Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nafúkaný príd. expr. nadutý (význ. 1, 2): n. človek; n-é správanie; od rána je n.;

nafúkane prísl.;

nafúkanosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nafúkaný; nafúkane prísl.; nafúkanosť ‑i ž.

nafúkaný -ná -né príd.

nafúkaný -ná -né príd. expr. 1. 2. st. -nejší ▶ povyšujúci sa nad ostatných, nekriticky preceňujúci svoje schopnosti, nadmerne sebaistý, pyšný, namyslený; syn. nadutý: n. hlupák, suverén; taký n. fičúr; ešte som nestretla nafúkanejšieho človeka; Nebol to nafúkaný krásavec. [P. Jaroš]; Trocha strelená, ale milá, pomyslí si Alžbeta. A vôbec nie je nafúkaná. [A. Baláž]
2. ▶ vyznačujúci sa nepravdivým zveličením, hodnotením, preceňujúcim postojom: viesť nafúkané reči; Statočná robota ostala pre týchto roľníkov ozajstnou vecou cti, nie nafúkaným politickým heslom. [A. Lauček]; Vaša zúrivosť je elegantnejšia než väčšina nafúkaných úvah. [M. Andričík]
fraz. nafúkaný ako dudok veľmi zachmúrený, nahnevaný

márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavicasamoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povahapyšnýnamyslenýexpr.: nafúkanýnadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásunespráv. ješitný


nafúkaný 1. p. namyslený, pyšný 1 2. p. nahnevaný


nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievkusamoľúby: samoľúby mužexpr.: horedržanýnafúkanýnadutýpejor. zried. horenosýzried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené rečihovor. expr. rohatýzried. namýšľavý: namýšľavá kráskapovýšeneckýpovýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfavystatovačnývypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňompejor. primadonskýzastar. vysokomyseľný


povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšeneckývyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlasenadradenýsuperiórny: nadradené správanieprotektorský (príznačný pre protektora): protektorský postojpovznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanienamyslenýpyšnýexpr.: nadutýnafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkanákniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťazahrdýodmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadompohŕdavýpohrdlivýopovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postojexpr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčaniapejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá


pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

3. p. nádherný 1, veľkolepý


vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavývypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé rečipejor.: chvastúnskyveľkohubýhovor. chválenkárskynamyslenýpovýšenýpovýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúcivychvaľovačnýexpr.: nadutýnafúkaný: naduté, nafúkané správaniepyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátorhovor. expr. frajerský: frajerské spôsobyobyč. pejor.: siláckysilný: silácke slová

p. aj pyšný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nafúkaný príd. expr.

1. pyšný, namyslený, nadutý: n. človek, n-é správanie;

2. nahnevaný, nazlostený, nadurdený: Hneď ako (Zuza) vstala, chodí nafúkaná po dvore. (Kuk.);

nafúkane prísl.;

nafúkanosť, -ti ž.

nafúkaný príd.
1. naplnený vzduchom: Doma mámo nafúkaní balón (Kameňany REV); Kec ca nafúkaní mechúr visušev, dávali si donho fajkári tabák (Bučany HLO); Mali zme slabo nafúkanú dušu, ale hralo sa aj tak (Zavar TRN)
2. expr. namyslený, pyšný, nadutý: Je nafúkaní, len ňedá to tag hrube cíťiťi (Bánovce n. Bebr.); nafúkaňec nafúkanej (Ozdín LUČ)
F. nafúkaní jag golváč (Brestovany TRN); nafukani jag bi tri mehi zožrel (Smižany SNV) - veľmi namyslený
3. čiast. strsl i zsl expr. nahnevaný, nadurdený: Od božieho rana je taká nafúkaná (Rakovo MAR); Čosi son jjéj poviédal, už je nafúkaná (Bošáca TRČ); To skrzeva slépki chodzili společníčka taká nafúkaná po dvóre (Malženice HLO)
F. nafúkaní aňi mosúr (Blatnica MAR), nafúkaní ako moriak (Rim. Píla RS) - veľmi nahnevaný

nafúkaný príd
1. nabehnutý, opuchnutý: afflatus: nadychany, nafúkany, napuchnúty, naduty (KS 1763)
2. expr nahnevaný, nazlostený, nadurdený: nafúkany Jákob z swadu poweďel (KB 1757); kdyz su (manželia) nahnevani, z gedem nafukanj (KC 1791) plní jedu, nenávisti
3. expr pyšný, namyslený, nadutý: sufflatus: pyssny, naduty, nafúkany (KS 1763)

nafúkaný a korektný gentleman, akýsi gentleman hautain et correct, sorte

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu