nadriadený
I. príd. právne, pracovne ap. vyššie postavený, op. podriadený: n. orgán, úrad;
nadriadenosť -i ž.
II. nadriadený m. nadriadená osoba, op. podriadený: príkazy n-ého;
nadriadená ž.
nadriadený -ného pl. N -ní G -ných m.
nadriadený -ná -né príd.
nadriadený1 -ná -né príd. ▶ majúci v spoločenskej al. pracovnej, úradnej hierarchii vyššie postavenie, vyššie právomoci; op. podriadený: n. orgán, úrad; n. pracovník; nadriadené veliteľstvo; neuposlúchnuť rozkaz nadriadeného dôstojníka; Po chvíli na ňu pozrel ako nadriadený lekár, múdrejší kolega s väčšou zodpovednosťou. [P. Glocko]
nadriadený2 -ného pl. N -ní G -ných m. ▶ osoba s vyšším spoločenským al. pracovným postavením, nadriadená osoba, vedúci pracovník; op. podriadený2: priamy n.; cirkevní nadriadení; plniť príkazy nadriadených; čaká ma rozhovor s nadriadeným; dobre vychádza so svojimi nadriadenými; Slovom, uznávali ťa tvoji spolupracovníci i nadriadení. [I. Habaj] ▷ nadriadená -nej pl. N -né G -ných ž.: bola to moja priama n.
nadradený 1. zaujímajúci v poradí, v systéme vyššie, dôležitejšie miesto (op. podradený): mať nadradené postavenie • vyšší • nadriadený • vyššie postavený • kniž. superiórny (z hľadiska pracovného, právneho a pod. zaradenia): rozhodnutie vyššieho, nadriadeného, vyššie postaveného pracovného orgánu • všeobecnejší • širší • strešný (majúci väčší rozsah a menší obsah): všeobecnejší, širší, strešný pojem (v logike) • základný • hlavný • dominantný (z hľadiska dôležitosti, závislosti): základný, hlavný vetný člen (op. vedľajší); otec má dominantné postavenie v našej rodine
p. aj privilegovaný
2. p. povýšený
nadriadený1 p. nadradený 1
nadriadený2 funkčne vyššie postavený pracovník riadiaci iných pracovníkov (op. podriadený) • vedúci: poslúchať príkazy nadriadeného, vedúceho • predstavený: rešpektovať predstaveného • vrchnosť (nadriadené osobnosti): nariadenie vrchnosti • hovor. expr. starý • hovor. šéf • expr. šéfko • slang. šerif
vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder
p. aj správca
nadriadený príd. právne al. úradne postavený vyššie: n. úrad, orgán, n-á inštitúcia; práv. n. súd;
spodst. nadriadený, -ého m. osoba právne al. úradne postavená vyššie: Nadriadeným sa nelichotil. (Tat.);
nadriadenosť, -ti ž.