Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nadutý príd. expr.

1. pyšný, namyslený, povýšený, nafúkaný: n. človek; n-é správanie

2. nahnevaný, nazlostený, nadurdený, namrzený, nafúkaný: celý deň je n.;

naduto prísl.: n. sa správať;

nadutosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nadutý; naduto prísl.; nadutosť ‑i ž.

nadutý -tá -té 2. st. -tejší príd.

nadutý -tá -té príd. 1. ▶ (o dutých predmetoch z pružného materiálu) priveľmi naplnený, plný: n. kožený mechbot. lobelka nadutá syn. lobelka tabaková Lobelia inflata liečivá rastlina využívaná na výrobu liekov
2. 2. st. -tejší ▶ (o častiach tela, orgánoch) ktorý sa zväčšil, zaoblil v dôsledku fyziologických procesov, vydutý, vypuklý; syn. nafúknutý: v zrkadle vidím naduté líca, dvojitú bradu a je mi do plaču; bakteriálne ochorenie sa prejavuje nadutým bruchom; tehotná žena má väčšie a nadutejšie prsia
3. veter., zootech. ▶ (o bylinožravcoch) postihnutý bolestivým zväčšením brucha v dôsledku prijatia nevhodného mokrého al. zapareného zeleného krmiva (trávy, ďateliny); syn. zdutý, nafúknutý: nadutá ovca, krava
4. 2. st. -tejší expr. ▶ povyšujúci sa nad ostatných, nekriticky preceňujúci svoje schopnosti, nadmerne sebaistý, pyšný, namyslený; syn. nafúkaný: n. povýšenec, chvastúň; boli to neprístupní, nadutí ľudia; Aký je nadutý a spupný, uvažujú v duchu. [P. Štrelinger]; Ten bývalý [tréner] je z tých troch najnadutejší, najarogantnejšie sa správa k hráčom. [L. Ťažký]
5. expr. ▶ príznačný pre namysleného človeka, povýšenecký, arogantný: n. výraz tváre; nadutá samoľúbosť; naduté reči; mať veľkopanské naduté spôsoby; Vedel som, že s jeho nadutou povahou budeme tu mať ešte veľa starostí. [R. Sloboda]
6. expr. (i za čo) ▶ prejavujúci hnev, zlosť, urazenosť, obyč. odmietavým správaním, výrazom tváre, nahnevaný, dotknutý; syn. nafučaný, ofučaný: celý deň chodil n. a jednostaj nadával; Sedí nadutá, najradšej by som do nej pichla, nech vyfučí. [G. Rothmayerová]; Ty si voľáky nadutý. Nie som. Ba si. [V. Šikula]
fraz. expr. byť nadutý ako holub byť veľmi pyšný; byť nadutý ako moriak a) byť pyšný, namyslený, povýšený b) byť nahnevaný, urazený
▷ ↗ i naduť, naduť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavicasamoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povahapyšnýnamyslenýexpr.: nafúkanýnadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásunespráv. ješitný


nadutý 1. p. namyslený, pyšný 1 2. p. nahnevaný


nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievkusamoľúby: samoľúby mužexpr.: horedržanýnafúkanýnadutýpejor. zried. horenosýzried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené rečihovor. expr. rohatýzried. namýšľavý: namýšľavá kráskapovýšeneckýpovýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfavystatovačnývypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňompejor. primadonskýzastar. vysokomyseľný


povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšeneckývyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlasenadradenýsuperiórny: nadradené správanieprotektorský (príznačný pre protektora): protektorský postojpovznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanienamyslenýpyšnýexpr.: nadutýnafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkanákniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťazahrdýodmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadompohŕdavýpohrdlivýopovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postojexpr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčaniapejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá


pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

3. p. nádherný 1, veľkolepý


vypuklý mierne vystupujúci z plochy • vydutý: vypuklý, vydutý povrch karosérie autanadutý: naduté lícabaňatý: baňatá vázakonvexný (vypuklý smerom von; op. konkávny): konvexná šošovkareliéfnyreliéfový: reliéfna výzdoba


vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavývypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé rečipejor.: chvastúnskyveľkohubýhovor. chválenkárskynamyslenýpovýšenýpovýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúcivychvaľovačnýexpr.: nadutýnafúkaný: naduté, nafúkané správaniepyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátorhovor. expr. frajerský: frajerské spôsobyobyč. pejor.: siláckysilný: silácke slová

p. aj pyšný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nadutý príd. expr.

