nadutý príd. expr.
1. pyšný, namyslený, povýšený, nafúkaný: n. človek; n-é správanie
2. nahnevaný, nazlostený, nadurdený, namrzený, nafúkaný: celý deň je n.;
naduto prísl.: n. sa správať;
nadutosť -i ž.
nadutosť -ti ž.
nadutosť -ti ž. 1. ▶ stav vyvolaný obyč. fyziologickými procesmi, zväčšenie, nafúknutie časti tráviaceho traktu, čriev; syn. nafúknutosť: pichanie na ľavej strane pod rebrom a n. brucha; mať pocit plnosti a nadutosti 2. expr. ▶ priveľmi sebaisté, pohŕdavé, naduté správanie voči iným, povýšenectvo, namyslenosť; syn. nafúkanosť: veľká, neopodstatnená n. niektorých ľudí; autor kritizujúci malomeštiacku n.; Otravuje svoje okolie, zamoruje ho nadutosťou! [P. Andruška]; Znechutiť alebo odradiť môžeš nerozvážnym gestom, nepremysleným slovom, skutkom zaváňajúcim nadutosťou. [J. Papp]
nadutosť p. pýcha 1, povýšenectvo
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
1. namyslený, pyšný, nafúkaný: Nemecké vojsko ospravedlňovalo svoj ústup nadutým mlčaním. (Heč.)
2. nahnevaný, nazlostený, nadurdený: Gazdiná je nadutá, ale sa nevadí. (Hor.);
naduto príssl.;
nadutosť, -ti ž.
nadutosť ž. (nadútošč) expr. namyslenosť, pýcha: Nadútošč je planá vlasnošč (Kameňany REV); Nadutoz mu nepomóže, ešče nepreskočil (Brestovany TRN)