nadutý príd. expr.
1. pyšný, namyslený, povýšený, nafúkaný: n. človek; n-é správanie
2. nahnevaný, nazlostený, nadurdený, namrzený, nafúkaný: celý deň je n.;
naduto prísl.: n. sa správať;
nadutosť -i ž.
nadutý -tá -té 2. st. -tejší príd.
nadutý -tá -té príd. 1. ▶ (o dutých predmetoch z pružného materiálu) priveľmi naplnený, plný: n. kožený mech □ bot. lobelka nadutá syn. lobelka tabaková Lobelia inflata liečivá rastlina využívaná na výrobu liekov 2. 2. st. -tejší ▶ (o častiach tela, orgánoch) ktorý sa zväčšil, zaoblil v dôsledku fyziologických procesov, vydutý, vypuklý; syn. nafúknutý: v zrkadle vidím naduté líca, dvojitú bradu a je mi do plaču; bakteriálne ochorenie sa prejavuje nadutým bruchom; tehotná žena má väčšie a nadutejšie prsia 3. veter., zootech. ▶ (o bylinožravcoch) postihnutý bolestivým zväčšením brucha v dôsledku prijatia nevhodného mokrého al. zapareného zeleného krmiva (trávy, ďateliny); syn. zdutý, nafúknutý: nadutá ovca, krava 4. 2. st. -tejší expr. ▶ povyšujúci sa nad ostatných, nekriticky preceňujúci svoje schopnosti, nadmerne sebaistý, pyšný, namyslený; syn. nafúkaný: n. povýšenec, chvastúň; boli to neprístupní, nadutí ľudia; Aký je nadutý a spupný, uvažujú v duchu. [P. Štrelinger]; Ten bývalý [tréner] je z tých troch najnadutejší, najarogantnejšie sa správa k hráčom. [L. Ťažký] 5. expr. ▶ príznačný pre namysleného človeka, povýšenecký, arogantný: n. výraz tváre; nadutá samoľúbosť; naduté reči; mať veľkopanské naduté spôsoby; Vedel som, že s jeho nadutou povahou budeme tu mať ešte veľa starostí. [R. Sloboda] 6. expr. (i za čo) ▶ prejavujúci hnev, zlosť, urazenosť, obyč. odmietavým správaním, výrazom tváre, nahnevaný, dotknutý; syn. nafučaný, ofučaný: celý deň chodil n. a jednostaj nadával; Sedí nadutá, najradšej by som do nej pichla, nech vyfučí. [G. Rothmayerová]; Ty si voľáky nadutý. Nie som. Ba si. [V. Šikula] ◘ fraz. expr. byť nadutý ako holub byť veľmi pyšný; byť nadutý ako moriak a) byť pyšný, namyslený, povýšený b) byť nahnevaný, urazený ▷ ↗ i naduť, naduť sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavica • samoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povaha • pyšný • namyslený • expr.: nafúkaný • nadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásu • nespráv. ješitný
nadutý 1. p. namyslený, pyšný 1 2. p. nahnevaný
nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený
namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievku • samoľúby: samoľúby muž • expr.: horedržaný • nafúkaný • nadutý • pejor. zried. horenosý • zried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené reči • hovor. expr. rohatý • zried. namýšľavý: namýšľavá kráska • povýšenecký • povýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfa • vystatovačný • vypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňom • pejor. primadonský • zastar. vysokomyseľný
povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšenecký • vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlase • nadradený • superiórny: nadradené správanie • protektorský (príznačný pre protektora): protektorský postoj • povznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanie • namyslený • pyšný • expr.: nadutý • nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkaná • kniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťaza • hrdý • odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadom • pohŕdavý • pohrdlivý • opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postoj • expr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčania • pejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá
pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslený • expr.: nadutý • nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv • poet.: hrdohlavý • hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka • expr. horedržaný • pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer • povýšený • povýšenecký • expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie • vystatovačný • vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek • kniž. spupný: spupný panovník • hovor. expr. rohatý
2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý • sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti
3. p. nádherný 1, veľkolepý
vypuklý mierne vystupujúci z plochy • vydutý: vypuklý, vydutý povrch karosérie auta • nadutý: naduté líca • baňatý: baňatá váza • konvexný (vypuklý smerom von; op. konkávny): konvexná šošovka • reliéfny • reliéfový: reliéfna výzdoba
vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavý • vypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé reči • pejor.: chvastúnsky • veľkohubý • hovor. chválenkársky • namyslený • povýšený • povýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúci • vychvaľovačný • expr.: nadutý • nafúkaný: naduté, nafúkané správanie • pyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátor • hovor. expr. frajerský: frajerské spôsoby • obyč. pejor.: silácky • silný: silácke slová
p. aj pyšný
1. namyslený, pyšný, nafúkaný: Nemecké vojsko ospravedlňovalo svoj ústup nadutým mlčaním. (Heč.)
2. nahnevaný, nazlostený, nadurdený: Gazdiná je nadutá, ale sa nevadí. (Hor.);
naduto príssl.;
nadutosť, -ti ž.
nadutý príd. (nadúti) 1. turč, jzsl naplnený vzduchom, plynom ap., majúci zväčšený objem, nafúkaný: Ked zme sa kúpali zásterách, bívali naduté jag buben (Brestovany TRN); nadutí mechúr (Ležiachov MAR) F. nadutí ako ješ (Mošovce MAR) - veľmi naježený; nadutí aňi moriak (Príbovce MAR) - tučný 2. zsl nafúknutý žalúdočným plynom, zdutý: Jakísi som nadutí (Bošáca TRČ); Zdula sa ín krava, celá bola nadutá jako takí sut (Kostolné MYJ); Čeho sa nažral, ked_e ten junec takí nadutí? (Zavar TRN) 3. strsl, zsl expr. pyšný, namyslený: Suset si vikračovau̯ naduťí (Králiky BB); To je z nadutého floku, mislá si bohviečo o sebe (Bučany HLO); nadutí (Bobrovec LM, Hor. Lehota DK) F. ak páva nadutí (Kameňany REV), nadutí jak hou̯úp (Jablonové MAL) - veľmi namyslený 4. miest. strsl, zsl expr. mrzutý, nahnevaný, nazlostený; urazený: Často bívau̯ naduťí (Králiky BB); Šo je taká nadúta? (Kociha RS); Ten_e celí vislávení den nadutí a nižd mu neni recht (Bzince p. Jav. NMV); Nadutá su celí den, len sa ím nedostat pod varecu (Brestovany TRN); Uš dúho je nadutí (Kuchyňa MAL) F. naduťí aňi sovek (Čičmany ŽIL), nadutí jako kebi ti kura chleba uchitelo (Myjava) - veľmi nahnevaný
nadutý príd 1. majúci zväčšený objem vzduchom, nafúknutý, vydutý: rany budu nadute (ŽK 1473) napuchnuté; tak sa nadimass co mechyr naduty (SP 1696); camerata cucurbita: naduta tekwyca (KS 1763); x. pren horrisonus: wychrem nadute more (WU 1750) rozbúrené; naduté z dessčuw potoky (PeP 1771) 2. namyslený, pyšný, nafúkaný, samoľúby: chlubni a naduty farizeus (TC 1631); welike tesskosty, mnohe protiwenstwy tak nadutich skrocugj (BV 1652); nugae bullatae, canorae: nadute reči; homo tumidus: naduty člowek (KS 1763); (Turci) tak naduti byli, že cýsař wognu y dále wésti musyl (SH 1786) 3. nahnevaný, nazlostený, nadurdený: lepšíť jest chudáček v své sprostnosti, než bohatec nadutý v své zlosti (RL 1578); -e, -o prísl k 2: sublate: wysokomyslňe, pyssňe, nadute (KS 1763); superbe, inflate: naduto (PD 18. st); -osť ž 1. čoho vypuklosť, vydutosť niečoho: prsne stahadlo, s kterym nadutost prsú stahowala (PeP 1771) 2. nafúkanosť, pýcha: srdca gegjch bylj plne pychy a nadutosty (SLK 1641-57); z nadutosty sweg o sebe mnoho smysslegice (CA 1706); inflatia: superbia: nadutost (PD 18. st)