1. namyslený, pyšný, nafúkaný: Nemecké vojsko ospravedlňovalo svoj ústup nadutým mlčaním. (Heč.)

2. nahnevaný, nazlostený, nadurdený: Gazdiná je nadutá, ale sa nevadí. (Hor.);

naduto príssl.;

nadutosť, -ti ž.

nadutý príd. (nadúti)
1. turč, jzsl naplnený vzduchom, plynom ap., majúci zväčšený objem, nafúkaný: Ked zme sa kúpali zásterách, bívali naduté jag buben (Brestovany TRN); nadutí mechúr (Ležiachov MAR)
F. nadutí ako ješ (Mošovce MAR) - veľmi naježený; nadutí aňi moriak (Príbovce MAR) - tučný
2. zsl nafúknutý žalúdočným plynom, zdutý: Jakísi som nadutí (Bošáca TRČ); Zdula sa ín krava, celá bola nadutá jako takí sut (Kostolné MYJ); Čeho sa nažral, ked_e ten junec takí nadutí? (Zavar TRN)
3. strsl, zsl expr. pyšný, namyslený: Suset si vikračovau̯ naduťí (Králiky BB); To je z nadutého floku, mislá si bohviečo o sebe (Bučany HLO); nadutí (Bobrovec LM, Hor. Lehota DK)
F. ak páva nadutí (Kameňany REV), nadutí jak hou̯úp (Jablonové MAL) - veľmi namyslený
4. miest. strsl, zsl expr. mrzutý, nahnevaný, nazlostený; urazený: Často bívau̯ naduťí (Králiky BB); Šo je taká nadúta? (Kociha RS); Ten_e celí vislávení den nadutí a nižd mu neni recht (Bzince p. Jav. NMV); Nadutá su celí den, len sa ím nedostat pod varecu (Brestovany TRN); Uš dúho je nadutí (Kuchyňa MAL)
F. naduťí aňi sovek (Čičmany ŽIL), nadutí jako kebi ti kura chleba uchitelo (Myjava) - veľmi nahnevaný

nadutý príd
1. majúci zväčšený objem vzduchom, nafúknutý, vydutý: rany budu nadute (ŽK 1473) napuchnuté; tak sa nadimass co mechyr naduty (SP 1696); camerata cucurbita: naduta tekwyca (KS 1763);
x. pren horrisonus: wychrem nadute more (WU 1750) rozbúrené; naduté z dessčuw potoky (PeP 1771)
2. namyslený, pyšný, nafúkaný, samoľúby: chlubni a naduty farizeus (TC 1631); welike tesskosty, mnohe protiwenstwy tak nadutich skrocugj (BV 1652); nugae bullatae, canorae: nadute reči; homo tumidus: naduty člowek (KS 1763); (Turci) tak naduti byli, že cýsař wognu y dále wésti musyl (SH 1786)
3. nahnevaný, nazlostený, nadurdený: lepšíť jest chudáček v své sprostnosti, než bohatec nadutý v své zlosti (RL 1578); -e, -o prísl k 2: sublate: wysokomyslňe, pyssňe, nadute (KS 1763); superbe, inflate: naduto (PD 18. st); -osť ž
1. čoho vypuklosť, vydutosť niečoho: prsne stahadlo, s kterym nadutost prsú stahowala (PeP 1771)
2. nafúkanosť, pýcha: srdca gegjch bylj plne pychy a nadutosty (SLK 1641-57); z nadutosty sweg o sebe mnoho smysslegice (CA 1706); inflatia: superbia: nadutost (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu