a rýchlo chodiť po istých miestach s cieľom vybaviť niečo, behať; syn. behať, lietať: n. sa po úradoch; kadečo zháňa, naháňa sa po obchodoch; pred Vianocami sa naháňame za darčekmi
5. expr. (ø; s čím) ▶ usilovať sa stihnúť v krátkom čase čo najviac vecí, byť pod časovým tlakom, v zhone, ponáhľať sa; syn. hnať sa: celý deň sa naháňam a nemám čas ani na jedlo; Chceme cestovať, alebo sa naháňať? [J. Fekete]; To sa nám páčilo, boli sme s nimi spokojní a nechceli sme sa naháňať s albumom. [InZ 2003]
6. expr. (za čím) ▶ priveľmi sa usilovať niečo dosiahnuť, získať; syn. hnať sa: n. sa za kariérou; n. sa za úspechom, postavením; odjakživa sa naháňa za peniazmi; za čím sa človek najviac naháňa?; Je pokojný, nenaháňa sa za pletkami a daromnicami, funkciami, korytami. [I. Kadlečík]

nahnať naženie naženú nažeň! nahnal naženúc nahnaný nahnanie dok. 1. (koho, čo do čoho) ▶ hnaním zhromaždiť na isté miesto, dohnať dovnútra, vohnať: n. ovce do košiara; divo žijúce kone naženú do ohrád; babka nahnala sliepky do kurína; potom nás nahnali do akejsi zasadačky; Chlapov naženú do vagóna. [P. Andruška]; Vtedy prerušili dozorcovia prechádzku a väzňov nahnali do ciel. [Vč 1973]
2. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním dostať do blízkosti niečoho, niekoho, nasmerovať niekam, prihnať, nadhnať: honci nahnali zver priamo k poľovníkovi; pastiersky pes nahnal celé stádo na nás; Nahnal mi jelenicu až k hlavni pušky. [P. Kováčik]; neos. pren. od severu nahnalo búrkové oblaky nafúkalo
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním prinútiť niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. pohnať, posúriť: n. ľudí do práce; n. deti do postele poslať ich spať; vychovávateľka nás nahnala poupratovať si izby; nahnala čašníka, aby stál pri dverách; ukradli im pôdu a nahnali ich do družstiev; nahnanie mužov do fabrík; A doma sa báli ostať, že ich Nemci naženú bojovať proti partizánom. [V. Švenková]; Potrebnú robotu mu urobili brigádnici, nahnaní na túto prácu z radov odsúdených. [R. Dobiáš]
4. (čo/čoho komu) ▶ spôsobiť nepríjemné stiesňujúce pocity, obyč. strach, hrôzu, obavy, vzbudiť, vyvolať, privodiť: n. prítomným strach, strachu; naženie konkurentom obavy; tie výkriky nám nahnali zimomriavky po celom tele; Nahnali ste nám trochu starostí. [V. Šikula]
5. expr. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ dosiahnuť niečo, často neprimeraným spôsobom; dostať niekoho pod svoj vplyv, nadhnať, získať: n. si zákazníkov; banky chcú n. čo najväčšie zisky, zárobky; jeho výroky nahnali pravici nových voličov; Snažia sa nahnať politické body. [HN 2010]
6. zried. (čo) ▶ dobehnúť zameškané, nadbehnúť: Podarilo sa nám nahnať to, čo sme stratili s Dubnicou. [Šp 2007]
◘ fraz. žart. nahnať niekoho do chomúta prinútiť niekoho vstúpiť do manželstva; nahnať niekomu vodu na mlyn svojím konaním nevedomky podporiť niečie zámery
▷ nedok. k 3 – 5 ↗ naháňať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť sa • valiť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás voda • hrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamióny • uháňať: kone uháňajú opreteky

2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sa • zháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkom • expr.: pachtiť sa • honiť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznaním • naháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čo • hovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérou • expr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvom • lakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3

honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo • naháňať: honili, naháňali zlodeja až po dom • prenasledovať • stíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždu • nadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zveri • chytať • lapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú

chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúk • dotýkať sa: dotýkať sa pece • siahať • čiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihou • zmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónu • schytávať • expr.: chmátať • schvátať • popadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za ruky • expr.: chytkať • pochytkávať • chmatkať • chvatkať • chňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po ruke • ochytávať • ohmatávať • oblápať • expr.: obchytkávať • ohmatkávať • oblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodeja • lapať • honiť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zver • prenasledovať • stíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

3. porov. chytiť, zmocniť sa 2

lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptu • chápať • uchopovať: chápal, uchopoval ju za ruku • expr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviť • chytať: mačka lapá myši; lovili zver • expr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačke • naháňať • honiť • prenasledovať • stíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov

naháňať sa 1. p. behať 2. p. hnať sa 2

naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

naháňať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) bežať za niekým (za niečím) v snahe dostihnúť, chytiť; behom prenasledovať: Začal paholka po humne naháňať. (Janč.) Naháňajú sluky a zajace. (Kuk.); pren. Gazdu môže naháňať banka (Jil.) prenasledovať, stíhať

● hovor. otca (dušu ap.) ti naháňam zahrešenie; jedno druhé naháňa ide rýchlo za sebou, súri; tam bieda psotu naháňa je stále bieda;

2. expr. (čo) hnať sa za niečím, snažiť sa niečo dosiahnuť: Naháňajú (ľudia) čosi, čo sa im zdá zmyslom života: pôžitok. (Gráf)

3. expr. (koho, čo) nútiť k zvýšenej činnosti, súriť; preháňať: Každého naháňa robota. (Švant.) „Aj vy by ste mali ísť, mamo!“ naháňal Mišo matku. (Gráf)

4. (koho do čoho) nútiť, prinucovať: Ľudí naháňajú do roboty. (Tomašč.)

5. (koho, čo) hnať niekam, nútiť niekam ísť: Naháňalo mu krv do hlavy. (Hor.) Neviem, čo vás tak domov naháňa. (Kal.)

6. (komu čo) priháňať, hnať do blízkosti: pren. Naháňal mu odberateľov (Jégé) získaval.

● hovor. n. niekomu vodu na mlyn, nár. n. niekomu do saku pracovať pre niečie záujmy;

7. (komu čo) vyvolávať, spôsobovať (obyč. o pocite strachu, hrôzy): niečo mu naháňalo strach, hrôzu;

dok. k 4-7 nahnať

|| naháňať sa

1. behať jeden za druhým v snahe dohoniť al. chytiť sa (napr. pri hre): (Chlapec) sa naháňal s deťmi po brehu. (Kuk.)

2. expr. preháňať sa, behať;

3. hovor. (za čím, za kým) snažiť sa niečo (niekoho) získať, hnať sa: n. sa za úspechmi; Nechcem, aby sa Betka naháňala po potoku za hmyzom. (Fig.)

nahnať, -ženie, -ženú dok.

1. (koho, čo) hnaním niekam dopraviť, vohnať, prihnať niekam: Niektorý z koní ledva sa dal naň (na most) nahnať. (Kuk.) Nahnali národ do stodoly. (Tat.) A koľkýchže vás sem čerti nahnali? (Ondr.)

2. (čo, čoho komu) dopraviť, dohnať, prihnať do blízkosti: Pánom nahnali vyplašenú zver. (Gráf) Mne sama voda živnosť naženie. (Kuk.)

3. (koho do čoho) pričiniť sa, aby sa niekto dostal do nejakého stavu al. prinútiť niekoho niečo konať: n. niekoho do nešťastia; Víno nahnalo i starších pánov do tanca. (Vaj.) Keby jeho do takej práce nahnali, ruky by mu skľaveli. (Podj.)

4. (komu čo, čoho) vyvolať, spôsobiť (obyč. o pocite strachu, hrôzy): n. niekomu strach, hrôzu (strachu, hrôzy);

nedok. naháňať

|| nahnať sa expr. zried. vohnať sa, prihnať sa niekam: Čiže sa ide nahnať do domu sveta! (Kuk.)

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

naháňať nedok. (nahanať)
1. csl v behu prenasledovať, behom dostihovať: Naháňäľi nás po roľäch (Bziny DK); Richtár nahaňav mláďencov po ďeďiňe pre rušeňie nočního pokoja (Hliník n. Hron. NB); Tré zdejší ho nahánali, ked už išóv ottál ot frajjérki (Bučany HLO); Vezneme si každí svój šereg husí, dlhí prúd do ruki a dobre íh nahánajme (Sereď GAL)
F. zdravie mu dušu naháňa (Rim. Píla RS) - chorobu iba predstiera; ňemedz ma naháňa (Martin) - mám hnačku; Marišku ci nahaňam (Sobrance), oca ťi naháňam (Ležiachov MAR) - mierne zahrešenie; nahaňac do dakeho zlosci (Dl. Lúka BAR) - zlostiť, hnevať niekoho
2. csl priháňať do blízkosti, vháňať ap.: Pri dojeňí som ouce nahaňau̯, ňedojiu̯ som (V. Lom MK); Honci nahánajú zajácóv, abi ích strelci mohli strélat (Trakovice HLO); Nahaňom śviňe do chľiva (Richvald BAR)
3. expr. získavať, dohadzovať, nadháňať: Faktorove jedni tag buľi, co nahaňaľi pre ňih, gazdu a daľi jim dajaki peňeźi za to (Závadka SOB)
F. ňemosíž ňikomu do vačku nahánat (Bošáca TRČ) - netreba nikoho navádzať na dobrý obchod; sceju peňeźi nahaňadz do miškou (Sobrance) - chcú sa obohacovať
4. strsl, vsl expr. trestať, šikanovať: A datoruo to (potrat) udalo žändárom a žändári fše naháňäli (Žaškov DK); Naháňaľi nás čertouski, zľe mi tam bolo, ľebo ma daľi k starejm šaržiam (V. Lom MK); Jeden hodzel a nahaňal a bil a mušeľi zme še bočkac (Kokšov-Bakša KOŠ); Fše nas pri tim šandare nahaňaľi (Závadka SOB)
5. čiast. csl expr. i neos. nútiť, súriť: Toho veru ňebolo treba do učeňia naháňať (Kláštor p. Zniev. MAR); Manka drustvo potpísali, ale mna potomég nahánali na drustvo robit (Újazd TRČ); Dakedi me až rucadz nahaňa (Vranov); Jeho treba fur_do roboti ľem nahaňac (Dl. Lúka BAR)
F. ňenahaňej me do hrechu! (Udavské HUM) - nezvádzaj ma, neprovokuj ma na zlé, nehnevaj ma; robota mä naháňä (Kňažia DK) - mám veľa práce, starostí
6. vymáhať, požadovať niečo od niekoho: Na mňe nahaňaľi stoosemdześat tiśic, co chibelo u drustva (Krčava SOB)
7. expr. vyvolávať, spôsobovať (obyč. pocity strachu): Zvolávali náz aj o pólnoci a tag nám nahánali strach (Brestovany TRN); naháňavať opak. i neos. k 1, 2: Ja som ľem nahaňiavau̯ ouce, bačovia dojiľi (V. Lom MK); Husi zme nenahánávali do Blavi, kedz zme išli s pásaná, lebo bi ín splaskli vole (Brestovany TRN); Tak tašľi peší rano kolo treťej a že ih nahaňiavalo, aľe teras to uš ňepočuť (Devičie KRU)

naháňať sa nedok.
1. strsl, zsl zabávať sa naháňaním: Chlapci hraľi karte, ľebo sa naháňaľi (V. Lom MK); Nenahánejte se po vizbe! (Kameňany REV); Po tej lúke zme sa večne nahánali (Val. Belá PDZ); Džeči še nahaňaju po trove, budže še žľe košič (Klokočov ČAD)
2. sturč zried. mať čas párenia, honiť sa: Mačka sa naháňa (Podhradie MAR)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

naháňať¹ ndk
1. koho, čo bežať za niekým al. niečím v snahe dostihnúť, chytiť ho; behom prenasledovať: kdi gsme ranyali hruški, nahanyal nas šefar (HRADNÁ 1632); rychtar geho nahanal kolom (s. l. 1779)
F. gako kdo wetry nahaňa ňeb stiň (!) do ruk chita (GV 1755) koná zbytočnú, nezmyselnú prácu; sprostak a hlupy sedlak nahana nekdy rozumu y welikym panom (SQ 1781) býva múdrejší ako oni
2. (o zvieratách) hnať niekam, nútiť niekam ísť: fatens nahanal owce w tichže salassoch (LIPTOV 1693) zaháňal; byt bys ho (vola a osla) palicu k žlabu nahanal (SP 1696); mulcere oves carmine arundineo: s trsťennú pissťalú naháňati owce (KS 1763)
3. čo s čím uvádzať do pohybu, poháňať niečím: mezi Máleas a Lyteréa pak dwa welike a welmi rjchle ssiffy lupežnjcke (:kterež né z plachtami, ale z sochormi se nahánegi:) se nám potkali (VP 1764)
4. koho/čo k čomu, na čo nútiť, prinucovať niekoho na niečo: opitý reytar častokráte ostrohama naháňa koňa swého k rychlému běhu; to (poslušnosť) nasledowně naháňa člowěka, by wlastnj wůlu zaprel (MPS 1777); (pán) i vyše urbaru na panštinu nahania (JANOŠOVCE 1783 LP); ak chudobnegssych na porcie nahanat podle swogeg wole budu (ĽUBEĽA 1783)
5. expr hnať sa za niečím, snažiť sa niečo dosiahnuť: prám preto, že dokonalí kňezi jsú, lepšé časné ňelašujú, ňenaháňajú (BR 1785)
6. čo nabádať, navádzať na niečo: haec inclinant animum: tyto wecj naháňagú mysel (KS 1763)
F. n. strach komu spôsobovať v niekom pocit strachu: toliko bogazliwim diabel strach nahánj (VP 1764); naháňavať frekv k 1: nahanyawaly mnya na slywach Trencžane w tich zahradach (TRENČÍN 1613); n. sa¹
1. unavovať sa, vyčerpávať sa behaním, utekaním: zastrel húsku aj gunára, nech sa milá nenaháňa (PV 18. st)
2. ponáhľať sa, súriť: sino praeterfluere: nenaháňám se nic (KS 1763)

nahaniť dk komu čo, do čoho, na čom, čím hrubo uraziť niekoho; ublížiť niekomu na cti: Anča gemu nahanila byla, žie by byl nehoden do gey domu chodit a žie poctiwosti nema (P. ĽUPČA 1596); kdyby jeden druhemu pacholek na poctivosti nahanil a toho by prokazat nemohol (CA 1615); gestliby towaryss mistrowi do poctiwosti nahanil (CA 1675); Jano Medwedik instansowy nahanil timito slowy: Pes zlodegsky, ty gsy Hudczowy Ferenczowy križe pokradol (s. l. 1711); kdi directorowj neb hajčiemu nekterj nahanj (D. JASENO 1759); naháňať² ndk komu do čoho hrubo niekoho urážať, ubližovať niekomu na cti: Greguss bez pričjny sweg manželce krywdu činy, hrozne do materi lage, nahanya (ŠTÍTNIK 1697); naháňať sa² s kým nadávať si, urážať sa navzájom: widely, ze se w panow Justow krczme nahanjaly a hadaly towarissia (TRENČÍN 1636); swedek mnohokratie se nahanial s poddanimi, kdi chteli z huor woziti (BLATNICA 1644)