nafúkaný príd. expr. nadutý (význ. 1, 2): n. človek; n-é správanie; od rána je n.;
nafúkane prísl.;
nafúkanosť -i ž.
nafúkanosť -ti ž.
nafúkanosť -ti ž. expr. ▶ priveľmi sebaisté, pohŕdavé, nafúkané správanie voči iným, povýšenectvo, namyslenosť; syn. nadutosť: typická odpudivá, primitívna n.; kritizovať ľudskú hlúposť a n.; Intendantova nafúkanosť dráždila ho k odporu. [I. Kadlečík]; Mala po krk pretvárky a pokrytectva, s ktorým sa často stretávala doma medzi svojimi najbližšími, obávala sa tej slabošskej nafúkanosti. [LT 1998]
nafúkanosť p. pýcha 1, povýšenectvo
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
nafúkaný príd. expr.
1. pyšný, namyslený, nadutý: n. človek, n-é správanie;
2. nahnevaný, nazlostený, nadurdený: Hneď ako (Zuza) vstala, chodí nafúkaná po dvore. (Kuk.);
nafúkanosť, -ti ž.