nadväzný príd. kt. priamo na niečo nadväzuje (význ. 2, 3): n. úkon;
nadväzne prísl.;
nadväznosť -i ž.
nadväznosť -ti -tí ž.
nadväznosť -ti -tí ž. 1. (i na čo) ▶ spätosť istých prvkov, zložiek, činností; vnútorná, myšlienková spojitosť, prepojenie, prepojenosť: logická n. viet v texte; n. učiva na prax; chýbajúca n. spojov spomaľuje cestovanie; narušenie časových nadväzností ovplyvní výsledok; Prestal mať cit pre nadväznosť, máločo vedel dokončiť. [S. Rakús] 2. ▶ vzájomné, nadväzné priestorové prepojenie, spojenie: n. cykloturistických trás; n. križovatiek v meste; n. stavby na dopravnú infraštruktúru územia ▷ v nadväznosti na predl. s A ▶ vyjadruje vzťahovú al. príčinnú súvislosť s niečím predchádzajúcim, prihliadajúc na, s ohľadom na: prijať potrebné opatrenia v nadväznosti na zákon; V nadväznosti na tieto vaše slová dovoľte záverečnú otázku. [LT 1998]
*náväznosť ↗ správ. nadväznosť