nadvláda -y -vlád ž. mocenská prevaha, polit., hosp. ovládanie; rozhodujúci vplyv: dostať sa pod cudziu n-u, vyslobodiť sa spod niečej n-y
nadvláda -dy -lád ž.
nadvláda -dy -lád ž. 1. (i nad čím) ▶ mocensky vnútená správa štátu na cudzom, podrobenom území; politické a hospodárske ovládanie, vláda: britská koloniálna n.; zbaviť sa osmanskej, tureckej nadvlády; vymaniť sa, oslobodiť sa spod nadvlády; dostať sa pod nadvládu; bojovať proti nadvláde; zvrhnúť vojenskú, politickú nadvládu; desaťročia sme žili pod komunistickou nadvládou; krajina prešla viacerými nadvládami 2. (i v čom; nad čím) ▶ výsadné, dominantné postavenie v istej oblasti pôsobenia, rozhodujúci vplyv, prevaha: n. rozumu; herná n. v zápase; svetová n. krajiny v stolnom tenise; japonská n. vo výrobe automobilov; volejbalový tím prelomil nadvládu súpera zvíťazil; Ťažko hovoriť o možnostiach nadvlády človeka nad prírodou. [LT 1998] 3. (i nad kým) ▶ ovládanie niekoho pomocou sily, moci, donucovacích prostriedkov: n. gangov; upevňovať svoju nadvládu nad ostatnými; získavať nadvládu nad ľuďmi; Túžil mať nadvládu nad mládencami v dedine, chcel ich zhadzovať vtipom, ale vôbec nebol vtipný. [L. Ťažký]
nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstva • hegemónia: hegemónia hlavného mesta • vláda: vláda hŕstky mocných • kniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu
vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládu • kabinet: britský kabinet
2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätopluka • moc: ujať sa moci, uchopiť moc • panstvo: panstvo Turkov na Slovensku • nadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády
3. p. sila 1
nadvláda, -y ž. moc (politická, hospodárska ap.), vláda, prevaha nad niekým: Rumunsko od tureckej nadvlády oslobodené (Škult.); Dievča vymaní sa spod nadvlády rodičov. (Šolt.)